Väčšina ľudí v nezápadných krajinách vníma Rusko pozitívne. Má to päť racionálnych dôvodov, píše analytik
Zistenie, že väčšina sveta má pozitívny vzťah k Rusku, síce nahnevalo mnohých na Západe, ale niektorí sa odhodlali pozrieť aj na príčiny. A tie sú pomerne hlboké. Analytik Krishen Mehta ponúka päť dôvodov, prečo globálny Juh nestojí na strane Západu.
Indický premiér Narendra Modi a ruský prezident Vladimir Putin. Foto: Profimedia
|
V októbri 2022, približne osem mesiacov po začiatku vojny na Ukrajine, Cambridgeská univerzita v Spojenom kráľovstve harmonizovala prieskumy, v ktorých obyvatelia 137 krajín povedali svoje názory na Západ, Rusko a Čínu.
Z prieskumov vyplýva, že zo 6,3 miliardy ľudí, ktorí nežijú na Západe, 66 percent vníma Rusko pozitívne a 70 percent zas Čínu. Pozitívny vzťah k Rusku vyjadrilo 75 percent respondentov v južnej Ázii, 68 percent vo frankofónnej Afrike a 62 percent v juhovýchodnej Ázii. Verejná mienka o Rusku zostáva pozitívna aj v Saudskej Arábii, Malajzii, Indii, Pakistane a Vietname.
Podľa Mehtu sú zistenia v tejto kombinovanej štúdii dostatočne robustné na to, aby si vyžadovali vážnu pozornosť.
„Tieto zistenia vyvolali na Západe určité prekvapenie a dokonca hnev. Pre západných myšlienkových vodcov je ťažké pochopiť, prečo dve tretiny svetovej populácie jednoducho nestoja v tomto konflikte na strane Západu. Domnievam sa však, že existuje päť dôvodov, prečo sa globálny Juh nestavia na stranu Západu,“ píše Mehta, člen predstavenstva Amerického výboru pre americko-ruskú dohodu. Pôsobí aj na Yalovej univerzite.
Necitlivý Západ
Ako prvý dôvod uvádza, že globálny Juh neverí, že Západ rozumie jeho problémom alebo sa vie do nich vcítiť.
Indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar to v nedávnom rozhovore zhrnul takto: „Európa musí vyrásť z myslenia, že európske problémy sú svetovými problémami, ale svetové problémy nie sú problémami Európy.“
Podľa Mehtu rozvojové krajiny čelia mnohým výzvam – od následkov pandémie, vysokých nákladov na dlhovú službu, klimatickej krízy, ktorá ničí ich životné prostredie, až po chudobu, nedostatok potravín, sucho a vysoké ceny energií. Západ sa však k tomu „sotva“ vyjadroval, len trval na tom, aby sa globálny juh pridal k sankciám proti Rusku.
„Pandémia COVID-19 je dokonalým príkladom. Napriek opakovaným prosbám globálneho Juhu o zdieľanie duševného vlastníctva očkovacích látok s cieľom zachrániť životy žiadna západná krajina nebola ochotná tak urobiť. Afrika zostáva dodnes najviac nezaočkovaným kontinentom na svete. Africké štáty majú výrobné kapacity na výrobu vakcín, ale bez potrebného duševného vlastníctva zostávajú závislé od dovozu,“ uviedol analytik.
Pomoc však podľa neho prišla z Ruska, Číny a Indie. Také Alžírsko spustilo svoj očkovací program v januári 2021 po tom, čo dostalo svoju prvú zásielku ruských vakcín Sputnik V. Egypt spustil očkovanie približne v rovnakom čase, keď dostal čínsku vakcínu Sinopharm. Južná Afrika si zaobstarala milión dávok vakcíny AstraZeneca z Indie. V Argentíne sa Sputnik V stal chrbticou národného očkovacieho programu.
A toto všetko sa udialo v čase, keď Západ využíval svoje finančné zdroje na nákup miliónov dávok a potom ich častokrát zničil, keď sa im skončila lehota použiteľnosti. Odkaz globálnemu juhu bol podľa Mehtu jasný: „Pandémia vo vašich krajinách je váš problém, nie náš.“
Kolonializmus
Za druhý dôvod považuje dejiny – kto a na akej strane stál v časoch kolonializmu a po vyhlásení nezávislosti. Mnohé krajiny v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii sa podľa neho na vojnu na Ukrajine pozerajú inou optikou ako Západ.
„Vidia svoje bývalé koloniálne mocnosti preskupené ako členov západnej aliancie. Túto alianciu – z väčšej časti členovia Európskej únie a NATO alebo najbližší spojenci USA v ázijsko-tichomorskom regióne – tvoria krajiny, ktoré uvalili na Rusko sankcie. Naproti tomu mnohé krajiny v Ázii a takmer všetky krajiny na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike sa snažili zachovať dobré vzťahy s Ruskom aj Západom a vyhýbali sa sankciám voči Rusku,“ uviedol Mehta.
Kladie si otázku, či to môže byť preto, že si tieto krajiny pamätajú svoje dejiny na konci koloniálnej politiky Západu, tú traumu, s ktorou stále žijú, ale na ktorú Západ väčšinou zabudol.
Mehta spomína juhoafrického revolucionára Nelsona Mandelu, ktorý často hovoril, že podpora zo strany Sovietskeho zväzu – morálna aj materiálna – pomohla inšpirovať Juhoafričanov k zvrhnutiu režimu apartheidu.
Aj z tohto dôvodu je podľa Mehtu Rusko v mnohých afrických krajinách stále vnímané v priaznivom svetle. A keď tieto krajiny dosiahli nezávislosť, bol to Sovietsky zväz, ktorý ich napriek svojim vlastným obmedzeným zdrojom podporoval, vysvetlil a dodal: „Mnohé krajiny globálneho Juhu, či už správne, alebo nesprávne, považujú súčasné Rusko za ideologického nástupcu bývalého Sovietskeho zväzu. S láskou spomínajúc na pomoc ZSSR teraz vidia Rusko v jedinečnom a často priaznivom svetle. Môžeme ich vzhľadom na bolestivé dejiny kolonizácie obviňovať?“
Ako tretí dôvod uvádza analytik fakt, že studená vojna naučila rozvojové krajiny, že pliesť sa do veľmocenských konfliktov nesie so sebou obrovské riziká, ale prináša mizivý, ak vôbec nejaký úžitok. V dôsledku toho vnímajú ukrajinskú zástupnú vojnu ako vojnu, ktorá je viac o budúcnosti európskej bezpečnosti ako o budúcnosti celého sveta.
Podľa Mehtu sa vojna na Ukrajine z pohľadu globálneho Juhu javí ako „drahé odvádzanie pozornosti“ od jeho vlastných a najpálčivejších problémov – vyššie ceny pohonných hmôt, rastúce ceny potravín, vyššie náklady na obsluhu dlhu a väčšia inflácia, pričom západné sankcie voči Rusku všetko značne zhoršili.
Mehta konštatuje, že Západ dokáže udržať vojnu „tak dlho, ako to bude potrebné“. Má na to finančné zdroje a kapitálové trhy. Globálny Juh však nemá rovnaký luxus a vojna o budúcnosť bezpečnosti v Európe má potenciál zdevastovať bezpečnosť celého sveta.
„Globálny Juh je znepokojený tým, že Západ nepokračuje v rokovaniach, ktoré by mohli túto vojnu čo najskôr ukončiť, počnúc premárnenou príležitosťou v decembri 2021, keď Rusko navrhlo revidované bezpečnostné zmluvy pre Európu, ktoré mohli zabrániť vojne, ale Západ ich odmietol,“ pripomenul analytik.
Aj mierové rokovania v apríli 2022 v Istanbule Západ podľa neho čiastočne odmietol, aby „oslabil“ Rusko. A teraz celý svet, ale najmä rozvojový, platí nejakú cenu za ruskú inváziu, ktorú západné médiá radi nazývajú „nevyprovokovanou“, ktorej sa však pravdepodobne dalo vyhnúť a ktorú globálny Juh vždy považoval skôr za lokálny než medzinárodný konflikt, dodal Mehta.
Ekonomika
Za štvrtý dôvod považuje skutočnosť, že svetovú ekonomiku už neovládajú USA a ani ju nevedie Západ. Globálny Juh má tak teraz iné možnosti. Viaceré krajiny globálneho Juhu čoraz viac vnímajú, že nastal čas spojiť svoju budúcnosť s krajinami, ktoré už nie sú v západnej sfére vplyvu. Či tento pohľad odráža presné vnímanie meniacej sa rovnováhy síl alebo zbožné želanie, je čiastočne empirická otázka, píše Mehta a ponúka nasledovné ukazovatele:
podiel USA na celosvetovej produkcii klesol z 21 percent v roku 1991 na 15 percent v roku 2021, zatiaľ čo podiel Číny vzrástol v rovnakom období zo 4 percent na 19,
Čína je najväčším obchodným partnerom pre väčšinu sveta a jej HDP v parite kúpnej sily už prevyšuje HDP USA,
krajiny skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS (Brazília, Rusko, Čína, India a Južná Afrika) mali v roku 2021 spoločný HDP vo výške 42 biliónov dolárov v porovnaní so 41 biliónmi dolárov siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) pod vedením USA,
krajiny BRICS majú dokopy 3,2 miliardy obyvateľov, čo je viac ako 4,5-násobok celkovej populácie krajín G7, ktorá predstavuje 700 miliónov.
Mehta ďalej konštatuje, že krajiny BRICS neuvaľujú sankcie na svojho člena, teda Rusko, a nedodávajú zbrane opačnej strane konfliktu. Rusko je totiž jedným z najväčších dodávateľov energií a potravín globálnemu Juhu. A čínska hospodárska iniciatíva Nová hodvábna cesta zostáva pre globálny Juh hlavným dodávateľom finančných a infraštruktúrnych projektov.
„Medzitým niektoré krajiny v Európe v dôsledku vyšších nákladov na energiu riskujú deindustrializáciu. To odhaľuje ekonomickú zraniteľnosť Západu, ktorá pred vojnou nebola taká evidentná. Niet divu, že vzhľadom na to, že rozvojové krajiny majú povinnosť klásť záujmy svojich občanov na prvé miesto, vidia svoju budúcnosť čoraz viac spätú s krajinami mimo Západu,“ vysvetlil analytik.
Svet bez pravidiel
A napokon za piaty dôvod považuje stratu dôvery v medzinárodný poriadok založený na pravidlách a jeho úpadok. Tento toľko „vychvaľovaný“ poriadok je podľa Mehtu baštou liberalizmu od druhej svetovej vojny, ale mnohé krajiny globálneho Juhu ho vnímajú tak, že ho vytvoril Západ a jednostranne vnútil ostatným krajinám.
„Juh nie je proti poriadku založenému na pravidlách, ale skôr proti súčasnému obsahu týchto pravidiel, ako ich koncipuje Západ. Treba si však položiť otázku, či sa medzinárodný poriadok založený na pravidlách vzťahuje aj na Západ,“ poznamenal Mehta.
Pripomína, ako Západ často a bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN napadol iné štáty – napríklad bývalú Juhosláviu, Irak, Afganistan, Líbyu či Sýriu.
„Podľa akých ,pravidiel‘ boli tieto krajiny napadnuté alebo spustošené a boli tieto vojny vyprovokované alebo nevyprovokované? Dokonca aj dnes sankcie uvalené Západom na viac ako 40 krajín spôsobujú značné ťažkosti a utrpenie. Podľa akého medzinárodného práva alebo ,poriadku založeného na pravidlách‘ použil Západ svoju ekonomickú silu na uvalenie týchto sankcií? Prečo sú aktíva Afganistanu stále zmrazené v západných bankách, zatiaľ čo krajina čelí hladu? Prečo je venezuelské zlato stále rukojemníkom v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo obyvatelia Venezuely žijú na úrovni životného minima? A ak je odhalenie Seymoura Hersha pravdivé, podľa akého ,poriadku založeného na pravidlách‘ zničil Západ ropovody Nord Stream?“ pýta sa Mehta.
Podľa jeho názoru zrejme dochádza k zmene paradigmy: „Prechádzame zo sveta ovládaného Západom do multipolárneho sveta. Vojna na Ukrajine ešte viac ukázala medzinárodné rozdiely, ktoré vedú k tomuto posunu. Čiastočne v dôsledku svojich dejín a čiastočne v dôsledku vznikajúcej ekonomickej reality vidí globálny Juh multipolárny svet ako preferovaný výsledok, v ktorom je pravdepodobnejšie, že bude jeho hlas počuť.“
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
