Klimatická zmena je fakt, informácie o nej pripomínajú angažované strašenie

Človek zohráva dôležitú a jednoznačnú úlohu pri otepľovaní planéty, píše sa v novej správe Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC), ktorá patrí pod OSN. S pravdepodobnosťou na úrovni 90 percent je podľa IPCC ľudstvo zodpovedné za topenie ľadovcov.

V správe sa dočítame, že v súčasnosti je na Zemi o 1,1 stupňa Celzia teplejšie ako v 19. storočí. Experti z IPCC varujú, že do roku 2030 by rozdiel mohol stúpnuť až na 1,5 stupňa Celzia. Ostatných päť rokov bolo najteplejších od začiatku meraní (1850), strojnásobilo sa tempo stúpania hladiny morí, vlny horúčav sú intenzívnejšie a častejšie.

Tak by sa dali zosumarizovať závery rozsiahlej správy, len jej zhrnutie má cez 40 strán. Základný prehľad v dokumente ponúka napríklad BBC.

Najviac pociťujeme zmeny v kolobehu vody, dlhé obdobia sucha sa striedajú s intenzívnymi lejakmi a povodňami. „V dôsledku zvyšujúcej sa globálnej teploty totiž rastie aj teplota povrchových vôd morí a oceánov. Do zemskej atmosféry sa dostáva viac vodnej pary a atmosférické procesy získavajú na dynamike. Ak sa vytvoria vhodné poveternostné podmienky, môže v krátkom čase spadnúť veľké množstvo atmosférických zrážok,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič.

Čo proti klimatickej zmene robíme

Namerané vyššie priemerné teploty, rekordne teplé letá a sucho trápiace poľnohospodárov sú neodškriepiteľné dôkazy klimatickej zmeny. Rovnako je mnoho dôkazov o tom, že k nej prispieva človek. Parížska klimatická dohoda vo svete, Európsky zelený dohovor (Green Deal) v EÚ a konkrétne kroky na národnej úrovni sú odpoveďou.

Pred mesiacom Európska komisia predstavila klimaticko-energetický balíček s názvom Fit for 55, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990.

Ambiciózny cieľ prinesie rozsiahle zmeny, ktoré sa premietnu do spôsobu života aj peňaženiek. Emisné povolenky uvalené na dopravu a bývanie pocítia najviac chudobnejší Slováci – auto a rodinný dom sa môžu stať luxusom. Zákaz spaľovacích motorov výmenou za dotovanie veľkých SUV elektromobilov nie je podľa ekonóma a politológa Zsolta Gála správnou cestou a môže vyvolať veľké spoločenské napätie. Viac o tom Štandard písal tu.

V skratke, svet, a dupľom Európa, nie je nečinná a výzvy na konanie sú kopaním do otvorených dverí. Plány sú veľké, ekonomické dôsledky ešte väčšie a zelenej politike sa postupne podriaďuje celé hospodárstvo.

Presnejšie modely, ďalekosiahle predikcie

Keď porovnáme aktuálnu správu IPCC a predošlú z roku 2013, až tak veľa rozdielov nenájdeme. Predtým experti IPCC hovorili o oteplení oproti 19. storočiu o 1 stupeň, teraz o 1,5 stupňa Celzia. Odhad do roku 2100 bol 1,5 až 4,5 stupňa Celzia, po novom 2,5 až 4 stupne. Rozdiel je relatívne malý a nie prekvapivý. K predpovedanému stavu sme o osem rokov bližšie a spresnili sa matematické modely, a tak sú čísla konkrétnejšie.

Naďalej je však otázne, nakoľko je možné s vysokou pravdepodobnosťou predvídať teploty do roku 2100. Hoci veda napreduje, mnohým procesom v prírode nerozumieme, rast populácie môžeme odhadovať len približne (čo ak Čína opäť zmení demografickú politiku, čo sa bude diať v Afrike) a hlavne netušíme, aké technológie budeme mať o 50 rokov. Pred 50 rokmi nebola v slovenskej domácnosti samozrejmosťou farebná televízia, dnes má takmer každý Slovák vo vrecku mobilný telefón s prístupom na internet.

Noviny Wall Street Journal (WSJ) si všímajú, že v novej správe sa píše o priamej spojitosti medzi otepľovaním planéty a extrémnymi prejavmi počasia (obdobia sucha, prívalové dažde, hurikány), čo majú potvrdzovať nové modely. IPCC však pritom popiera alebo mierni (záleží od uhlu pohľadu) hlavné katastrofické scenáre.

Katastrofický jazyk nie je náhodou

Správa uznáva, že pribudlo hurikánov, ale v dlhodobom horizonte považuje za málo pravdepodobné, že sa zvýši frekvencia tropických cyklónov všetkých kategórií. Pozor teda na automatické spájanie hurikánov a tornád s klimatickou zmenou.

Vedci rovnako považujú za málo pravdepodobné roztopenie morského ľadu v Antarktíde. Pri Arktíde tiež treba čítať pozorne. „Aspoň raz do roku 2050 je možné, že v septembri takmer nebude morský ľad v Arktíde.“ V preklade, ďalších 30 rokov bude okolo severného pólu ľad, ale zriedka sa stane, že jeden mesiac raz za desiatky rokov sa väčšina z neho roztopí.

WSJ upozorňuje, že správy IPCC sú dokumentom, ktorý má vyvolať politickú odozvu – znižovanie emisií oxidu uhličitého, hoci bez úvahy o ekonomických následkoch. Dokladuje to vyjadrením známeho environmentálneho buditeľa a bývalého amerického prezidentského kandidáta Ala Gorea z roku 2018. „IPCC používa trochu dramatický jazyk. Ako inak by si získal pozornosť svetových politikov,“ povedal Gore, ktorý spolu s IPCC dostal v roku 2007 Nobelovu cenu za mier – za osvetu o klimatickej zmene.

Pri zverejnení aktuálnej správy sa hovorilo o „červenom kóde“ od vedcov pre spoločnosť, šéf OSN hovoril o „ohlušujúcich zvonoch a dôkazoch“ či „umieráčiku pre fosílne palivá“, Greenpeace zas o „rútení sa do klimatickej katastrofy“.

Nielen čo, ale aj ako sa o klíme píše

Doteraz sme opisovali, čo je v správe expertov OSN, zaujímavý je však aj pohľad, ako sa závery vedcov prezentujú. Predtým sme hovorili o počasí, teraz je reč už takmer len o klíme. V minulosti sme opisovali výkyvy počasia, dnes sú to automaticky dôsledky klimatickej zmeny. Píše sa o nevyhnutnosti čím skôr úplne prestať so spaľovaním fosilnych palív, podpore obnoviteľných zdrojov a elektromobility. Na najvýdatnejší zdroj čistej elektriny – jadrovú energetiku – sa však akoby zabúdalo.

„Je veľmi teplo: klimatická zmena. Je veľmi zima: klimatická zmena. Málo prší: klimatická zmena. S definitívnym potvrdením prichádza desivá panika so zdrvujúcim záverom: Zem zhorí (utopí sa, zmrzne, zomrie od hladu – veda v tom nemá ešte celkom jasno) a je to naša chyba,“ píše Gerard Baker v komentári pre Wall Street Journal.

Komentátor poukazuje aj na rolu médií, ktoré sa podľa neho namiesto zdravej pochybnosti a kritického myslenia pri klimatickej zmene snažia hlásať „sväté pravdy“ a „nepriestrelné argumenty“ obohacujúc ich o morálne kázanie čitateľom, čo si majú o tomto fenoméne myslieť.

„Moderný novinár je iný. V prvom rade chce byť členom triedy expertov a kultúrnej elity. Užíva si, keď karhá tých, čo si dovolia pochybovať o klimatickom extrémizme a vakcínach. […] Dáva to okato najavo a teší ho, že je na strane vyvolených. Škoda, že to už nie je žurnalistika,“ píše komentátor WSJ.

Vskutku, len niekoľko príkladov. Denník New York Times: „Skončili sa letá, ako ich poznáme?” Francúzsky denník Libération: „Klimatická zmena: Ohrozené sú všetky miesta svetového kultúrneho dedičstva.” Do tretice britský The Guardian: „Ak by Dante svoje Peklo nafilmoval na iPhone, takto by vyzeralo.” Článok je na prvý pohľad o požiaroch v Grécku, ale autorka ho priamo spája so správou IPCC a hovorí, že je to jasný dôkaz dejúcej sa „klimatickej katastrofy“.

Špeciálne pri Guardiane to nie je prekvapivé, možno si pamätáte, ako pred dvoma rokmi zmenili slovník. Namiesto „klimatickej zmeny“ začali zámerne používať „klimatickú krízu“ alebo „stav klimatickej núdze“. Klimatická zmena asi nebola dostatočné nástojčivým pomenovaním javu.