Grónsky bojovník za nezávislosť pohŕdal Dánskom. Presvedčil ho až Trump

„Cítime sa zradení Spojenými štátmi,“ povedal 78-ročný muž vo svojom dome neďaleko hlavného mesta Nuuk, odkiaľ je z okna vidieť kusy ľadu plávajúce v neďalekom fjorde. „Sme vo veľmi zložitej situácii, kde jediní, ktorí nás dnes môžu zachrániť, sú Dánsko a Európa.“

Lynge nie je sám. Komentáre amerického prezidenta vyvolali mohutnú vlnu odporu, ktorá pomohla zmeniť politický smer Grónska – podobne ako v Kanade, kde vlastenecký hnev nad Trumpovou rétorikou o tom, že z Kanady urobí „51. štát“ Ameriky, vlani vrátil k moci liberálov Marka Carneyho, hoci sa zdalo, že sú odsúdení na porážku.

Frederiksenová: Grónsko patrí ľuďom Grónska

Po desaťročia v Grónsku, samosprávnom dánskom území s približne 56-tisíc obyvateľmi, dominovali v politike strany otvorene presadzujúce nezávislosť. Teraz, po voľbách konaných v marci 2025 v tieni Trumpových hrozieb, vedie vládu strana, ktorá vylúčila akúkoľvek diskusiu o nezávislosti v dohľadnej budúcnosti, pričom podporuje postupný prístup k prípadnému odtrhnutiu. Dokonca aj členovia vlády, ktorí predtým obhajovali nezávislosť, sa v posledných mesiacoch obrátili proti nej.

„Naším snom je sebaurčenie, ale práve teraz musíme chrániť našu budúcnosť,“ povedal pre agentúru Reuters grónsky minister zahraničných vecí Mute Egede. „Ak si nás USA vezmú, sen o sebaurčení už nebude existovať.“

Ide o zásadnú zmenu v Grónsku. Politiku tu už dlho ovplyvňuje hnev nad minulými krivdami spáchanými Dánskom, ktoré ostrov kolonizovalo pred stáročiami a stále kontroluje jeho zahraničnú politiku a obranu. V 60. a 70. rokoch minulého storočia začalo napríklad Dánsko dávať antikoncepčné prostriedky tisíckam inuitských žien a dievčat, mnohým bez ich súhlasu, aby obmedzilo pôrodnosť medzi miestnym obyvateľstvom.

Mette Frederiksenová, úradujúca dánska premiérka, povedala agentúre Reuters, že „Grónsko patrí ľuďom Grónska“ a len oni by mali rozhodovať o svojej budúcnosti. Dodala, že jej vláda sa ospravedlnila za koloniálne krivdy vrátane prípadov antikoncepcie.

„Musíme mať odvahu čeliť krivdám našej spoločnej minulosti,“ uviedla Frederiksenová vo vyhlásení. „To je jediný spôsob, ako v budúcnosti udržiavať úzke a vzájomne sa rešpektujúce vzťahy medzi našimi dvomi krajinami. Grónsko a Dánsko stoja pevne pri sebe.“

Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že Washington vedie rokovania s Grónskom a Dánskom s cieľom riešiť otázky národnej bezpečnosti a je optimistický, že sa diskusie uberajú správnym smerom.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov dodalo: „Sme presvedčení, že nájdeme riešenie, ktoré ochráni národnú bezpečnosť USA, zohľadní obavy Dánska a Grónska a výrazne zlepší budúce príležitosti pre obyvateľov Grónska.“ Jens-Frederik Nielsen, grónsky premiér, na žiadosť o komentár nereagoval.

Aby sme pochopili zmeny, ktoré prebiehajú na arktickom území, agentúra Reuters hovorila s desiatkami grónskych politikov, úradníkov a obyvateľov. Niekoľkí z nich poukázali na Lyngeho a jeho meniace sa názory ako na symbol meniacej sa politiky svojej vlasti.

Lyngeho cesta k tomu, aby sa stal horlivým zástancom nezávislosti, sa začala v 50. rokoch, keď ho rodičia poslali študovať do Dánska. Ako spomína, prelomovým momentom bol rok 1968, keď sa v severnom Grónsku zrútilo americké bombardovacie lietadlo nesúce jadrové zbrane. Kodaň poprela, že by povolila takéto prelety nad ostrovom, čo by porušilo dánsku politiku bezjadrového územia. Lynge vtedy vláde neveril a odsúdil to, čo vtedy označil za dánske „pokrytectvo“.

Správa vypracovaná na objednávku dánskej vlády neskôr zistila, že Kodaň v skutočnosti dala Washingtonu súhlas s preletmi, pričom úlohou USA počas studenej vojny bolo neustále udržiavať jadrový odstrašujúci prostriedok proti Sovietskemu zväzu.

Po návrate zo štúdií do Grónska v roku 1976 Lynge spoluzaložil stranu Inuit Ataqatigiit, ktorá spolu s ďalšou stranou podporujúcou nezávislosť – Siumut – desaťročia dominovala politike ostrova. Obe strany volali po ambicióznych krokoch smerujúcich k nezávislosti od Dánska, pričom Grónsku poskytli čas na ekonomické posilnenie. Od získania samosprávy v roku 1979 vláda v Nuuku postupne získavala čoraz väčšiu zodpovednosť za verejné služby na ostrove.

Trump ovplyvnil voľby

V predchádzajúcich celoštátnych voľbách v roku 2021 získali strany Inuit Ataqatigiit a Siumut spolu s menšou radikálne pronezávislostnou stranou s názvom Naleraq takmer 80 percent hlasov. Demokraatit, probiznisová strana, ktorá obhajuje postupnejší prístup k nezávislosti a uprednostňuje úzke vzťahy s Dánskom, zaostala s podporou okolo deväť percent.

V januári 2025 po návrate do Bieleho domu americký prezident Donald Trump znásobil svoje snahy o získanie Grónska, pohrozil Dánsku clami, ak odmietne predať ostrov, a odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na jeho obsadenie. V prejave z marca minulého roka, len pár dní pred poslednými voľbami v Grónsku, Trump o tomto území povedal: „Myslím si, že ho získame, tak či onak, získame ho.“

Rétorika USA ovplyvnila marcové hlasovanie. Využitím rastúcich obáv z amerických zámerov – aj frustrácie z domácich problémov, ako sú reformy rybného hospodárstva – strana Demokraatit, ktorá je naklonená Dánsku, strojnásobila svoj podiel na hlasoch na 30 percent a stala sa najväčšou stranou na ostrove.

Tento obrat bol prekvapením aj pre zakladateľa tejto strany Pera Berthelsena, ktorý si spomína, ako sa obrátil na svoju manželku, keď sa začali zverejňovať výsledky. Vzrušený a skutočne šokovaný povedal: „Myslím si, že to budú historické voľby.“

Nielsen, líder strany Demokraatit, vytvoril koalíciu so Siumutom a s Inuit Ataqatigiitom, dlhoročnými stranami presadzujúcimi nezávislosť, ktoré spolu získali len 36 percent hlasov, a s menšou stranou podporujúcou Dánsko.

Nasledujúci mesiac Nielsen odletel do Kodane, aby prejavil solidaritu s dánskou premiérkou Frederiksenovou. Počas spoločnej tlačovej konferencie vysvetlil svoje zámery: „Nachádzame sa v situácii v oblasti zahraničnej politiky, ktorá znamená, že sa musíme viac zblížiť.“

Zháňajú si zbrane

Lyngeho meniaci sa pohľad odzrkadľuje meniace sa názory mnohých Grónčanov. Medzi nimi sú aj podnikatelia ako Bent Olsvig Jensen, ktorý bol silným zástancom zvýšených investícií USA na ostrove, kým ho Trumpove hrozby neprinútili k väčšej opatrnosti.

Jensen, ktorý pôsobí v baníctve a narodil sa v Dánsku, ale už desaťročia žije v Grónsku, povedal, že úplne neverí, že by USA spustili vojenský útok. Napriek tomu sa však rozhodol porozprávať so svojím 21-ročným synom o tejto možnosti – a bol otrasený, keď mu potomok povedal, že si chce kúpiť strelivo v rámci prípravy na potenciálnu inváziu.

Keď si na to počas rozhovoru spomenul, rozplakal sa. Povedal, že v 90. rokoch bol nasadený s dánskou armádou v Bosne, takže vedel, čo môže vojna spôsobiť krajine a jej obyvateľom: „To je to posledné, čo by ste chceli.“ A predsa, zvýraznil, bol hrdý na vzdor svojho syna voči globálnej superveľmoci.

Ďalší dvaja grónski podnikatelia, ktorí si želali zostať v anonymite, uviedli, že aj oni si nazhromaždili zbrane a strelivo na použitie v prípade prípadného útoku USA. Dodali, že mnohí ľudia, ktorých poznajú, robia to isté.

Podiel Grónčanov trpiacich psychickými ťažkosťami za posledný rok vyskočil zo sedem na 31 percent. Autori štúdie zverejnenej minulý mesiac inštitútom verejného zdravia v Grónsku, založenej na odpovediach 308 ľudí, napísali, že kríza spôsobená Trumpovými hrozbami o zabratí Grónska „výrazne ovplyvňuje“ duševné zdravie a pohodu obyvateľov ostrova.

Keď sa svet mení, mení sa aj stratégia

Egede, grónsky minister zahraničných vecí, odmietol akékoľvek tvrdenia, že nová vláda v reakcii na americké hrozby zamlčuje koloniálnu minulosť Dánska.

„Nezabudli sme na to,“ povedal Egede, ktorý bol aj premiérom. „Ale v situácii, v akej sa momentálne nachádzame, si musíme zachovať právo na sebaurčenie, a to znamená, že musíme veľmi úzko spolupracovať s celým Dánskym kráľovstvom.“

Egede, stúpenec strany Inuit Ataqatigiit, ktorú založil Lynge, tiež prešiel určitým vývojom, hoci nie takým radikálnym ako Lynge: stále chce nezávislosť, hoci až neskôr.

Nový prístup vlády k Dánsku je potvrdením Lyngeho postoja, hovorí jeho dcéra Pipaluk Lyngeová, členka vládnej koalície za stranu Inuit Ataqatigiit, ktorá predsedá parlamentnému výboru pre zahraničné veci a bezpečnosť.

Dokonca aj ona pripustila, že ju prekvapil obrat jej otca v otázke nezávislosti. „Nebojí sa priznať, že vízie, ktoré mal ako mladý muž, sú dnes nereálne,“ povedala Lyngeová počas rozhovoru v budove grónskeho parlamentu.

Zmenu postoja svojho otca pripisuje Trumpovmu prvému funkčnému obdobiu v Bielom dome. Prezident prvýkrát nadhodil myšlienku, že si USA kúpia Grónsko, v roku 2019 a zrušil štátnu návštevu Dánska po tom, ako dánska premiérka Frederiksenová túto myšlienku odmietla ako „absurdnú“.

Lynge vnímal vtedajšie Trumpove komentáre ako viac než len reči, čím sa dostal do rozporu s mnohými Grónčanmi, ktorí verili, že preháňa a šíri paniku, povedala jeho dcéra.

Keď sa však Trump vrátil k moci a vo svojom druhom funkčnom období hovoril o Grónsku ešte dôraznejšie, čoraz viac ľudí začalo vnímať Lyngeho obavy, povedala Pipaluk.

Pre mnohých sa pretrvávajúce pochybnosti o tom, či americký prezident dokáže svoje hrozby naplniť, rozplynuli v januári tohto roka, dodala, keď americká armáda zadržala venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Spomína si, ako sa prebudila na túto správu a uvedomila si, že svet musí brať Trumpove slová vážne.

Teraz je všetko inak, povedala.

„Myslím si, že každý vie, či už je to minister zahraničných vecí, alebo miestny vodič autobusu, že svet sa zmenil,“ povedala Lyngeová. „Keď sa svet mení, mali by sa zmeniť aj vaša stratégia a vaše myslenie.“

Niekoľko dní po operácii proti Madurovi vydal grónsky premiér Nielsen svoje doteraz najsilnejšie vyhlásenie na podporu Dánska. „Čelíme geopolitickej kríze, a ak sa tu a teraz musíme rozhodnúť medzi USA a Dánskom, zvolíme si Dánsko,“ povedal Nielsen novinárom. „Stojíme jednotne za Dánskym kráľovstvom.“

Lynge bol euforický. „Som taký šťastný, že vláda, koaličná vláda, konečne vyhlásila: sme súčasťou dánskeho kráľovstva,“ povedal. „Teraz chápeme, že jediná sloboda, ktorú sme mali za posledných tristo rokov, bola spolu s Dánskom.“

Trump odvtedy urobil málo na upokojenie obáv ostrovanov.

Čoskoro po Madurovej operácii Biely dom uviedol, že zvažuje použitie vojenskej sily na získanie Grónska, čo podnietilo Dánsko a členov NATO, ako sú Veľká Británia a Francúzsko, aby na ostrov vyslali malé kontingenty vojakov.

Podľa národnej televízie bolo Dánsko také znepokojené inváziou, že jeho vojaci si z Dánska priniesli zásoby krvi, ako aj výbušniny, ktorými by mohli vyhodiť do vzduchu pristávacie dráhy, aby zabránili americkému vylodeniu. Trump odvtedy uviedol, že rokuje s Dánskom a NATO o získaní „úplného prístupu“ k Grónsku.

Kancelária dánskeho premiéra odmietla komentovať správu televízie.

Hriechy Dánska z koloniálnej éry

Nie všetci Grónčania sa pridali k Lyngemu v jeho podpore Dánska.

V rámci ďalšieho meniaceho sa politického prúdu došlo v grónskych voľbách aj k posilneniu pozície strany Naleraq, najradikálnejšej strany na ostrove presadzujúcej nezávislosť. Tá vlani získala okolo 25 percent hlasov, čo je nárast oproti predchádzajúcim 12 percentám. A to s argumentom, že Grónsko by malo využiť krízu s Trumpom a vyrokovať si s Dánskom okamžitú nezávislosť.

„Dánsko nie je pre nás partnerom. Je to únosca,“ povedal pre agentúru Reuters predseda strany Naleraq Pele Broberg. Dodal, že ho frustrujú reči o odklade krokov smerujúcich k nezávislosti od Dánska. „Teraz máme šancu skutočne niečo urobiť, a oni všetci utekajú s krikom k únoscovi a hovoria: ‚Ochráňte nás pred zvyškom sveta.‘“

Táto frustrácia voči kráľovstvu má hlboké korene v dánskych nespravodlivostiach páchaných v 60. a 70. rokoch minulého storočia, na ktoré si niektorí obyvatelia ostrova ešte pamätajú. Patrilo medzi ne úsilie obmedziť pôrodnosť na území, v rámci ktorého dánski lekári dávali antikoncepčné prostriedky tisíckam žien a dievčat.

Celý rozsah tejto kampane sa odhalil až v posledných rokoch prostredníctvom mediálnych správ a vládou zadaných vyšetrovaní grónskych a dánskych univerzít. V roku 2024 vtedajší grónsky premiér označil tento program za „genocídu“ na základe vplyvu na rast populácie krajiny. Dánska vláda sa nasledujúci rok ospravedlnila a ponúkla odškodnenie postihnutým ženám.

Ineqi Kielsen, ktorého starý otec spoluzaložil pronezávislostnú stranu Siumut a ktorý je teraz podpredsedom strany, vyrastal na desivých príbehoch o koloniálnych hriechoch. Povedal, že mu rodičia rozprávali, ako dánski lekári prinútili jeho starú mamu porodiť, keď bola v siedmom mesiaci tehotenstva, a že chlapca odviedli do inej miestnosti, kde zomrel.

Kielsen povedal, že každý január jeho otec oznamoval narodeniny svojho mŕtveho brata a hovoril rodine: „Dnes by mal môj malý brat 30 alebo 40 rokov.“

Líder strany Siumut nereagoval na žiadosť o komentár k tomuto článku.

Medzi ďalšie škandály tej doby, ktoré Dánsko neskôr uznalo, patrili zatvorenie desiatok malých osád a snaha premeniť skupinu grónskych detí odobratých z rodín na „malých Dánov“ umiestnením do dánskych náhradných rodín.

Nedávno grónski aktivisti poukázali na to, ako desaťročia staré testy dánskej vlády zamerané na hodnotenie rodičovských schopností viedli k tomu, že Kodaň odobrala stovky grónskych detí ich rodičom a umiestnila ich do dánskych rodín.

Správa osobitného spravodajcu OSN pre práva domorodých obyvateľov z roku 2023 zistila, že testy, vykonávané v dánčine, vykazovali „vážne kultúrne predsudky“, ktoré zvyšovali pravdepodobnosť, že grónski rodičia budú nesprávne posúdení ako osoby s kognitívnym postihnutím.

V roku 2025 dánska vláda v reakcii na túto kontroverziu prestala testy pre grónske rodiny používať.

Frederiksenová uviedla, že Dánsko a Grónsko sa dohodli na začatí nového vyšetrovania svojich vzťahov od druhej svetovej vojny, a dodala, že ako premiérka sa zaviazala opäť otvoriť „niektoré z najtemnejších kapitol“ ich spoločnej histórie.

Aka Hansenová, grónska aktivistka za nezávislosť, ktorá vyrastala v Dánsku, uviedla, že Dáni majú stále len málo pochopenia pre tento ostrov. Ako dieťa, povedala, sa jej pýtali, či chodí do školy na chrbte ľadového medveďa alebo či má ostrov cesty.

„Dáni sa neučia nič o našej kultúre, našej spoločnosti, našom jazyku, vôbec nič.“

Táto 39-ročná žena odmietla názory Lyngeho, ktorého politický vývoj sa podľa jej slov zastavil. „Generácia mojich rodičov bojovala za nezávislosť v 70. rokoch, keď boli mladí. A tak moja generácia zdedila tento boj, v ktorom dnes pokračujeme.“

Koniec sna o vytvorení štátu?

U mnohých Grónčanov však tento hnev na Dánsko v poslednom čase zmiernil strach z americkej agresie. Kielsen, podpredseda strany Siumut, povedal, že stále podporuje ambiciózne sebaurčenie. Ale tvárou v tvár Trumpovým hrozbám, povedal, väčšina Grónčanov už nie.

„Ľudia sa boja,“ povedal Kielsen. „Dánska armáda tu cvičí na cestách. Majú zbrane. Je to, ako keby sme boli vo vojnovej zóne. Myslím si teda, že ľudia – v týchto ťažkých dňoch si ľudia hovoria: počkajme.“

Lynge sa napriek svojej radosti z politickej transformácie, ktorou Grónčania prešli, obáva, že nemusí vydržať.

Stále sa obáva, že nezávislosť od Dánska zostáva pre niektorých Grónčanov, ako je Hansenová, lákavou perspektívou. Znepokojuje ho, že „mladí ľudia opäť hovoria o koloniálnom období“ a že „všetky ich diskusie sa točia okolo viktimizácie, a preto sa chcú odtrhnúť od Dánska“.

Samozrejme, v minulosti bol tiež nahnevaný. Vytiahol zbierku svojich diel a začal čítať jednu zo svojich básní, o ktorej povedal, že pochádza z obdobia okolo roku 1970, v ktorej opisuje Dánov ako „opovrhnutia hodné zvieratá“.

Lynge zvraštil obočie, keď premýšľal o svojich predchádzajúcich presvedčeniach.

„Myslím si, že to je príliš,“ povedal. „Moje pocity sú dnes iné.“

„Všetky sny o vytvorení štátu sa musia skončiť,“ povedal. „Je veľmi nešťastné, že žijeme v tejto dobe,“ dodal, „a je veľmi ťažké pochopiť, že tie sny sú len sny a nikdy sa nesplnia.“

(reuters, im)