Pred viac ako mesiacom schválil Európsky parlament nariadenie o navracaní, ktoré výrazne posilňuje schopnosť Európskej únie vracať nelegálnych migrantov späť do krajín ich pôvodu. Hlasovanie sprevádzali búrlivé emócie. Pravicoví poslanci ho oslavovali výkrikmi „Pošlite ich späť!“, zatiaľ čo ľavicoví zákonodarcovia reagovali skandovaním „Hanba vám!“.
Nariadenie prešlo pomerom 418 hlasov za, 218 proti a 30 sa zdržalo. Podporila ho Európska ľudová strana (EPP) spolu s frakciami ECR, Patrioti za Európu a Európa suverénnych národov. Väčšinovo za boli, možno prekvapujúco, aj liberáli z Renew Europe. Proti hlasovala najmä Ľavica, Zelení a časť socialistov.
Jedným z hlavných cieľov reformy bolo odstrániť dlhodobú slabinu európskej migračnej politiky – nízku úspešnosť návratov neúspešných žiadateľov o azyl a ďalších osôb, ktoré sa na území Únie zdržiavajú neoprávnene. Podľa Európskej komisie sa v minulosti reálne podarilo vykonať iba časť vydaných rozhodnutí o návrate, čo podľa nej podkopávalo dôveryhodnosť celého systému.
Nové pravidlá majú nahradiť doterajšiu smernicu o návratoch z roku 2008 a vytvoriť jednotný európsky systém návratov. Počítajú napríklad so vzájomným uznávaním rozhodnutí o návrate medzi členskými štátmi, širšími možnosťami zaistenia osôb bez oprávnenia na pobyt, intenzívnejšou spoluprácou s tretími krajinami či vytvorením takzvaných návratových centier mimo územia Európskej únie.
Europoslanec François-Xavier Bellamy (EPP) označil schválenie za „zlomový bod“. „Po desaťročiach neúspechov sa Európa zbavuje svojej bezmocnosti voči nelegálnemu prisťahovalectvu,“ povedal. Podpredseda ECR Charlie Weimers zdôraznil: „Nelegálni migranti musia pochopiť, že Európa sa pre vás nikdy nestane domovom.“
Sporný azylový pakt
Schválené nariadenie dopĺňa novelizovaný Pakt o migrácii a azyle, ktorý nedávno vstúpil do platnosti. Ten počíta s dôslednejšou kontrolou osôb prichádzajúcich na vonkajšie hranice, zrýchlenými azylovými a návratovými konaniami a mechanizmom solidarity medzi členskými štátmi. Únia zároveň rozširuje využívanie konceptu bezpečných tretích krajín a pripravuje spoločný systém návratov vrátane možnosti zriaďovať návratové centrá mimo svojho územia.
Najspornejšou časťou, najmä pre krajiny východného krídla Únie, sa stal mechanizmus povinnej, ale flexibilnej solidarity. Podľa nových pravidiel majú členské štáty pomáhať krajinám na vonkajších hraniciach Únie, ktoré čelia mimoriadnemu migračnému tlaku. Pomoc môže mať podobu prijatia určitého počtu žiadateľov o azyl, finančného príspevku alebo poskytnutia materiálnej a personálnej podpory.
Referenčná výška finančného príspevku predstavuje približne 20-tisíc eur za každú relokáciu, ktorú štát neprevezme, pričom tieto prostriedky smerujú do spoločného mechanizmu solidarity na podporu najviac zaťažených krajín.
Práve tento mechanizmus vyvolal ostrú kritiku najmä v Poľsku, Maďarsku, na Slovensku či v Česku počas rokovaní o pakte. Kritici tvrdili, že hoci Únia formálne neukladá povinnosť prijímať migrantov, vytvára systém, v ktorom štáty musia za odmietnutie relokácie zaplatiť alebo poskytnúť inú formu solidarity.
Poľský premiér Donald Tusk po schválení paktu opakovane vyhlásil, že Poľsko nebude prijímať relokovaných migrantov, zatiaľ čo Maďarsko označilo mechanizmus za neprijateľný zásah do národnej suverenity. Slovenská vláda Roberta Fica kritizovala najmä to, že o rozsahu solidarity už nerozhodujú výlučne jednotlivé členské štáty.
V európskej migračnej politike tak možno po dekáde nerozhodnosti badať snahu o posun k prísnejšiemu vymáhaniu pravidiel. Práve v tomto novom politickom kontexte vznikla v máji počas reemigračného samitu v Portugalsku myšlienka občianskej iniciatívy Save Europe Act, ktorá ide v požiadavkách ešte ďalej. Jej cieľom je radikálna zmena migračnej politiky EÚ s dôrazom na ochranu identity, kultúry a demografickej kontinuity pôvodných európskych národov.
Iniciatíva občanov
Podľa organizátorov Save Europe Act – holandskej konzervatívnej komentátorky Evy Vlaardingerbroekovej a rakúskeho nacionalistického aktivistu Martina Sellnera – ide o pokus využiť mechanizmus Európskej občianskej iniciatívy. Ide o nástroj priamej demokracie, prostredníctvom ktorého môžu občania vyzvať Európsku komisiu na predloženie legislatívneho návrhu. Na to, aby sa Komisia musela iniciatívou formálne zaoberať, je potrebné vyzbierať najmenej jeden milión overených podpisov aspoň zo siedmich členských štátov.
Ani úspešná iniciatíva však automaticky nevedie k prijatiu nového zákona – Komisia je povinná návrh preskúmať a svoje rozhodnutie odôvodniť, nie je však povinná predložiť legislatívu.
Pri organizovaní tejto iniciatívy na Slovensku spolupracuje konzervatívna aktivistka a influencerka Lívia Pavlíková, ktorá v roku 2024 kandidovala do europarlamentu za hnutie Republika. „Som za nekompromisnosť, pokiaľ ide o ľudí porušujúcich základné zákony, ako je nelegálne prekročenie hraníc. Je to vedomé porušovanie základných pravidiel spoločnosti,“ uviedla pre Štandard.
Podľa nej je potrebné okrem deportácií nelegálnych migrantov zastaviť celkovú imigráciu, sprísniť ochranu hraníc a odstrániť všetky motivačné faktory. „Imigrácia ľudí z neeurópskych krajín ohrozuje bezpečnosť Európanov a navždy mení tvár Európy,“ dodala Pavlíková.
V čom spočíva posun
Organizátori Save Europe Act tvrdia, že dnešná migračná politika Európskej únie sa sústreďuje predovšetkým na správu migrácie, zatiaľ čo podľa nich nerieši jej dlhodobé demografické a spoločenské dôsledky. V preambule iniciatívy hovoria o potrebe zachovať „kolektívnu identitu, kultúrne dedičstvo a spôsob života európskych národov“ a argumentujú, že súčasný migračný model vedie k oslabovaniu sociálnej súdržnosti, rastu paralelných komunít a zvyšujúcemu sa tlaku na verejné služby.
Na rozdiel od nového Paktu o migrácii a azyle, ktorý sa zameriava najmä na nelegálnu migráciu a efektívnejšie návraty osôb bez práva na pobyt, Save Europe Act navrhuje širšie opatrenia. Jej autori požadujú dočasné moratórium na nové migračné kanály z krajín, ktoré označujú ako nezápadné (non-Western) či neeurópske (non-European), sprísnenie pravidiel pre zlučovanie rodín, obmedzenie niektorých študentských víz, systematickú reemigráciu nelegálnych migrantov a zamietnutých žiadateľov o azyl.
Požadujú aj vytvorenie právneho rámca umožňujúceho návrat ďalších kategórií neeurópskych migrantov, ak ich ďalší pobyt podľa navrhovaných pravidiel predstavuje „vážnu záťaž“ pre členské štáty. Organizátori zároveň požadujú odstránenie sociálnych stimulov, ktoré podľa nich motivujú ďalšiu migráciu.
V posledných bodoch sa návrh začína výrazne odlišovať od súčasnej politiky Európskej únie. Kým nový pakt ani pripravované návratové nariadenie nespochybňujú legálnu migráciu ako takú a rozlišujú predovšetkým podľa právneho statusu osoby (napríklad nelegálny pobyt alebo zamietnutá žiadosť o azyl), Save Europe Act pracuje aj s kategóriami nezápadný a neeurópsky, ktoré sa nevzťahujú na migračný status, ale na pôvod migrantov.
Postoj Komisie
Spomínané návrhy sa stali predmetom sporu s Európskou komisiou ešte pred začiatkom oficiálneho zberu podpisov v rámci mechanizmu Európskej občianskej iniciatívy.
Komisia totiž túto iniciatívu odmietla zaregistrovať. Vo svojom rozhodnutí uviedla, že navrhované opatrenia sú „zjavne v rozpore s hodnotami Únie“ podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii a že viaceré časti návrhu by viedli k diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, čo je nezlučiteľné s Chartou základných práv Európskej únie. Za problematické označila najmä používanie kategórií nezápadný a neeurópsky pri navrhovaných legislatívnych opatreniach.
Organizátori tieto argumenty odmietajú. Tvrdia, že ich návrh nesmeruje proti jednotlivcom, ale proti migračnej politike, ktorú považujú za dlhodobo neudržateľnú. Rozhodnutie Komisie označili za politicky motivované. Zároveň podľa vlastných slov pokračujú v zbieraní podpisov mimo oficiálneho mechanizmu Európskej občianskej iniciatívy s cieľom vytvoriť politický tlak na európske inštitúcie.
„Je absurdné tvrdiť, že Save Europe Act je v rozpore s európskymi hodnotami. Zdá sa, že Komisia si myslí, že ničenie Európy je európskou hodnotou,“ reagovali organizátori iniciatívy. S právnym tímom sa pripravujú na obranu a pokračujú v zbere podpisov. Súčasne dodávajú, že nie sú proti Európe, ale stavajú sa proti Európskej únii v jej súčasnej podobe a proti bruselským elitám.
Pavlíková vníma postup EÚ ako vážny problém pre priamu demokraciu „Ešte pred formálnou registráciou prišiel oficiálny e-mail, v ktorom EÚ vopred vyjadrila presvedčenie, že iniciatíva nebude prijatá. To jasne ukazuje totalitné praktiky. Hodnoty EÚ by mali určovať jej obyvatelia, nie úradníci.“
Komentátor spomína aj etnické čistky
Ako uviedol komentátor denníka Statement, ktorý je sesterským médiom Štandardu, John McGuirk, „formulácie v návrhu Save Europe Act sú objektívne a zámerne rasistické a diskriminačné, keďže sa výslovne zameriavajú na ‚nezápadnú‘ imigráciu a majú konkrétny a otvorený cieľ ‚zachovať európsku etnickú kontinuitu‘. Ide o rasistické vyjadrenia a organizátori petície museli vedieť, že to tak je. Európska komisia mala z právneho hľadiska úplne oprávnený dôvod na zamietnutie celej petície“.
Írsky komentátor tvrdí, že v celom tomto probléme ide o politický postoj k reemigrácii, ktorý v súčasnosti zastáva veľká časť európskej populistickej pravice. Objektívna žurnalistika – aj tá s konzervatívnym zameraním – musí podľa jeho slov tento návrh nazvať pravým menom. „Ide o návrh na hromadné vysťahovanie miliónov ľudí z Európskej únie vrátane mnohých, ktorí v dôsledku rozhodnutí svojich rodičov a starých rodičov nepoznajú žiadny iný domov.“
Podľa McGuirka je nepopierateľné, že Európa má problémy s prisťahovalectvom. „Objektívnym faktom je aj to, že na riešenie tejto situácie sú potrebné politické zmeny v Bruseli. To, čo sa však Vlaardingerbroeková a Sellner snažia presadiť, nie je fungujúci imigračný systém, ale policajná kampaň zameraná na etnické čistky na celom kontinente,“ zdôrazňuje.
Viac pozornosti pre organizátorov
Ešte skôr, než Európska komisia rozhodla o (ne)registrácii iniciatívy Save Europe Act, sa pozornosť európskych médií sústredila najmä na dvojicu ľudí, ktorí iniciatívu predstavili – rakúskeho aktivistu Martina Sellnera a holandskú politickú komentátorku Evu Vlaardingerbroekovú. Správy o samotnom obsahu návrhu často ustúpili do úzadia, zatiaľ čo v titulkoch dominovali označenia ako „identitár, krajná pravica či reemigračné hnutie“.
Vlaardingerbroeková je známa ostrými vystúpeniami proti masovej migrácii a kritikou bruselských elít. Vyštudovala právo, určitý čas bola spojená s holandskou stranou Fórum pre demokraciu (FvD) a neskôr sa etablovala ako nezávislá konzervatívna komentátorka a influencerka. Medzinárodne známou sa stala vďaka vystúpeniam u Tuckera Carlsona a na Konzervatívnej konferencii pre politickú činnosť (CPAC).
Sellner, ktorého médiá považujú za kontroverznú osobnosť, dlhodobo pôsobí v identitárnom hnutí a presadzuje koncept reemigrácie. Kritici ho označujú za predstaviteľa krajnej pravice a upozorňujú na jeho minulosť v Identitárnom hnutí Rakúska, ktoré viaceré médiá a politickí oponenti spájajú s radikálnymi postojmi.
Osobne tieto nálepky odmieta a nepovažuje sa za neonacistu ani zástancu rasovej nadradenosti. Hovorí, že ide o legitímnu obranu európskych národov, ktorej cieľom je ochrana európskej kultúrnej identity prostredníctvom demokratických a zákonných prostriedkov.
Ako 17-ročný sa však podieľal na akcii, pri ktorej boli na synagógu v rakúskom Badene nalepené hákové kríže. Túto epizódu priznal a opakovane uviedol, že v mladosti koketoval s neonacistickou scénou, od ktorej sa neskôr dištancoval a označil to za vážnu „juniorskú“ chybu. Jeho minulosť však dodnes patrí medzi hlavné argumenty jeho kritikov.
Kto iniciatívu podporil
Okrem organizátorov získal Save Europe Act podporu viacerých politikov a verejne známych osobností z rôznych európskych krajín.
Medzi nimi sú napríklad maďarský expremiér Viktor Orbán, predseda španielskej strany VOX Santiago Abascal, rumunský politik George Simion, líder AfD v Durínsku Björn Höcke, poľský europoslanec Dominik Tarczyński, fínsky europoslanec Sebastian Tynkkynen či slovenský europoslanec a predseda hnutia Republika Milan Uhrík.
Na podujatí Remigration Summit 2026 sa objavili aj ďalší politici a aktivisti vrátane europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka, belgického aktivistu Driesa Van Langenhoveho alebo francúzskeho publicistu Jeana-Yvesa Le Galloua.
Zoznam podporovateľov ukazuje, že myšlienka oslovuje rôzne časti pravicového spektra, od štandardných národných konzervatívcov až po radikálnejšie hnutia.
Viac ako 600-tisíc podpisov
Komisia už pred začiatkom zberu podpisov avizovala, že iniciatívu Save Europe Act považuje za „zjavne v rozpore“ s Chartou základných práv EÚ a jej hodnotami. Napriek tomu kampaň pokračuje a jej organizátori chcú dosiahnuť potrebný jeden milión podpisov. V súčasnosti iniciatívu podporilo približne 630-tisíc európskych občanov.
Na Slovensku zaznamenáva iniciatíva Save Europe Act slušnú odozvu. Viac ako 26-tisíc Slovákov už iniciatívu podpísalo. V rebríčku krajín Európskej únie vedie Holandsko s viac ako 83-tisíc podpismi, tesne za ním je Nemecko s takmer 79-tisíc podpismi. Nasledujú Taliansko, Španielsko a Francúzsko.
Podľa Pavlíkovej patria Slováci v prepočte podpisov na obyvateľa medzi najaktívnejšie národy v Európe.
„Zo spätnej väzby vidím, že Slováci sú v tejto téme mimoriadne rozhľadení. Je to do veľkej miery spôsobené tým, že tu máme politikov a aktivistov, ktorí už dlhé roky neprestajne poukazujú na riziká, ktoré so sebou prináša imigrácia,“ vysvetľuje Pavlíková.
Slováci sa podľa nej učia na chybách západných krajín, ktoré otvorili hranice a teraz zápasia s dôsledkami v podobe kriminality a narušenej sociálnej súdržnosti.
Dodáva, že Európa funguje ako jeden celok a voľný pohyb osôb znamená, že problémy jednej krajiny sa rýchlo stávajú problémom všetkých. Preto je podľa Pavlíkovej nevyhnutná jednotná európska stratégia vrátane reemigrácie a ochrany hraníc.