Britský konzervatívec Ed West: Z Ameriky preberáme každú idiotskú myšlienku

Britský premiér Boris Johnson končí. Aký je jeho odkaz, ak nejaký má?

Najčastejší názor je, že išlo o premárnenú príležitosť. Je veľa vecí, ktoré potrebujú reformu. Mohol veľa urobiť, pretože mal najväčšiu parlamentnú väčšinu od roku 1987 a mohol naozaj zmeniť krajinu viac konzervatívnym smerom. Moja hlavná kritika Johnsona a konzervatívcov sa týka toho, že nemajú žiadnu víziu. Ak by ste na začiatku ich vlády upadli do kómy a prebudili sa teraz, nespoznali by ste, kto celý čas vládol. Blair aj Thatcherová zmenili krajinu na svoj obraz, či sa vám to páči, alebo nie. Boris mohol niečo vykonať, ale žiadny z veľkých odkazov labouristov nebol odvolaný, zrušený. Zariadil brexit, nech to znamená čokoľvek. Nikto presne nevie, čo to obnáša. Predpokladám, že brexit bude sklamaním pre mnohých ľudí. Jeho hlavným dôvodom bola imigrácia, ale tá je teraz pod toryovcami na rekordnej úrovni. Takže jeho hlavný odkaz je, že zabránil tomu, aby sa Jeremy Corbyn dostal k moci. Corbyn bol na Britániu príliš ľavicový a bolo by to vážne, keby bol zvolený.

Prispela k Johnsonovým problémom aj jeho osobnosť?

Vo všetkom, čo robil, bolo množstvo drámy. Mal svoj vlastný dvor plný drámy a intríg. Ľudia si myslia, že jeho najnovšia žena mala veľa vplyvu na jeho politiku. Táto rivalita medzi dvoranmi zabránila tomu, aby sa niečo naozaj posunulo vpred. Takže je to vlastne dosť neuspokojivý odkaz. U verejnosti bol dosť populárny. Mali ho radi, ale on bol neustále neúprimný. Klamal naozaj o hlúpostiach. Opakovane klamal takmer o čomkoľvek. Nakoniec to bolo neúnosné. Väčšinou nejako prijmeme, že politici sú neúprimní, ale u neho tie klamstvá boli takmer patologické. Žiadny z kandidátov na premiéra ale nemá jeho príťažlivosť pre verejnosť. Takže si myslím, že konzervatívci budú mať naozaj problém byť znovu zvolení.

Kandidáti zostali dvaja. Bývalý minister financií Rishi Sunak a ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Nemyslíte si, že by jeden z nich mohol priniesť nejakú skutočnú zmenu?

Ani jeden z nich nie je ideálny. Rishi Sunak viedol niekoľko rokov ministerstvo financií. Mierime do skutočnej ekonomickej krízy. Možno nie do krízy, ale do naozaj hlbokej recesie. Všetci už majú problém vyjsť so svojimi príjmami a niekoľko ďalších rokov bude zlých. Ako minister financií za to nesie zodpovednosť, aj keď za to nutne nemôže. Veľa vecí bolo mimo jeho kontroly. Máme celosvetové problémy so zásobovaním pre koronavírus a ruskú inváziu. A ľudia o niečo schudobnejú. Je tu aj veľká nespokojnosť s ministerstvom financií. Británia nie je schopná čokoľvek postaviť alebo vytvoriť, pretože financie vždy veľmi krátkozrako šetrila. V Británii nám naozaj chýba dlhodobé uvažovanie.

A Liz Trussová?

Je divná. Možno sa to zmení, ak bude zvolená. Je favoritkou, členovia strany ju chcú. Ale pôsobí divne, je to celkom zvláštna osoba. Ak sa pozriete na videá s ňou, vyzerá veľmi neprirodzene a divne. Má tiež zvyk opakovane sa obliekať ako Thatcherová. Je to ako cosplay [costume play, kostýmová hra, vžívanie sa pomocou kostýmov do fiktívnych aj historických postáv, pozn. red.]. Je to celkom zvláštne. A dokonca niektoré jej maniere sú divné. Neviem, ako to zapôsobí na stranu. Je zaujímavá v tom zmysle, že bola liberálna demokratka. Takže jej politické názory pôvodne neboli príliš konzervatívne. Je to libertariánka. Chcela zrušiť monarchiu, čo je v Británii celkom excentrické. Pochádza z labouristickej rodiny. Je neobvyklé, že ľudia z ľavicových rodín skončia u konzervatívcov. Je viac populárna na straníckej pravici, medzi brexitovými elementmi, hoci hlasovala za zotrvanie v EÚ. Rishi je zasa populárny medzi centristickými elementmi, aj keď hlasoval za odchod. Takže si vlastne vymenili pozície. Trussová je v množstve sociálnych otázok veľmi liberálna. Chce dereguláciu, je pre život v štýle Uberu, pre svet, v ktorom dominujú appky, lacní vodiči a mestský život. Sociálni konzervatívci sú jej názormi zdesení.

https://standard.sk/228010/skandaly-klamstva-a-vyhovorky-johnson-bol-nenapravitelny-a-bez-vizie-jeho-pad-musel-prist/

Ako to, že vedie medzi straníkmi?

Neviem. Členovia strany sú pre mňa záhadou. Zdá sa, že preferujú Trussovú, čo mi príde zvláštne. Rishi bol jednu dobu populárny. Má uznanie. Ale sú tu isté otázky ohľadom jeho charakteru. Pochádza z veľmi privilegovaného prostredia a zdá sa, že veľmi zle prijíma kritiku a zle na ňu reaguje, čo nie je ideálna charakteristika lídra. Niektorí sa boja, že bude ako predchádzajúca premiérka Theresa Mayová, nedokáže inšpirovať a urobiť správne rozhodnutia. Boris mal rovnaký problém, nedokázal sa rozhodnúť. Je tu všeobecný pocit, že politika v Británii už nepriťahuje tých najtalentovanejších. Byť poslancom nie je dobre platená práca, navyše s nízkym statusom. Všetci vám oznamujú svoje názory, ale sám veľa nezmôžete. Takže ich kvalita upadla aj medzi toryovcami. Stratili veľa ľudí, ktorí hlasovali za zotrvanie v EÚ. Jediní, ktorým bolo dovolené zotrvať na vrchole, sú tí, ktorí tvrdia, že zmenili názor.

Vidíte v Konzervatívnej strane niekoho, kto by ju mohol v budúcnosti dobre viesť? Kým vypadla vo voľbách lídra, veľa zaujala Kemi Badenochová.

Áno, ona je prvým z kandidátov, ktorý človeku napadne. Je veľmi impresívna. Ale zatiaľ asi príliš neskúsená. Avšak vzhľadom na to, že konzervatívci najskôr o dva roky prehrajú voľby a nová labouristická vláda bude veľmi slabá, možno budú musieť dokonca vládnuť v koalícii s liberálmi, tak si myslím, že je dobrá šanca, že v budúcnosti sa stane straníckou líderkou. To bude jej skúška odolnosti. Nakoniec by sa mohla stať našou štvrtou premiérkou.

Povedali ste, že sa príliš nezmenilo, že keby človek upadol do kómy, nepoznal by, kto posledných dvanásť rokov vládol. Čím je to? Sú konzervatívci neschopní alebo naozaj veria sociálnemu liberalizmu?

Povedať, že sú neschopní, je príliš drsné. Veľa toho je zakorenené v systéme. Organizácie, ktoré riadia Britániu, a platné zákony uprednostňujú progresívne myšlienky a sťažujú realizáciu konzervatívnej politiky. Najočividnejším príkladom je zákon o rovnosti, ktorý je neustálym zdrojom mrzutosti na pravici, pretože hádže polená pod nohy akejkoľvek snahe o konzervatívnu tvorbu politiky. V podstate prináša rovnosť ako povinný cieľ pre firmy, vrátane antidiskriminačných pravidiel a podobne. Nenastal žiadny pokus tento zákon reformovať alebo zrušiť. Ďalším príkladom je komunikačný zákon. V Británii máme veľa prípadov ľudí, ktorých navštívila polícia, pretože hovorili veci, ako že žena nemôže mať penis. Politici potom lamentujú, aké je to hrozné pre slobodu slova, ale polícia koná na základe zákona, ktorý by jednoducho mohli zrušiť. Takže je tu rastúca frustrácia, prečo ten zákon nezruší. Mám pocit, že konzervatívci nevedia, čomu veria, takže v podstate vcelku súhlasia s progresívnou agendou. Chcú len, aby bola o niečo pomalšia, nie teraz, ale až o dva roky. Ale v podstate s tými myšlienkami súhlasia, a dokonca používajú progresívne argumenty. Klasickým príkladom je tvrdenie, že konzervatívci sú strana diverzity. Ak ste ale konzervatívec, naozaj veríte, že diverzita sama osebe je dobrá vec? Môžete si myslieť, že je to v pohode, že je to morálne neutrálna vec, ale malo by byť presadzovanie diverzity konzervatívnou politikou?

Podarilo sa vôbec v nejakej oblasti zvrátiť alebo zastaviť nástup progresivizmu?

Jediné skutočné víťazstvo v sociálnej oblasti, kde sa podarilo zastaviť progresívne prekročenie hraníc, je v otázke transgenderu, kde sa v podstate podarilo odobrať štátnu pomoc. Ale to všetko bola hlavne práca ľavicových feministiek. Tie písali články, organizovali kampane a argumentovali proti šialenejším aspektom transgenderového hnutia, nič z toho nevykonali sami konzervatívci. Takže ani tie kultúrne boje, ktoré vyhrali, nedokázali vyhrať bez pomoci ľavice. Keby ste sa prešli minulý mesiac centrom Londýna, tak všade by ste videli najnovšiu verziu vlajky Pridu. Keď zájdete do škôl, všade uvidíte vlajku Pridu. Vo všetkých školách majú mesiac histórie černochov a inštitúcie naprieč Britániou sa zaoberali Georgeom Floydom. Ak pracujete na akejkoľvek univerzite, musíte sa zúčastniť na rôznych iniciatívach týkajúcich sa diverzity, rovnosti a ďalších vecí. Máme konzervatívcov dvanásť rokov pri moci, a napriek tomu je to všade. Liberálny argument je, že je to nedôležité, že na týchto kultúrnych prejavoch nezáleží. Ale záleží na nich.

Ako na nich záleží?

Vezmite si agendu ekvity, čo je myšlienka, ktorú tlačí americká ľavica, že medzi skupinami musí byť rovnosť výsledkov. To má veľký vplyv na vzdelanie, napríklad ťažko sa potom vyžaduje disciplína na školách. Má to veľký vplyv na políciu a zločinnosť, aj keď nie taký veľký ako v Amerike. Tieto otázky kvality života sú dôležité. Ide ale aj o principiálne otázky. Nemali by sme prijímať všetky šialenosti, ktoré vzídu z amerických kampusov. Konzervatívna vláda by mala byť proti tomu, čo ale nie je. Veľký problém, ktorý stelesňoval Boris Johnson, je ten, že mnoho ľudí v Konzervatívnej strane pochádza z kultúrneho a sociálneho prostredia, ktoré je veľmi progresívne. Sociálne prostredie Borisa Johnsona bolo veľmi liberálne. Chápem to, sám žijem vo veľmi liberálnej časti Londýna a väčšina mojich priateľov je na ľavici. Ale keď ste politik, mali by ste byť pripravený hovoriť nepopulárne veci a povedať: Toto sú veci, ktorým verím, ktoré presadzujem.

Zdá sa, že progresivizmus a wokizmus je v Británii oveľa prominentnejší ako tu na kontinente. Čím to je? Vašou kultúrnou blízkosťou k Spojeným štátom? Alebo je to dedičstvo protestantizmu?

V Amerike je wokizmus založený na ich protestantskom dedičstve plus trocha komunizmu do toho. Ale áno, sme veľmi náchylní prijímať americké myšlienky. Každú idiotskú myšlienku, ktorá príde z Ameriky, tak do šiestich mesiacov britské elity adoptujú. Vezmite si pokľakávanie futbalistov pred zápasom, čo sa stále deje. Je to symbol úplnej idiocie, ale je to všade. A americké debaty ohľadom rasy a rodu sú jednoducho adoptované v tejto severoeurópskej vlhkej a veternej krajine.

https://standard.sk/220470/zoznamte-sa-ron-desantis-buduci-prezident-usa/

Pred pár dňami sa v Británii široko zdieľal článok z magazínu Spectator o úpadku Británie. Hlavne sa citovalo tvrdenie, že pokiaľ trendy vydržia, tak do dvanástich rokov Poľsko ekonomicky predbehne Britániu.

Áno, článok Sama Ashortha-Hayesa.

Naozaj Británia upadá, alebo je to len príklad nenapraviteľného britského pesimizmu?

Nie, Británia naozaj upadá. Británia je nové Taliansko. Posledných pätnásť rokov sme mali takmer nulový rast. Mali sme sériu premiérov, ktorí boli až komicky k ničomu. Vlastne Taliani zas upadajú, že áno? Takže v tomto sú pred nami. Ale rozhodne tu máme problém čokoľvek postaviť, za čo, myslím si, môže aj Rishi. Zúfalo potrebujeme novú infraštruktúru, ale je tu toľko reštrikcií. Najočividnejším príkladom je bytová výstavba. Domy v Londýne a juhovýchodnom Anglicku sú absurdne drahé. A to zasa zapríčiňuje kolabujúcu pôrodnosť. Mladá generácia je potom veľmi naľavo, pretože prečo by nebola. Nikdy nebudú vlastniť byt alebo mať rodinu, takže nemajú dôvod byť konzervatívni. Penny Mordauntová, ktorá práve vypadla z boja o lídra toryovcov, zablokovala výstavbu rúry, ktorá by pokryla 6 percent energetických potrieb Británie. To preto, že táto rúra by trochu zhoršila výhľad na more z jedného domu v jej volebnom okrsku. Takže tu vládne pocit, že v tejto krajine nie sme schopní nič postaviť a pre tieto reštrikcie chudobnieme a chudobnieme.

Prečo s tým vláda nič nerobí?

Konzervatívnym voličom dominujú starší ľudia, ktorí vlastnia domy, majú penzie a žiadny skutočný záujem na ekonomickom raste, pretože ich sa to nedotkne. Majú sa dobre tak ako tak. Volebným kalkulom toryovcov je, že táto skupina je voličsky disciplinovaná a zastúpená v dostatočne mnohých okrskoch. Takže im to zaistilo víťazstvo v posledných voľbách a možno aj v tých ďalších, ale ubehnú dvoje až troje voľby a začne voliť viac mladých ľavičiarov bez bytov. Staršia generácia vymrie a nezostanú žiadni konzervatívni voliči. Sme v stave ekonomickej stáze. Naša miera rastu je desivá. Podľa západoeurópskych štandardov je Británia celkom chudobná. Bohatšie krajiny strednej Európy nás doháňajú. Nemyslím, že to Poľsku vyjde, pretože majú podobné problémy s pôrodnosťou ako my, a nemyslím si, že môžete udržať rast bez mladej populácie.

Bol som nedávno na konferencii v Poľsku, kde tvrdili, že sa do krajiny začalo vracať viac ľudí, než koľko ju opúšťa.

Tomu rozhodne verím. Ich tempo rastu je veľmi vysoké. Tiež ale teraz schválili zákon, ktorý zjednodušuje stavbu domov. Ich vláda to práve schválila, pretože chápe, že by mala umožniť ľuďom dovoliť si rodinu a vychovať deti. Takéto očakávania nie sú v britskom verejnom živote ani na stole. Konzervatívci to nikdy takto nepovedia. Labouristi zase vyhlásia, čo s takými a makovými netypickými ľuďmi, ktorí nie sú v tradičnom heterosexuálnom vzťahu a nechcú mať svadbu. Konzervatívci v tom prípade vždy ustúpia a ospravedlnia sa, že nechceli nikoho uraziť. Pravá konzervatívna strana by mala vyhlásiť, že očakáva, že ľudia budú mať rodinu. Že aj s jedným príjmom si ľudia budú môcť dovoliť dom a slušný život. To by mal byť náš cieľ. To je dobrý život, ktorý poskytne ľuďom pocit pokračovania a potomstva. Ale ani u jedného kandidáta toto nevidím.

Nie je to ale niečo, v čom by mohli byť dobrí labouristi? Najrôznejšia podpora rodín a dávky, to predsa bývala doména ľavice. Alebo akákoľvek podpora tradičnej rodiny je už teraz pokladaná za známku pravicového extrémizmu?

Niektorí ľudia dúfajú, že keď sa vrátia labouristi, tak sa zlepší financovanie verejných služieb. Ich financovanie sa obrovsky zvýšilo za Tonyho Blaira. Ľudia s ním boli veľmi spokojní, pretože išlo dosť peňazí do vzdelania a zdravotníctva, a ľudia dúfajú, že sa to stane znova. Ale na to jednoducho nie sú peniaze. Nemáme toľko peňazí ako v roku 1997, aby sme to mohli urobiť. Takže myslím, že mnoho ľudí bude sklamaných. Problém so systémom dávok a daňovým systémom je, že v niektorých prípadoch, nie vo všetkých, vás priamo trestá, ak ste manželský pár s deťmi. Takže nie je príliš veľa stimulov na založenie tradičnej rodiny s dvoma rodičmi. Čo sa týka labouristov, tak tí za to nikdy nebudú. Štíti sa toho. Je to pre nich návrat do 50. rokov alebo viktoriánskej doby. Takže pod labouristami sa nič nezmení, len nám najskôr pribudnú tie najrôznejšie zákony o rovnosti. Už vyhlásili, že chcú, aby ekvita bola cieľom britskej spoločnosti. Takže zavedú viac kvót a budú viac imitovať americkú rasovú politiku.

Najväčšou témou posledných rokov v Británii je brexit. Ako to s ním ide? Čítal som váš článok, v ktorom ste priznali, že ste hlasovali za brexit, ale ste z neho sklamaný.

Aby som bol úprimný, vedel som, že to bude zlé. Už vtedy som nebol úplne presvedčený. Myslím, že fundamentálnym problémom je, že pre väčšinu ľudí bol brexit o imigrácii. Ľudia chcú nízku imigráciu, explicitne to vyplýva zo všetkých prieskumov. Imigrácia od roku 1997 vyletela nahor a ľudia si to spojili s EÚ. Tieto dve veci splynuli dohromady, aj keď za Tonyho Blaira väčšina imigrácie bola z neeurópskych krajín. Ale myslím, že všetky strany radšej hovorili o európskej imigrácii, pretože to bola menej citlivá, menej nebezpečná téma. Takže ľudia hlasovali za brexit a teraz pod toryovcami máme rekordnú imigráciu, čo je nevysvetliteľné. Strana s tým nič nerobí. Myslím, že sa stane to, čo naposledy. Na pravici sa objaví nová strana, ktorá začne proti tomu viesť kampaň, a potom sa o to toryovci začnú zaujímať, pretože sa začnú obávať, že stratia voličov. Tento rok sme mali takmer milión imigrantov, možno sme to aj prekonali. Pre kritickú situáciu s bývaním si to ale nemôžeme dovoliť. Museli by sme stavať oveľa viac domov, dovtedy ceny len porastú.

A čo v iných oblastiach? Vyvíja sa to nejako?

Samozrejme, že máme teraz veľa príležitostí. V otázkach online regulácií, poľnohospodárstva, vedy a ďalších urobila EÚ mnoho zlých rozhodnutí. Je preregulovaná. Chytrí ľudia, ktorých názory si vážim a ktorí nie sú ideologickí, tvrdia, že o pätnásť až dvadsať rokov brexit prinesie mnoho hmatateľných benefitov. Naša schopnosť robiť veci bez regulácií sa zvýši, ale potrvá to. Asi prvým takým dobrým príkladom je nákup covidových vakcín. EÚ bola veľmi pomalá a nekompetentná a Británia ju dokázala predbehnúť. Ukázala sa výhoda národného štátu. Problém ale je, že nasledujúcich pätnásť až dvadsať rokov budeme veľmi chudobní. Ekonóm John Maynard Keynes povedal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Ale čo sa týka krátkodobého brexitového hľadiska, tak sme všetci nažive a všetkým nám klesnú príjmy. A k tomu imigrácia, teda hlavný prísľub brexitu, nie je vyriešená tak, aby s tým verejnosť bola spokojná.

https://standard.sk/227066/americka-gerontokracia-preco-sa-o-nej-hovori-az-teraz/

Viem, že vás veľmi trápi prírodné prostredie. Ale všetky tie environmentálne plány a snahy o nulové uhlíkové emisie sú dosť drahé a ďalej zdražujú život. Ako tu nájsť nejakú rovnováhu?

Na to nemám odpoveď. Aby som bol úprimný, tak neviem. Net zero, ako sa hovorí snahe o nulové uhlíkové emisie, je evidentne veľmi drahý cieľ. Myslím si, že je to dôležitý problém, ale jeho riešenie asi záleží na medzinárodnej spolupráci, že áno? Mnoho ľudí v Británii sa domnieva, že klimatická zmena sa evidentne deje a ide o vážny problém. Tento týždeň sme mali horúčavy 41 stupňov Celzia, čo je v Británii neuveriteľné. Občas je ale net zero frustrujúce, používa sa na zablokovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré nechce ministerstvo financií platiť. Nedávno bola na severe Anglicka zrušená výstavba novej ranveje pre naše záväzky ohľadom net zero. Nepochybujem, že to bolo zlé pre životné prostredie, ale potrebujeme infraštruktúru. Británia ju teraz nedostáva. Takže vlastne na to nemám odpoveď.

Váš pohľad je dosť pesimistický. Je vôbec niečo, v čom ste optimistický?

Optimistický? Neviem, musím sa zamyslieť. Snáď v tom, že stále existujú múdri ľudia s mozgami. Jeden zo základných problémov Británie je, že náš starý politický systém bol navrhnutý pre inú éru. Dlho fungoval dobre, až zrazu prestal fungovať, pretože zastaral. Zakaždým, keď sa ľudia snažili nejako ho upraviť, zvlášť pod Tonym Blairom, tak to iba zhoršili. Takže možno nastal čas na nové politické vyrovnanie. Možno sú naše problémy také hrozné, že sa konečne dočkáme nejakej skutočnej zmeny, ale to je asi príliš optimistické. Ale tam vonku sú mozgy, ktoré nad tými problémami premýšľajú. Napríklad bytová kríza. Moji priatelia prišli s nápadom uličného hlasovania [obyvatelia by si mohli odhlasovať novú výstavbu vo svojom okolí, čo by značne urýchlilo schvaľovací proces, pozn. red.], čo je myslím brilantné riešenie, ak sa ho podarí presadiť. Takže ľudia nad riešeniami premýšľajú, ale možno sa veci musia ešte veľmi zhoršiť, než ich implementujeme.

Skoro by sme zabudli na Škótsko. Je to problém? Vydrží Spojené kráľovstvo?

Myslím, že áno, aj keď svoj dom by som na to nestavil. Odovzdanie právomocí Škótom bolo príkladom naivity labouristov pod Tonym Blairom. Tvrdil, že devolúcia posilní britskú úniu, pretože dá Škótom pocit moci a oni potom neodídu. Ako vždy pri nápadoch Tonyho Blaira sa stal pravý opak. Zjavne to posilnilo škótsky nacionalizmus. Moje riešenie je veľmi odvážne, rozbil by som škótsky parlament. Samotné Škótsko je veľmi rozmanitá krajina, máte tam vysočinu, nížiny, ostrovy. Sťažilo by to situáciu Škótskej národnej strany, ktorá bude neustále požadovať referendum, kým nevyhrá. Čo je jednoducho absurdné. Pokiaľ rôzne časti Škótska budú mať regionálne vlády, tak sa potom nemôžu správať ako oddelený štát. Je ale tiež potrebné byť viac asertívny, byť Britom je niečo, čo stojí za to oslavovať. Myslím, že veľa ľudí by na to počulo. Hovoriť, prečo je dobré byť členom tohto klubu, aké sú benefity, prečo je ten klub dobrý a prečo byť naňho hrdý.

Ed West (44)

Pochádza z novinárskej rodiny. Žurnalistikou sa živili či živí jeho otec, matka i brat. Bol zástupcom šéfredaktora v mesačníku Catholic Herald a na webe Unherd. Pracoval ako komentátor pre denník Daily Telegraph a magazín Spectator. Je tiež autorom mnohých popularizačných kníh o histórii a politike. Momentálne má vlastný Substack o politike a dejinách Wrong Side of History. Žije v Londýne, je ženatý, má tri deti.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.