Rozumy tety Wiki

Koncom júna sa Wikipédia preto ocitla pod priamym útokom svojho spoluzakladateľa Larryho Sangera. Obvinil ju, že sa vzdialila svojim zakladateľským ideálom a stala sa v podstate propagandistickú stránkou ľavej časti politického spektra.

To, že v pozadí Wikipédie zúria ostré boje ohľadom vyznenia článkov, je všeobecne známe, dokonca je to terčom množstva internetových vtipov. Existuje aj stránka dokumentujúca „najtrápnejšie editačné vojny na Wikipédii“. Wikipédisti, ako si hovoria dobrovoľní prispievatelia a editori, sa dokázali pohádať o takých dôležitých témach, ako napríklad, či slovo Into v názve filmu Star Trek Into Darkness (Star Trek: Do temnoty) má byť napísané s veľkým alebo malým písmenom, či článok o arachnofóbii má obsahovať obrázok pavúka, alebo či U2 má byť opísaná ako „írska kapela“, alebo „kapela z Írska“. Jedna z týchto editačných vojen sa týkala aj Sangera. V roku 2005 vyšlo najavo, že Jimmy Wales, druhý zo spoluzakladateľov, sústavne odstraňuje zo svojho hesla na Wikipédii akékoľvek zmienky o Sangerovi ako o jednom zo zakladateľov.

Počiatky Wikipédie siahajú do roku 2000, keď sa Sanger, vtedy študent filozofie, a Wales, bývalý obchodník s cennými papiermi, pohádali na online fóre ohľadom libertariánskej mysliteľky Ayn Randovej. Diskusia pokračovala na emaile a nakoniec sa Wales opýtal Sangera, či by mu nepomohol so založením internetovej encyklopédie. Wales v tej dobe vlastnil internetovú firmu Bomis, zameranú na distribúciu erotického materiálu za poplatok. Peniaze z Bomis poslúžili na rozjazd onej internetovej encyklopédie Nupedia. Lenže jej tvorba bola pomalá a zdĺhavá, pretože každé heslo muselo byť overované expertom z odboru. Sanger preto prišiel s nápadom založiť encyklopédiu na koncepte Wiki, webovej stránke, ktorá môže byť upravená kýmkoľvek v reálnom čase. Wiki znamená v havajčine rýchlo. Tak bola v januári 2001 oficiálne spustená Wikipédia. Sanger sa stal jej prvým šéfredaktorom.

Vzhľadom na to, že novú encyklopédiu mohol upravovať ktokoľvek, nastala otázka, ako zabezpečiť jej spoľahlivosť. Preto Wales a Sanger spísali princípy Wikipédie, ktorými sa prispievatelia mali riadiť. Sanger za najdôležitejšie považuje zásadu „neutrality“, v slovenčine uvádzanú ako „princíp nestranného uhlu pohľadu“. Sanger nechápe neutralitu ako objektivitu. V niektorých prípadoch je možné určiť, čo je objektívna pravda. Lenže podľa Sangera Wikipédia nemá hľadať „pravdu“. Má predložiť tie najlepšie argumenty a protiargumenty všetkých strán a nechať čitateľa, aby sa rozhodol, kto je dôveryhodnejší. Sama slovenská verzia Wikipédie to vysvetľuje takto: „Princíp nestranného uhla pohľadu je často zle chápaný. Neznamená, že by články mali dodržiavať jeden, objektívny a nezávislý pohľad, alebo že by mali obsahovať len vecné údaje. Princíp hovorí, že by sme mali verne predstaviť súperiace názory, bez uprednostňovania niektorého z nich. Články by nemali hodnotiť, ale ani naznačovať, že niektorý názor je správny.“

Podľa Sangera to je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že Wikipédia nebude nikomu strániť a bude naozaj dôveryhodným zdrojom informácií. Lenže Wikipédia sa tomuto princípu značne vzdialila.

Sanger to dokazuje predovšetkým na heslách, ktoré sa zaoberajú nedávnou politikou. Napríklad sekcia hesla Donald Trump, ktorá je venovaná prvému Trumpovmu impeachmentu, je napísaná z pohľadu demokratov a neobsahuje žiadne argumenty, ktoré predkladal Trumpov tím či republikáni.

Potom je tu článok Konšpiračné teórie Biden-Ukrajina (Biden-Ukraine conspiracy theory). Začína sa vetou: „Konšpiračná teória Biden-Ukrajina je sériou nepodložených tvrdení, ktoré sa sústreďujú na falošné obvinenia, že keď bol Joe Biden viceprezidentom Spojených štátov, tak bol zapojený do korupčných aktivít súvisiacich so zamestnaním jeho syna Huntera Bidena v ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma.“

Podľa Sangera už sám názov hesla porušuje zásadu neutrality, pretože je tu rad ľudí, ktorí obvinenia za konšpiračné teórie nepovažujú. Rovnako tak slová „nepodložené“ a „falošné“ sú silne tendenčné. Wikipédia tu ihneď zo začiatku dodáva článku spin – namiesto toho, aby predložila sériu argumentov a protiargumentov.

Tu Wikipédia naráža na ďalší zásadný problém, totiž na svoj zoznam dôveryhodných médií. Používanie televízie Fox News alebo denníkov The New York Post a Daily Mail ako citačných zdrojov silne neodporúča. Presnejšie napríklad v prípade Fox News ide o rozdelenie na tri časti. Názorovo je považovaná za silne nespoľahlivú a nesmie sa používať. V prípade politického spravodajstva neexistuje ohľadom spoľahlivosti konsenzus a prispievatelia by mali pri citovaní postupovať obozretne. Potom je tu ostatné spravodajstvo, ktoré je považované za dôveryhodné. V prípade televízie MSNBC, považovanej za akýsi progresívny protipól k Fox News, žiadne takéto rozdelenie neexistuje a na Wikipédii je uvádzaná ako spoľahlivý zdroj. Výsledkom podľa Sangera je, že ak nejakú kauzu pokrývajú len konzervatívne médiá, tak v podstate pre Wikipédiu neexistuje.

O niečo kontroverznejší je Sangerov názor, že zásady neutrality by sa mali vzťahovať aj na články o vede. Pre web Unherd, ktorému poskytol rozhovor po publikovaní svojich námietok proti Wikipédii, napríklad uviedol, že tradičná východná medicína sa na Wikipédii označuje ako „šarlatánstvo“. Sanger netvrdí, že tradičné liečiteľstvo funguje, hovorí len, že ak si Wikipédia má udržať svoju nezaujatosť, tak jej musí dať férový priestor. Čitateľ by sa mal na základe poskytnutých informácií sám rozhodnúť, či tomu dá šancu, alebo nie.

Jeden z najväčších prehreškov proti neutralite sa podľa Sangera nachádza v článku o interrupciách. Píše sa tam: „Ak je správne vykonaná, interrupcia patrí medzi najbezpečnejšie medicínske zákroky.“ Akýkoľvek odporca potratov by toto tvrdenie okamžite spochybnil tým, že každá úspešná interrupcia sa končí zabitím nenarodeného dieťaťa.

Sanger sa rovnako sťažuje na to, ako Wikipédia informuje o problematike legalizácie drog. „Legalizácia drog, ktorej Wikipédia hovorí liberalizácia drog, má len veľmi málo informácií o potenciálnych nebezpečenstvách legalizácie drog; slúži hlavne ako inštrukcia na drogovú legalizáciu, potom nasleduje katalóg drogových politík po celom svete,“ napísal.

Aspoň pri jednom článku si však wikipédisti zásady nezaujatosti veľmi dobre uvedomovali. Okolo hesla o ľadovom medveďovi Knutovi sa rozhorela neľútostná editačná vojna pre to, či na fotografii, kde je Knut ako medvieďa, môže byť opísaný ako „roztomilý“. Mnohí to považovali za porušenie zásad neutrality. Dnes naozaj taký popisok u Knuta nenájdeme.

Sanger nie je jediný a ani zďaleka prvý, kto na problémy Wikipédie upozorňuje. Napríklad už v roku 2004 bola spustená Conservapedia, mutácia Wikipédie s cieľom vytvoriť otvorene konzervatívnu a pravicovú encyklopédiu.

Svojich kritikov má Wikipédia tiež medzi ľavicou, ale ako je v dnešnej dobe príznačné, sústreďujú sa hlavne na zloženie wikipédistov. Naprieč všetkými jazykmi 90 percent prispievateľov sú muži. Už v roku 2015 Jimmy Wales priznal, že sa nepodarilo naplniť cieľ, aby aspoň 25 percent wikipédistov boli ženy. Wikipédisti z veľkej časti tiež pochádzajú zo západných krajín a ide o „nerdov“. Výsledkom je, ako uviedla BBC v roku 2014, že „v kategórii Pán prsteňov je viac článkov než v tej o subsaharskej Afrike“. Denník The Guardian v tom istom roku tvrdil, že viac starostlivosti sa venuje zoznamu pornoherečiek než zoznamu spisovateliek. Minimálne to druhé ale už neplatí, zoznam spisovateliek je evidentne dlhší ako zoznam hviezd filmov pre dospelých.

Samostatným škandálom je upravovanie hesiel priamo na zákazku. V roku 2013 Wikipédia zakázala 250 účtov po tom, čo vyšlo najavo, že upravujú články podľa direktív firmy Wiki PR. Napriek všetkej snahe tomu zabrániť možno stále naraziť na heslá jasne písané marketérmi. Je to prípad i českej Wikipédie, aj keď nemusí ísť o platených profesionálov, ale o zarytých fanúšikov. Dobrým príkladom je napríklad heslo o Janovi Saudkovi, ktoré obsahuje túto úplne neuveriteľnú vetu: „Raz sa tiež zúčastnil na pôrode, po ktorom si uvedomil a pochopil, že všetko ostatné, čo doposiaľ považoval za vážne a dôležité, bolo úplne nepodstatné, a konečne spoznal, čo je v skutočnosti láska a materstvo.“ Nejaký snaživý editor to doplnil poznámkou: „Zdroj?“

Nakoniec je tu otázka, kto Wikipédiu naozaj kontroluje. Keď začínala, jedinými platenými zamestnancami boli Sanger a dvaja programátori. Dnes má 350 ľudí starajúcich sa o technickú stránku veci. Beží na 800 serveroch. Hlásených prispievateľov je zhruba 120-tisíc, anglická Wikipédia má zhruba 40-tisíc aktívnych editorov. Do nadačného fondu Wikipédie vložili peniaze napríklad Amazon, Google alebo George Soros, čo samozrejme koliduje so zaklínaním sa neutralitou. Avšak Wikipédia tvrdí, že najväčšia časť financovania pochádza od malých darcov.

Sanger tvrdí, že problémy vo Wikipédii rozpoznal od začiatku. Požadoval, aby články kontrolovali nezávislí experti, a upozorňoval, že fóra Wikipédie plnia „zlí aktéri“, ktorí tlačia na ostatných a presadzujú svoj pohľad. Wales tieto reformy odmietol a po ostrých sporoch s ním z projektu odišiel. Prvýkrát ho verejne kritizoval už v roku 2005. Sanger pôsobí excentricky a niektoré jeho názory sú zvláštne, ale je dobré spoločne s ním si pripomínať, že je potrebné nebrať Wikipédiu ako jediný zdroj poznania.

Text vyšiel pôvodne na českom portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.