Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Z Istanbulu miznú posledné pozostatky byzantských Grékov

Aj keď od dobytia Konštantínopolu Osmanskou ríšou ubehlo už viac ako päť storočí, v meste dodnes žijú potomkovia východných Rimanov – grécke obyvateľstvo známe ako Rum. Ich osud je neistý. Po viacerých útokoch ich ostala iba hŕstka.

Hagia Sofia v dnešnom Istanbule. Foto: TASR/AP

Hagia Sofia v dnešnom Istanbule. Foto: TASR/AP

Publikované: 

Západorímska ríša oficiálne padla v roku 476, čím sa bežne v histografii končí obdobie staroveku. Na východe však prežil druhý Rím skoro ďalších tisíc rokov. Pozostatky obyvateľstva Východorímskej ríše, moderne označovanej ako Byzantská ríša, obývajú vtedajšie hlavné mesto Konštantínopol (Carihrad, dnes Istanbul) dodnes.

Čas potomkov Rimanov v bývalom hlavnom meste Byzancie sa však kráti. Po viacerých pogromoch a vyhnanstvách za posledné storočia sa populácia Grékov, respektíve takzvaných Rumov (z arabského Rûm, turecky Rum, derivát gréckeho pomenovania Rhomaioi, teda Rimania) v Istanbule zmenšuje na absolútne minimum.

Približne pred sto rokmi žilo v terajšom hlavnom meste Osmanskej ríše ešte niečo medzi 200 až 350-tisícmi Grékov. V tom čase malo celé mesto asi milión obyvateľov. Dnes je Grékov v tomto meste s viac ako 15 miliónmi obyvateľov oficiálne 3-tisíc.

Podľa reportáže britského denníka The Times je skutočné číslo ešte menšie, možno len tisíc osôb. V rozhovore so 75-ročným mäsiarom Lazariom Kozmaogluom, ktorého rodina vlastní posledné mäsiarstvo ponúkajúce bravčové mäso v Istanbule, reportér zisťoval, ako sa žije upadajúcej gréckej komunite.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.