V predošlých dieloch seriálu sme videli výber starovekých divov sveta a navštívili sme Kaukaz. Tentoraz sa pozrieme na divy unikátne z technologického hľadiska, vojenské pamiatky a fascinujúce lokality v Európe i mimo nej.
Nabatejské akvadukty v Petre
Pred 2 500 rokmi Nabatejci, pôvodne nomádsky arabský národ, vybudovali v púšti kráľovstvo s metropolou Petra vytesanou do skaly. Ikonický vchod do mesta je známym turistickým lákadlom, videli ste ho aj v dobrodružnom filme Indiana Jones. Pôsobivo opracovaný kameň je však len zlomkom toho, čo dokázali Nabatejci vybudovať.
Mali však veľký problém s nedostatkom vody. Mesto vybudovali na strategickom mieste, ktoré občas bičovali búrky vyvolávajúce bleskové záplavy. Voda rýchlo prišla aj odišla. Hory a okolie mesta a dokonca podzemie mesta popretkávali nespočetným množstvom kanálov.
Zhromažďovali ju potom vo veľkých kamenných nádržiach za pomoci (na svoju dobu) pokročilých znalostí hydrauliky. Prepúšťaním vody medzi nádržami ju čistili a potom sieťou akvaduktov púšťali až k obyvateľom mesta. Osobitné kanály pod mestom zas odvádzali splašky. Vďaka pokročilým technológiám už nemuseli kočovať a jednu púštnu oblasť mohli obývať celoročne. Jordánsko viacero kanálov zrekonštruovalo a používa ich dodnes. Ak vás Nabatejci zaujali, viac sa o nich dozviete napríklad v tomto dokumente.
Ohrid
Ak ste cestovali po Balkáne a nehľadali ste len najkrajšiu pláž, je možné, že ste zavítali do Severného Macedónska. Nájdete tam mesto Ohrid pri rovnomennom jazere. Starobylé mesto, kedysi v gréčtine nieslo názov Lychnidos, prípadne v latinčine Lychnidus, čo znamená v preklade mesto svetla. Prvé zmienky o meste, ktoré vzniklo na prirodzenej križovatke obchodných ciest, sú z tretieho storočia pred Kristom.
Traduje sa, že v Ohride bolo kedysi 365 chrámov, každý na jeden deň. Preto ho zvyknú nazývať aj Jeruzalem Balkánu. V 10. storočí sa v meste usídlil svätý Naum, žiak svätých Cyrila a Metoda. Na brehu jazera založil kláštor, ktorý je po ňom pomenovaný a má tam hrobku.
Ohrid má úžasne silnú atmosféru. Fotky ju dokážu priblížiť, ale načerpať ju dokážete, len ak sa na miesto vydáte osobne. Nie je prekvapením, že mesto a jazero sú vedno na zozname prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Podobným dvojitým titulom sa pýši len 28 lokalít na svete.
Ohrid je druhé najväčšie jazero na Balkáne. Prvenstvo má Skadarské, na tretej priečke je Prespanské jazero, kde tri roky dozadu podpísali Grécko a vtedajšie Macedónsko prelomovú dohodu. Jazero je tektonického pôvodu a patrí medzi najhlbšie v Európe, napájajú ho podzemné pramene. Zaujímavé je tiež endemickou faunou a flórou.
Limes Romanus
Keď je reč o najväčších historických stavbách sveta, obvykle počujete o Čínskom múre, pyramídach či masívnych hradoch a pevnostiach. Pri pohľade na mapu starovekého sveta si však môžete všimnúť tisíce kilometrov dlhú sieť rímských opevnení, valov a vojenských táborov. Nesie názov Limes Romanus.
Limes kopírovali okraj územia Rímskej ríše a boli skombinované s prirodzenými hranicami – riekami. Do impozantnej siete patril Hadriánov val vo Veľkej Británii, ale aj opevnenia v severnej Afrike a na Blízkom východe. V Európe hranica impéria prechádzala zhruba z dnešného Holandska, krížom cez Nemecko ponad Alpy a cez dnešné Slovensko popri Dunaji.
Určite poznáte rímsky tábor Vindobona či Carnuntum medzi Viedňou a Bratislavou, v Rusovciach bol zas tábor Gerulata. Jediné opevnenie na ľavom brehu Dunaja bolo v Iži pri Komárne, pri strategickom sútoku s Váhom. Viac sa o rímskych pamiatkach v okolí Dunaja dočítate tu.
Carcassonne
Južné Francúzsko ponúka možnosť návštíviť impozantnú pevnosť v Carcassonne. Prvé osídlenie tam bolo už 3 500 rokov pred Kristom, neskôr na pahorku vzniklo keltské oppidum. Rimania vybudovali kamenné opevnenie. V stredoveku sa z mesta stala najväčšia pevnosť v oblasti a zohrala dôležitú úlohu pri 100-ročnej vojne a výbojmi s neďalekým španielskym kráľovstvom.
Pevnosť pozostáva z troch kilometrov dvojitých hradieb a sústavy 52 veží. Tie bránili stredoveké mesto pred pešiakmi aj obliehacími strojmi. Pevnosť Carcassonne je právom zaradená na zoznam UNESCO. Za svoju dnešnú krásu vďačí rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1853, ktorú realizoval architekt Eugène Viollet-le-Duc.
Mont-Saint-Michel
Polostrov alebo, ak chcete, prílivový žulový ostrov Mont-Saint-Michel, pôsobí naživo očarujúco. Kláštor a pevnosť vyrastajúce akoby z mora. Má približne 80 metrov na výšku a počas prílivu ho obklopuje voda. Od pevniny ho delí len pol kilometra – zdá sa na dosah, a predsa pôsobí nedostupne.
Mýtické miesto poznali už Keltovia. V roku 966 ho Richard I., vojvoda z Normandie, daroval benediktínom, ktorí na ostrove založili opátstvo. Postupne sa stal pútnickým miestom a centrom stredovekej vzdelanosti. Opevnený ostrov plnil aj vojenskú úlohu a Angličanom sa ho počas storočnej vojny nepodarilo dobyť. Po Veľkej francúzskej revolúcii sa opátstvo vyľudnilo a stalo sa z neho väzenie.
Mont-Saint-Michel bol s pevninou kedysi spojený valom, dnes naň vedie most. Stal sa povinnou zastávkou turistov v Bretónsku a Normandii. Je tiež na zozname UNESCO.
Vojenské tunely v Dolomitoch
Pri prvej svetovej vojne si väčšina ľudí spomenie na veľké bitky pri Marne, Somme alebo na Piave. Kruté boje sa však odohrávali aj v nedostupnom horskom teréne. Vo vápencových Dolomitoch bojovali o každý vrch či sedlo Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Keďže v horách bolo zložité zásobovanie a vojaci sa ľahko stávali terčom guľometnej paľby či útokov lietadiel, armády prišli s novinkou.
Obe strany začali vysekávať do skál cesty, zákopy a raziť tunely, ktoré sa stali spojnicami medzi strategickými bodmi. Následne opevňovali vrcholy a cez vybudované cesty privážali jedlo a muníciu. Na tie časy modernou technikou dokázali vyraziť stovky kilometrov tunelov a zákopov. Použili tisíce ton výbušnín, vŕtačiek, ale mnohé cesty a otvory v skalách vojaci razili ručne.
Vznikali tak prvé via ferraty, teda horské cesty s kovovými lanami, reťazami či rebríkmi, ktoré uľahčujú pohyb v strmom teréne. Po prvej svetovej vojne sa z vojnových tunelov stala vyhľadávaná turistická atrakcia – pri pohybe v malebných Dolomitoch si prídu na svoje fanúšikovia histórie aj vysokohorskej turistiky. Pútavú reportáž z lokality priniesol časopis National Geographic, krátku ochutnávku ponúka toto video.
Machu Picchu
Machu Picchu je azda najznámejším mestom v Peru. Ikonické mesto vo výške podobnej tatranským štítom vybudovali Inkovia v 15. storočí. Viažu sa naň dve záhady. Inkovia v ňom bývali len približne 150 rokov, potom sa mesto náhle vyľudnilo. Možno sa pýtate, prečo sme medzi divy v Európe a na Blízkom východe zaradili tento. Jedna z možných príčin vyľudnenia sú choroby, ktoré so sebou priniesli španielski kolonizátori, čím možno zdecimovali Inkov.
Rovnako nie je vysvetlené, ako a prečo vybudovali také veľké stavby práve na ťažko dostupnom horskom hrebeni. Jedna z teórií hovorí, že na mieste sa stretáva viacero tektonických zlomov, čo spôsobovalo časté zemetrasenia. Podľa vedcov po nich jednoducho mohli zostať uvoľnené skalné bloky, ktoré sa dali ľahko použiť pri stavbe. Machu Picchu patrí medzi „nových“ sedem divov sveta popri tých starovekých, o ktorých ste čítali v predošlých dieloch nášho seriálu.