Jozef Onačilla

Európska únia je ako spoločenstvo práva postavená na prenesených kompetenciách členských štátov. Zakladajúce zmluvy určujú hranice, v ktorých a za akých okolností koná Únia, ktoré kompetencie patria výlučne členským štátom, a zároveň priznávajú štátom aj rešpektovanie ich národných identít na európskej úrovni.

„Mierový projekt“ by v teoretickej rovine mal skvelo fungovať. Čoraz ponurejšia realita ukazuje, že snaha Bruselu neustále rozširovať svoje kompetencie a regulácie na úkor potláčania národnej suverenity štátov cez súdne rozhodnutia, skryté aj otvorené umlčiavanie politických oponentov, selektívne pohľady na právny štát iba urýchľujú jeho rozpad.

Právny štát je často pojmom, ktorým sa Únia zaštiťuje, keď prekračuje svoje kompetencie pri dosahovaní svojich politických cieľov. Za široko definované pojmy totiž možno vydávať čokoľvek, čo je potrebné zo strany politikov Bruselu, a verejnosť čoraz častejšie môže vnímať využívanie tejto metódy ako nástroj proti nepohodlným štátom či politikom.

Obmedzovanie základných práv pre politické postoje

Za poburujúcu možno v tomto smere označiť snahu Únie obmedziť základné právo, na ktorom stojí celá Európska únia – právo veta členských štátov. Právo veta, zakotvené v zakladajúcich zmluvách, znamená požiadavku jednomyseľnosti pri hlasovaní členských štátov v Rade EÚ v citlivých oblastiach.