Hra na školu či škola hrou?

Do školských lavíc zasadli žiaci. Ostrieľaní mazáci aj vystrašení prváci. Je na mieste uvažovať o potrebe získavania nie vedomostí, ale múdrosti. Spomína sa Komenského „škola hrou“. Mám podozrenie, že je to taká návnada, ktorá vedie k hlbšiemu poznaniu, lebo Komenský vzápätí dodáva, že: „Ak sa človek má stať človekom, musí sa vzdelávať.“ O to teda ide, stať sa človekom. Od vzdelania sa teda odvodzuje ľudskosť, poznanie seba a poznanie sveta, človeka, Boha a vesmíru.

O problémoch školstva v našej krajine by sa dalo písať do nekonečna. Aktuálne o tom, či bude pre vysoké ceny energií dištančné vzdelávanie, či študenti budú opäť doma zízať do monitorov a neprítomne sa tváriť, že sú prítomní, či bude vypnuté svetlo a kúrenie alebo či budú mať decká aj učitelia v chladných triedach hrubé ponožky, alebo si budú nosiť polienko do piecky ako za starých čias… Toto všetko je naša realita. Veď niečo vymyslíme. Krízový režim je náš normálny stav. Diplom by sme ako národ mohli dostať za vytrvalosť v improvizácii. Schopnosť improvizovať je vlastnosť, ktorá nám pomohla prežiť celé storočia.

Mali ste dobrého učiteľa? Aspoň jedného? Lebo aj jeden skutočný učiteľ stačí, aby presvetlil váš život, aby človeku ukázal, ako kráčať životom a hlavne ktorým smerom. Ak ste ho stretli, mali ste šťastie. Nie je ich veľa. Skutočný učiteľ vedomý si v pokore svojej malosti vám prizná, že vás nemôže naučiť nič, ale všetko, čo vie, sa od neho môžete naučiť vy sami. Tiež vám pripomenie, že nad všetky tituly je titul „dobrý človek“. Ak sa aj dá kúpiť diplomovka, titul „dobrého človeka“ si, rovnako ako prirodzenú autoritu, nekúpite. Aj toto učia dobrí učitelia.

Ak učiteľ nehorí vášňou pre svoje povolanie, ťažko niekoho ďalšieho zapáli. Ak horí, musí za to zaplatiť, rovnako ako sviečka, ktorá vydáva svetlo, ale pritom z nej ubúda, až celkom zhorí.

No a sú aj šťastní pedagógovia, ktorí planú do konca života. Tí sú napojení na životodarný prúd, na to, čo nás presahuje. Osemdesiatročné pani učiteľky, ktoré stretám a sú stále v dobrej kondícii, ženy, ktoré nezostarli, lebo vďaka študentom nikdy nestratili kontakt s realitou mladosti. Sú bdelé, lebo učiteľ musí byť bdelý. Rovnako ako ten, čo spieva uspávanku, nemôže zaspať prvý.  

Treba sa pokloniť pred učiteľmi, ktorí ešte nezdupkali z boja, ktorí sa rozdávajú deťom a dokonca tie decká v laviciach majú radi. Chcem veriť, že sú vo väčšine. Lebo som stretol aj učiteľov, ktorí deti nenávideli. Bol to smutný pohľad. Bili nás vedomosťami po chrbte, ako keď vám zabehne pri jedení. Mysleli, že nám zabehla naša nevedomosť či útržkovitá informácia. Vyháňali z nás posledné kúsky divocha detstva. Síce sme sa ako tak nadýchli, ale pre školu sme sa nenadchli.    

V knihe Prísloví čítame, že „Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá. Dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.“ Bratia Česi majú presnejší preklad: „Kdo nemají vedení, padají jako listí, ale záchrana je v množství rádců.“ Dorotej z Gazy, svätec zo 6. storočia, si všíma tento text a zdôrazňuje, že potrebujeme múdrych a rozvážnych ľudí – učiteľov – radcov, ktorým plne dôverujeme, ktorí nás budú viesť životom. Pretože: „Kto nemá sprievodcu, ktorý by jeho zápal podporil, taký človek uschýna, vädne a opadáva ako list a dostáva sa do područia nepriateľov a tí si s ním robia, čo sa im zapáči.“ Učiteľov teda potrebujeme preto, aby sme si uchovali slobodu, aby sme neupadli do otroctva, v zmysle doslovnom i metaforickom.

Dobrí učitelia sú misionármi múdrosti. Svojou snahou zušľachtili krajiny aj celé kontinenty. Nezastupiteľnú úlohu v tomto snažení má katolícka cirkev. Áno, už počujem všetky tie námietky o tom, ako horiace hranice osvetľujú temný stredovek, no nie je to úplná pravda. Kresťanstvo prinieslo kultúru zrovnoprávnenia a úcty k životu aj v najtemnejších pohanských kútoch a časoch, a to dávno predtým, než sa rovnoprávnosť stala témou modernej doby. Pred Bohom sme si všetci rovní. Otrok aj kráľ, všetci bez rozdielu rasy, žena aj muž. To tu nikdy predtým nebolo.

Treba oceniť činnosť školských rádov, a to aj napriek viacerým tragickým historickým zlyhaniam, za ktoré sa obetiam ospravedlňujú pokonciloví pápeži. Pedagogická práca týchto rehoľných spoločenstiev je neoceniteľná.

Do pozornosti treba dať zvlášť jezuitov, ktorí bývajú očierňovaní a kritici ich neprávom označujú ako nepriateľov vedy či pokroku. Pravda je taká, že to boli práve oni, čo zakladali univerzity, školy a kolégiá. A aj prvý človek, ktorý vkročil na mesiac, vedel, že takmer štyridsiatka mesačných kráterov je pomenovaná podľa jezuitských vedcov – učiteľov. Viera a veda, cirkev a vzdelanie, v tom niet protirečení.

Maliarovi Goyovi sa pripisuje výrok o tom, že „keď spí rozum, rodia sa príšery“. No príšery sa rodia, aj keď spí srdce, duch a duša. Držme si teda palce, aby sme boli pri zmysloch, lebo my všetci každodenne sadáme do školských lavíc. Tak nech sme dobrými žiakmi a keď treba, aj dobrými učiteľmi. Potrebujeme sa navzájom.