Karpiš: Sme v prechode k európskej federácii. Ľudí sa na to nikto nepýtal

V prvej polovici decembra schválil parlament rozpočet verejnej správy na budúci rok. Počíta sa s veľkým deficitom, dlh by mal vystúpiť na 65 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Štátny rozpočet minie o polovicu viac peňazí, ako vyberie. Na jednej strane sme v špeciálnej situácii, ktorá súvisí s pandémiou, na druhej strane sa ideme rekordne zadlžiť. Mala vláda možnosť prijať iné riešenia, aby nespôsobovali takéto zadlženie?

Dlh Slovenska je už teraz vysoký. Začalo sa to pred pandémiou. Mali sme desaťročné obdobie, keď Slovensko rástlo, ale napriek tomu sa s konsolidáciou nerobilo takmer nič. Ak sa konsolidovalo, bolo to cez zvyšovanie existujúcich a uplatňovanie nových daní. A navyše biednym tempom. Domáce úlohy sme si nespravili pred pandémiou. Náš dlh mal byť nižší už na začiatku.

Mohli sme byť lepšie nachystaní?

Nemecko malo v predpandemickom období vyrovnaný rozpočet, znižovalo pomer dlhu k HDP. Dalo sa to robiť. Na Slovensku nebola v dobrých časoch vôľa zodpovedne pristupovať k verejným financiám. Hospodársky cyklus je realita, po dobrých časoch prichádzajú zlé. V dobrých sa treba chystať na zlé. My sme to nerobili. Druhá vec je, že skokovitý nárast dlhu dnes vidíme na celom svete. V porovnaní s ostatnými slovenská ekonomika pomerne dobre rastie, máme relatívne nízku nezamestnanosť a zadlženie je pomerne nízke. Pri ďalšom zadlžovaní by som bol ale opatrnejší. Je rozšafné. Dôležité je, ako sa dlh použije – na zvyšovanie výdavkov alebo na zníženie daní. Druhý spôsob nám chýba. Pritom práve ten stimuluje ekonomický rast a v budúcnosti pomáha z dlhu vyjsť. Nie každý štátny dlh je rovnako zlý. Otázka je, ako je možné, že si Slovensko môže dovoliť taký vysoký dlh a nežne za to trest v podobe vyšších úrokov na vládnych dlhopisoch.