Tejto vláde nemožno uprieť jednu vec. Talent pre vnútorný konflikt

Slovensko nemá veľa takých oblastí v riadení štátu, ako je migračná politika. Od januára 1993 až do januára 2021 to bola takmer nadpoliticky stabilná téma. Bez ohľadu na to, či bol ministrom vnútra bývalý disident alebo bývalý komunista, v neskorších časoch konzervatívec alebo smerák, muž alebo žena, mal Migračný úrad jednu líniu.

Keď napríklad Vladimír Palko vniesol do jedného zo základných dokumentov migračnej politiky rešpekt imigranta k domácej slovenskej kultúre, čo bol princíp v kontraste k vtedy populárnemu multikulturalizmu, jeho neskorší nástupca, s ktorým sa inak nezhodli takmer na ničom podstatnom, to nijako nemenil.

V EÚ sme vždy stáli na opačnej strane ako zástancovia imigrácie a „vítači“ imigrantov, čo malo širokú podporu populácie, debaty o multi-kulti sa u nás v podstate nemuseli ani viesť. Napokon, ťažili sme aj z toho, že imigranti nemali o našu krajinu záujem, nemali tu dlhodobo zázemie svojich komunít, ani príležitosť na zamestnanie.

Táto stabilita bola vyjadrená aj tým, že dlhoročným riaditeľom Migračného úradu bol ten istý človek, Bernard Priecel. Nastúpil ešte v časoch ministra Pittnera, skončil koncom minulého roku. Nejde ale o jeho osobu, stabilita v tejto téme bola politicky daná. Do konsenzu nezapadal z parlamentných strán iba Most-Híd, ani Bugár ale tému nebral ako zásadnú. Aj jeho maďarskí voliči boli často z vidieku a formovaní maďarskými médiami z Budapešti, čiže prirodzene skeptickí voči imigrácii.

Voľby na tom veľa nezmenili, progresívne strany, ktoré chceli zvrátiť status quo, sa do parlamentu nedostali, Most dokonca vypadol.

Až prišiel včerajší deň.

Ministerstvo vnútra oznámilo, že novým šéfom Migračného úradu bude Ján Orlovský. Čo to znamená? Je to záruka konfliktov, napadá mi hneď šesť príkladov.

Po prvé, konflikt vo vláde. Orlovský má iný názor na migračnú politiku ako Sulíkova strana, ako Kollárova strana a tiež ako minimálne značná časť Matovičovho klubu. Orlovský sa napríklad angažoval v téme Marakéšskej deklarácie, Globálneho paktu o migrácii, ktorý postupne odmietli ratifikovať viaceré západné štáty ako Rakúsko, Poľsko, Izrael a ďalšie. Na Slovensku sa téma stala súčasťou prezidentskej kampane, Ficova a Pellegriniho vláda zastavila jeho ratifikáciu, minister Lajčák vtedy trápne podal demisiu bez toho, aby odstúpil.

Nič proti inému názoru, ale čo bude teraz migračnou politikou nášho štátu? Bude to názor Jána Orlovského alebo názor Richarda Sulíka či Milana Krajniaka? Ak Orlovský nebude robiť Priecelovu politiku, vládu čaká konflikt.

Po druhé, úplne istý je konflikt s opozíciou. Orlovský bol donedávna šéfom Nadácie otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa. Táto nadácia systematicky podporuje multikulturalizmus, na migráciu má dlhodobo iný názor ako absolútna väčšina zvolených politikov v slovenskom parlamente.

Druhý konflikt bude zvlášť obľúbený, Soros je predsa obľúbený symbol, opozícia dostala ďalší darček. Vďaka Sorosovmu menu veľmi ľahko zľudovie.

Po tretie, konflikt v Matovičovom klube. Ján Orlovský na jar minulého roku nazval testovanie Rómov v Jarovniciach na COVID-19 rasizmom. O Matovičovi si možno myslieť všeličo, ale podozrievať ho z rasizmu je čistý nezmysel. Na Orlovského vtedy reagoval minister Jaroslav Naď, ktorý odmietol rasistický prístup. Jarovnice boli zároveň veľkou témou pre rómskeho europoslanca Petra Polláka. Orlovského názory sa, skrátka, vymykajú mantinelom aj v strane, ktorá má ministra vnútra.

Takže s Orlovským na čele Migračného úradu bude o konflikt postarané, bez ohľadu na to, či v niečom uspeje.

Ďalší problém, naša migračná politika stojí pred zásadnou inštitucionálnou zmenou, hovorí o nej vládny program, podstatou návrhu je vymaniť túto inštitúciu spod ministerstva vnútra. Tento proces bude riadiť úradník, ktorého názory sa odlišujú aj od vlády, pre ktorú pracuje.

Posledné dve poznámky majú medzinárodný rozmer, v migračnej téme zvlášť dôležitý.

Ide o otvorený spor medzi tretím sektorom a štátom, vidíme ho takmer všade, kde sa rieši imigrácia. Tretí sektor nie je v konflikte so štátom iba tam, kde je štátnou politikou v oblasti migrácie vítacia kultúra. Orlovský má jasnú líniu. Uvedomuje si to vôbec minister vnútra?

K piatim spomenutým úskaliam pridám šiesty rozmer. Téma imigrácie je spoločným záujmom štátov V4. Stredná Európa s tou témou uspela a mala vplyv aj za svojimi hranicami, získala si rešpekt v EÚ. Čo teraz Matovičova vláda odkázala našim najbližším partnerom v regióne vrátane Rakúska? Aký signál sme to vyslali?

Džin je z fľaše von.

Ministrovi vnútra sa s touto nomináciou podaril výkon, ktorý len ťažko možno k niečomu prirovnať. Podivuhodný talent, len čo je pravda. Akoby vláda nemala dosť iných problémov, potrebuje si sama vytvárať ďalšie.