Keď modlitba a vodné delá spojili Slovensko

Štefan Chrappa sa v ostatných dňoch zúčastnil na viacerých podujatiach k 35. výročiu Sviečkovej manifestácie. Raz ako rečník a účastník debaty, dvakrát ako moderátor. Spoločným menovateľom týchto stretnutí bola jednota. Konečne! – hovorí a dodáva, že k odkazu Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988 sa dokážu prihlásiť všetci ľudia dobrej vôle. Ľudia, ktorí sa rozchádzajú v pohľadoch na smerovanie našej krajiny, ľudia, ktorí majú odlišné názory na zahraničnú politiku, ľudia, ktorí majú rozdielny pohľad na kultúrne a hodnotové otázky – všetci uznávajú, že Sviečková manifestácia bola niečím výnimočným, dôležitým a neopakovateľným v našich dejinách. Bol to priesečník, ktorý v mnohom predznamenal aj charakter ďalších zmien a preveril životaschopnosť, či skôr neživotaschopnosť dohasínajúceho režimu.Charakter demonštrácie vypovedal veľmi veľa o povahe slovenského národa, ale aj o nezlomnej tichej, no pretvárajúcej sile kresťanstva, ktorá tento národ tisíc rokov formovala. Sviečková demonštrácia zároveň vyvrátila niekoľko mýtov, ktoré občas zaznievajú na adresu Slovákov od ich najväčších nepriateľov – paradoxne ďalších Slovákov. Sú to bludy o holubičom slovenskom národe. Pri pohľade na statočných ľudí, ktorí stáli na Hviezdoslavovom námestí pred 35 rokmi a nechali sa mlátiť obuškami – všetky tieto bludy boli v okamihu vyvrátené. Všetky reči o tom, ako sa nad nami hnali veľké dejiny veľkých národov, ale len „ten zbožný Slováčik si na svojom kamenistom políčku okopával zemiačik“ a nezaujímalo ho nič iné, sú vo svetle žiariacich sviečok v rukách demonštrantov spred 35 rokov iba prázdnymi frázami.

Na snímke pamätník Sviečkovej manifestácie počas pietnej spomienky v Bratislave 24. marca 2022. Foto: Jakub Kotian/TASR