Cieľom Európskej centrálnej banky nie je krotenie inflácie, ale prežitie politického projektu

Ani ja som nečakal, že monetárna politika našej Európskej centrálnej banky (ECB) bude menej zodpovedná ako centrálna banka juhoamerickej krajiny. „Poďme do eurozóny, aby nás Západ zachránil pred domácim monetárnym amaterizmom,” presviedčali ma odborníci pred zavedením eura. Teraz vidím, ako sociálne najslabšiu vrstvu slovenského obyvateľstva pustoší cválajúca inflácia a ako za Mečiara úradníčka na čele európskej inštitúcie na výrobu rastúcich cien verejne popiera triviálne ekonomické zákonitosti.   

Pre takéto správanie ECB sú dva dôvody. Prvý je ten komunikovaný, druhý skutočný.

"Ako ďaleko musí inflácia stúpnuť, kým ECB začne zvyšovať úrokové sadzby?" spýtal sa holandský konzervatívec Michiel Hoogeveen šéfky ECB Christine Lagardovej v Európskom parlamente. "Myslím si, že je naozaj dôležité pochopiť, čo podnecuje infláciu, aby sme mohli určiť aj to, čo pomôže pri udržiavaní cenovej stability," odpovedala. "Ak by sme teraz prijali opatrenia menovej politiky v podobe postupného ukončenia nákupu aktív a rýchleho zvýšenia úrokových sadzieb, malo by to hneď vplyv na ceny energií?" Lagardová sa rečnícky spýtala, kým odpovedala: "Nemyslím si, že áno." "Uvoľnilo by to zrazu kapacity v lodnej doprave, manipuláciu s kontajnermi a jazdu nákladnými autami? Nemyslím si to," dodala. „Zvyšovanie úrokových sadzieb ceny energií nezmení.“

Predstieraná neschopnosť ovplyvňovať spotrebu je zaujímavý obrat v stratégii ECB. Keď bolo treba podporiť vlády členských krajín nákupom ich dlhopisov, „rozbiehať“ ekonomiku, podporiť spotrebu, úverovanie a ekonomický rast, ECB bola údajne všemohúca. Pred pandémiou začala dokonca riešiť aj klimatickú zmenu. Keď ale treba tlmiť rast cien „spomaľovaním“ ekonomiky, obmedzovaním spotreby, úverovania a špekulatívnych bublín, úradníci v ECB sa tvária, ako by sa ich to netýkalo.