Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca, odmietla sa vzdať kresťanstva, bola umučená a nakoniec zomrela. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku.
Dievky sa v predvečer sviatku prezliekli „za Barbory“. Boli úplne zahalené bielou plachtou a tvár mali prekrytú ručníkom. Chodili po dvojiciach, prípadne štvoriciach s metlou a husacím perom po domoch, kde symbolicky bez rozprávania poometali tanieriky a hrnčeky povešané na stenách. Budúca nevesta sa takýmto spôsobom mohla dostať do domu budúceho manžela a taká nepoznaná spoznať a presvedčiť sa o poriadku, čistote svojho nastávajúceho.
Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.
„Svatá panna Barbora včas ráno vstala, do knihy hladela, čo tam videla? Svaté obzory, sviece horeli, komu ich dala, Panne Márii. Aby nás ochránila, pri našej smrti, ked budeme umierat. Amen.“
