Niekedy uviaznu aj na celú noc. Kňazi v Malawi však idú za veriacimi všade

Hlavnou úlohou Cirkvi v regióne je podľa biskupa z Karongy Martina Mtumbuku evanjelizácia. Najviac mu leží na srdci, aby sa evanjelium dostalo ku každému človeku. „Musíme sa postarať o to, aby ľudia nemuseli hľadať nás, ale aby sme my vyhľadali ich. Musíme sa usilovať byť im tak blízko, ako sa len dá.“

Blízkosť kňazov k ľuďom pokladá biskup za veľmi dôležitú, je ich však málo. Napriek tomu sa snažia aspoň raz za rok navštíviť všetkých veriacich v tamojších komunitách. Strategický plán diecézy Karonga však stanovuje, že v okruhu 20 kilometrov od každej farnosti, má byť vždy prítomný aspoň jeden kňaz, čo zatiaľ nie je možné. Je preto kľúčové sústrediť sa na nové povolania.

Veľké vzdialenosti nie sú jediným problémom diecézy. Jej územie je hornaté, čo pre starších a chorých veriacich znamená, že cestou do kostola musia prekonávať veľké prekážky. Kňazi teda k týmto ľuďom dochádzajú, aby im vyslúžili sviatosti, i keď sú cesty v horách a na vidieku zle dostupné. Platí to predovšetkým v období dažďov.

„Cesty sú také zlé, že kňazi neraz uviaznu a sú nútení stráviť noc vonku. Musíme však urobiť všetko pre to, aby sme sa dostali k členom našich spoločenstiev. Ak nie autom, tak na motorke, ak nie na motorke, tak na bicykli, ak nie na bicykli, tak pešo. A ak to nejde ani pešo, potom prostredníctvom rozhlasu. Chceme, aby nám nikto nemohol vyčítať, že sme mu neodovzdali Kristovo posolstvo. Musíme dokázať navštíviť každú jednu dedinu.“

Rádio vysiela v troch jazykoch

Aj keď pri evanjelizácii v Afrike výrazne pomáhajú rôzne dopravné prostriedky, podľa biskupa Mtumbuku zostáva najúčinnejším nástrojom rozhlas. Rádio Tuntufye FM bolo v diecéze Karonga založené v roku 2014 s podporou nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Úradným jazykom je tumbuka, no miestni hovoria i jazykmi lambya, ndali, nyakyusa a ngonde, ako aj viacerými dialektmi. Keďže sa im kňazi usilujú čo najviac priblížiť, rádio vysiela v troch hlavných jazykoch diecézy.

Mobilné telefóny ani internet nie sú ešte v tejto oblasti príliš rozšírené, čo vytvára možnosti pre kreatívne riešenia: napríklad otec Federico, jeden z misionárov, má vždy pri sebe aj mobilný telefón navyše. Keď ide za náčelníkom do odľahlej dediny, na konci stretnutia mu ho odovzdá a od toho dňa mu každý deň posiela správu s biblickým veršom. Takto dostanú správy všetci náčelníci, s ktorými sa stretol, a oni potom biblický verš na daný deň rozšíria po celej dedine.

Ľudia v diecéze Karonga prežívajú hlbokú a živú vieru. Hoci kňaz nemôže byť medzi nimi stále prítomný, na viacerých miestach sa schádzajú na modlitbu z vlastnej iniciatívy. Každá farnosť má 15 až 60 kostolíkov či kaplniek. „Malé komunity, ktoré nemajú miesto, kde by sa stretávali, si stavajú vlastné kostoly,“ povedal biskup. Ľudia nosia cement, tehly, pomáhajú, ako môžu. Keďže nie sú stavbári, mnohé z budov sa po krátkom čase zrútia. Diecéza sa rozhodla znížiť riziko takýchto problémov vypracovaním jednotnej koncepcie výstavby kostolov a iných komunitných zariadení.

Angažovaní laici

Veľké vzdialenosti, nedostatok kňazov a nerozvinuté cirkevné štruktúry vyžadujú, aby sa na pastorácii v diecéze Karonga plne zúčastňovali aj laici. „Kňaz nemôže robiť všetko. Napríklad nemôže viesť všetky pohreby. V našej situácii to jednoducho nie je možné. Vyškolili sme teda laikov, ktorí prevzali túto úlohu. Ide nám o to, aby prevzali všetky úlohy, ktoré Cirkev umožňuje. Musíme zabezpečiť, aby dostali solídnu katechetickú formáciu. Naším cieľom je mať toľko evanjelizujúcich spolupracovníkov, koľko je dovolené,“ uviedol biskup Mtumbuka.

Mladú diecézu čaká mnoho práce – iba za dvanásť rokov od založenia sa počet jej farností zvýšil z päť na šestnásť. Dnes má 28 kandidátov na kňazstvo a prišlo do nej veľa mladých kňazov. Niektorí z nich študujú v zahraničí, aby po návrate mohli formovať a učiť ďalších.

Nové výzvy

V súčasnosti stojí diecéza pred novou výzvou: keďže ide o vidiecku oblasť, ľudia tradične prispievali na živobytie duchovných úrodou zo svojich polí, ich situácia je však dnes ťažšia. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu sa ceny potravín zdvojnásobili a ceny pohonných hmôt strojnásobili. Navyše nie sú dostupné hnojivá, ktoré sa dovážali z Ukrajiny a Ruska.

Vojna má dosah i na činnosť miestnej cirkvi. „Kedysi stál stolový olej 1 000 až 2 000 malawijských kwachov [v prepočte 1 až 2 eurá, pozn. red.], teraz je to 9-tisíc. Ľudia si ho nemôžu dovoliť kupovať. A to bude viesť k ďalšiemu problému: čoskoro nebudú môcť podporovať svojich kňazov,“ upozorňuje biskup a dobrodincom z celého sveta odkazuje: „Usilujeme sa robiť maximum pre spásu duší a Božiu slávu. Nechceme, aby štedrosť ľudí, ktorí nás podporujú, vyšla nazmar. Skutočne robíme všetko, čo je v našich silách. Prosím, buďte si istí, že sa za vás modlíme. Nech vás Boh všetkých žehná.“