Poznáte Barborky zo Selca?

Svätá Barbora sa narodila v 3. storočí v rodine bohatého kupca, odmietla sa vzdať kresťanstva, bola umučená a nakoniec zomrela. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku.

Dievky sa v predvečer sviatku prezliekli „za Barbory“. Boli úplne zahalené bielou plachtou a tvár mali prekrytú ručníkom. Chodili po dvojiciach, prípadne štvoriciach s metlou a husacím perom po domoch, kde symbolicky bez rozprávania poometali tanieriky a hrnčeky povešané na stenách. Budúca nevesta sa takýmto spôsobom mohla dostať do domu budúceho manžela a taká nepoznaná spoznať a presvedčiť sa o poriadku, čistote svojho nastávajúceho.

Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťansky sa pozdravili, zborovo sa s rodinou pomodlili a pokračovali ďalej k susedom.

 „Svatá panna Barbora včas ráno vstala, do knihy hladela, čo tam videla? Svaté obzory, sviece horeli, komu ich dala, Panne Márii. Aby nás ochránila, pri našej smrti, ked budeme umierat. Amen.“

Dodnes sa zachoval zvyk rezať v tento deň vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitli presne na Štedrý deň. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku. Iná zvyklosť hovorí, že dievčatá dali každej vetvičke meno niektorého chlapca a verili, že si vezmú toho, pri mene ktorého ako prvá vetvarozkvitne. Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.

Najznámejšie pranostiky na sv. Barboru:

Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc.

Po svätej Baruši daj pozor na uši.

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.