„Nastala nová politická éra,“ vyhlásil po utorňajších amerických voľbách šéfredaktor konzervatívneho magazínu Commentary John Podhoretz. Ide o pomerne silné tvrdenie, vzhľadom na to, že v hierarchii amerických volieb sú tie, ktoré sa práve uskutočnili, najmenej dôležité.
Išlo však o prvý volebný test Bidenovho prezidentstva a demokrati úplne pohoreli. Obzvlášť zlá správa je to pre progresívne krídlo Demokratickej strany. Voľby boli do istej miery referendom o ich myšlienkach a voliči ich odmietli.
V Spojených štátoch sa každé štyri roky volí prezident, každé dva roky celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Medzitým sa uskutočňujú lokálne voľby, od školských rád až po guvernérov. Práve súboj o kreslo guvernéra Virgínie bol tento rok najsledovanejší.
Papierovo mali zvíťaziť s prstom v nose demokrati. Virgínia, kedysi „prelietavý“ štát, je posledných zhruba desať rokov považovaná za demokratické teritórium. Naposledy v nej zvíťazil republikán v roku 2009. Joe Biden zdolal vo Virgínii Donalda Trumpa v prezidentských voľbách o desať percentuálnych bodov. Demokratickým kandidátom na guvernéra bol vo Virgínii Terry McAuliffe, ktorý tento post zastával už v rokoch 2014 až 2018.
Namiesto jasného víťazstva sa demokrati dočkali volebného masakru. Republikáni obsadili všetky tri najvyššie priamo volené funkcie vo Virgínii. Guvernérom bude Glenn Youngkin. Zástupcom guvernéra je Winsome Searsová a ministrom spravodlivosti Jason Miyares. Konzervatívci získali aj kontrolu nad dolnou komorou virgínského zhromaždenia (horná sa nevolila).
Prečo demokrati pohoreli
Smolou demokratov bolo, že sa hlavnou témou kampane stalo prenikanie progresívnej ideológie do školstva. Spor vznikol okolo výučby takzvanej kritickej rasovej teórie (Critical Race Theory – CRT). Demokrati mali dva argumenty, nič také sa na školách neučí, a ak aj áno, je to dobre. Technicky majú pravdu. CRT vznikla ako právny koncept tvrdiaci, že zákony, ktoré odbúrali segregáciu, sú nepostačujúce, pretože celý systém je postavený na rasizme.
Žiakom naozaj nikto nepredpisuje právnu teóriu. Čo sa však na amerických školách vyučuje, je populárne chápaná CRT, v ktorej sa USA popisujú ako beznádejne rasistická krajina a žiaci sa vyznávajú zo svojej vrodenej privilegovanosti.
Virgínske ministerstvo školstva napríklad odporučilo učiteľom knihu, ktorá tvrdila, že musia prijať teórie, akými sú „kritická rasová teória, osadnícky kolonializmus, černošský feminizmus či ďalšie, ktoré dokážu spochybniť antičernošstvo“.
Svoju rolu zohrala i pandémia. Rodičia v Spojených štátoch, rovnako ako vo zvyšku sveta, boli naštvaní, že ich deti sedia doma. Zároveň vďaka videovýučbe po prvýkrát zistili, čo sa ich ratolesti vlastne učia. Glenn Miller, právnik a volič Clintonovej i Bidena, pre New York Times napísal, že zmenil stranu vo chvíli, keď počul, ako jeho dcéru učia, že „bieli muži sú moderní otrokári“.
Vzbura rodičov
To vyvolalo medzi rodičmi vzburu. Začali chodiť na rokovania školských rad. Národná rada školských asociácií následne poslala federálnej vláde list, v ktorom žiadala, aby vyšetrovala nespokojných rodičov ako „domácich teroristov“. Demokrati začali tvrdiť, že tí, ktorí bojujú proti CRT, sú nenapraviteľní rasisti, ktorí chcú, aby sa prestali učiť o tom, že otroctvo bolo zlé. „Nemyslím si, že by rodičia mali hovoriť školám, čo sa majú učiť,“ vyhlásil McAuliffe, čím nasadil celej kauze korunu.
Demokrati sa snažili vyobraziť Youngkina ako kópiu Trumpa. Dokonca povolali do akcie Joea Bidena. Ten na volebnom zhromaždení varoval, že „extrémizmus môže prísť aj s úsmevom a fleecovou vestou“ v narážke na Youngkinov obľúbený kus oblečenia (ten by ho správne mal diskvalifikovať z vysokého úradu viac než jeho názory na školstvo). Youngkin sa síce od Trumpa nijako nedištancoval, ale ani sa k nemu príliš okato nehlásil. Bývalý prezident, vo Virgínii stále neobľúbený, sa tak nestal témou volieb.
Demokrati strácajú aj v iných štátoch
Virgínia je síce najväčšia porážka demokratov, ale tí už predtým začali strácať naprieč celou Amerikou. V New Jersey sa súčasný guvernér Phil Murphy udržal vo funkcii len o vlások. A meno jeho republikánskeho vyzývateľa Jacka Ciattarelliho väčšina voličov ani nevedela vysloviť. Biden i Murphy pritom naposledy v štáte vyhrali o 16 percentuálnych bodov. Senzáciou sa stalo, že demokratického šéfa senátu New Jersey Stephena Sweeneyho, vo funkcii bol od roku 2002, porazil neznámy vodič nákladiaku Ed Durr, ktorý do svojej kampane investoval 153 dolárov.
Vo voľbách sa prejavil aj dosah hnutia Black Lives Matter (BLM) a jeho požiadavka na odobranie financií policajným zborom. V Minneapolise, teda v meste, kde bol zabitý George Floyd a začali sa v ňom protesty BLM, voliči v referende odmietli pretvoriť políciu na odbor verejnej bezpečnosti (Department of Public Safety). Neprajníci nezabudli pripomenúť, že to názvom nápadne pripomína výbor verejného blaha (v angličtine Committee of Public Safety), ktorý v revolučnom Francúzsku rozpútal krvavý teror.
V New Yorku vyhral voľby starostu podľa očakávania Eric Adams. Tou pravou voľbou šéfa mesta boli totiž demokratické primárky, keď bývalý policajt Adams sľúbil riešiť rastúcu kriminalitu v meste, čím porazil svojich progresívnych súperov. V Buffale, druhom najväčšom meste štátu New York, zdolal súčasný pôvodne demokratický starosta progresívnu kandidátku. Tá síce vyhrala primárky, starosta však kandidoval ako nezávislý.
Problémy demokratov začínajú na samotnom vrchole. Joe Biden zaznamenal najväčší pád preferencií medzi prezidentmi od druhej svetovej vojny. Podľa spoločnosti Gallup jeho podpora za prvých deväť mesiacov klesla o 11 percentuálnych bodov, 71 percent Američanov si myslí, že krajina je na „zlej ceste“.
Séria prehier Bidena
Okrem stiahnutia vojsk z Afganistanu nemajú Američania radi porážky, môže za to úplná neschopnosť Bieleho domu čokoľvek presadiť. Biden nemá žiadne legislatívne úspechy. Jeden si mohol pripísať už pred pár mesiacmi. Vyrokoval balíček na opravu infraštruktúry v hodnote 1 bilión dolárov, získal aj podporu časti republikánov. Mohol sa tváriť ako centrista, ktorý dokáže spolupracovať s druhou stranou, ako sľuboval pred zvolením.
Proti sa však napokon postavilo progresívne krídlo demokratov. Nie že by bolo proti oprave mostov a výstavbe železníc. Žiada však schválenie ďalšieho balíčka v hodnote 3,5 bilióna dolárov, ktorý obsahuje všetky priania ľavice. O niektorých by sa rozhodne dalo diskutovať, napríklad o platenej materskej dovolenke, ale súčasťou sú aj ekologické nápady a ďalšie šialenosti.
V skutočnosti zatiaľ nikto nevie, čo v zákone je, pretože ešte nie je spísaný. Proti sa postavili dvaja neústupčiví demokratickí senátori Joe Manchin a Kirsten Synemaová. Kongres je tak zablokovaný, pretože tí zanovití a progresivisti si navzájom neveria. Biden by mohol progresivistov prevalcovať, ale ide im po ruke. Zrejme uveril budovanému mýtu, že je transformatívny prezident v štýle Franklina Roosevelta či Lyndona Johnsona. Tí však disponovali v Kongrese obrovskou väčšinou, Biden musí pracovať so Senátom, kde je pomer 50 na 50, a so Snemovňou reprezentantov, v ktorej majú demokrati tesnú väčšinu. Nijaká transformatívna politika neprichádza do úvahy.
Ak tento trend vydrží, demokrati sa môžu na budúci rok tešiť na totálny volebný debakel vo voľbách do Kongresu. Alebo sa môžu spamätať, odhodiť progresívnu politiku a sústrediť sa na široké vrstvy. Zatiaľ to ale tak nevyzerá. Prvá reakcia demokratických aktivistov bola, že prehrali, lebo Spojené štáty sú beznádejne rasistické.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.