Zaočkovať a zachovať si pritom zdravý rozum súčasne

Celý západný svet vrátane Slovenska spustil očkovanie s novými vakcínami proti koronavírusu. Zažívame dvojnásobne novú situáciu. Po prvé, pre rozsah pandémie a zvlášť rozsah opatrení, ktoré v opakovaných lockdownoch „zatvárajú“ krajiny a izolujú značné časti populácie.

Po druhé preto, že niektoré z vakcín sú úplne novým typom vakcín, aké doteraz neexistovali. Neboli vyvíjané kvôli ochoreniu COVID, objav je staršieho dáta, ale ich vývoj prudko akceleroval po rozšírení čínskeho vírusu. Aj táto vakcína má vyprovokovať odpoveď nášho vlastného organizmu na ochorenie, dochádza k tomu ale iným spôsobom ako pri doteraz rozšírených vakcínach.

Takzvaná mRNA vakcína nepracuje s oslabeným vírusom, ale molekulou RNA, ktorú vakcínou dostaneme do ľudskej bunky, čo neskôr spustí celý proces. Táto vakcína funguje novým spôsobom, spájajú sa s tým veľké očakávania medzi vedcami. Tak funguje napríklad vakcína od firmy Moderna.

Dnes možno povedať dve veci.

Po prvé, že vakcíny sa po roku ochorenia spájajú s najväčšími očakávaniami a návratom k normálne fungujúcej spoločnosti. Mali by byť kvalitatívne oveľa silnejším nástrojom ako lockdowny, rúška a všetko, čo sme doteraz poznali. Mali by populáciu chrániť aj bez toho, aby došlo k hlbokému premoreniu spoločnosti.

Inými slovami, verejnosť od nich očakáva, že zastavia šírenie ochorenia COVID-19.

Po druhé, netreba zabúdať, že rôzne časti spoločnosti reagujú na koronavírus rôznym spôsobom. Dnes už lepšie vieme, kto je rizikový, kto menej a kto takmer zanedbateľne. Niečo iné sa týka detí, niečo iné populácie do 40, respektíve 50 rokov, niečo iné starších ľudí. A, samozrejme, toto členenie nie je len horizontálne, ale aj vertikálne. Vieme, ktoré ochorenia oslabujú imunitu a môžu byť ohrozením života, vieme, akým rizikom je nadváha, srdcovocievne choroby a podobne.

Ak dokážu brať takéto individuálne parametre vážne poisťovne pri životnom poistení, musíme ich brať rovnako vážne i pri koronavíruse.

Zhrňme to. Má zmysel chrániť ohrozené skupiny, nemá zmysel nútiť k vakcinácii neohrozené skupiny obyvateľstva. A bolo by prekročením právomocí štátu, ak by dobrú motiváciu pochopil ako príležitosť na šikanovanie tých, ktorí sa nechcú dať očkovať.  

V slobodnom štáte o očkovaní rozhodujú sami ľudia. Dá sa pochopiť, že štát začal viesť kampaň na podporu očkovania, ale nebude možné akceptovať, ak by sa očkovanie stalo podmienkou cestovania či zamestnania.

Je tu jeden problém. Aby vakcíny dokázali účinne zastaviť šírenie vírusu, vakcinácia musí byť masívna, niektorí vedci odhadujú, že zaočkovaných by malo byť až 80 a viac percent populácie. Ak k tomu nebudú ľudia spontánne naklonení, bude to politická téma a spor, ktorý budeme riešiť.

Nemiešajme do toho ideológiu, nepatrí tam. Čakajú nás situácie, kde dospelí odporučia svojim rodičom, aby sa zaočkovali, pričom oni sami sa možno očkovať nebudú. Nebude to nezodpovedné, veď práve preto odporučia svojim starším rodičom, aby sa nechali očkovať.

Ak chceme opäť žiť v normálnej spoločnosti, potrebujeme očkovanie aj zdravý rozum.