V Spojenom kráľovstve môžete byť zadržaní už aj za modlitbu k Bohu na verejnom mieste

Na Slovensku riešime témy kultúrnej revolúcie s odstupom času, po tom, ako sa riešia na západe Európy. Aktuálne riešime transsexuálnu agendu. Aký je stav v tejto oblasti v Spojenom kráľovstve?

Situácia je tu zložitá a dosť komplikovaná. Útok na pravdu tu presiakol hlboko a postihol všetky hlavné inštitúcie. Zdravotníctvo, školstvo, väznice, médiá, nehovoriac o sociálnych sieťach. Kriminálnik, ktorý dobije a znásilní ženu, môže byť umiestnený do ženskej väznice – stačí, že povie, že jeho pravá identita je žena. A je to akceptované.

V školách je deťom často dovolené identifikovať sa ako opačné pohlavie, a to aj bez vedomia rodičov. Väčšina ľudí pravdepodobne nesúhlasí s touto agendou, ale transloby je hlasná a násilná. Buldozérom si razia cestu do každej časti spoločnosti. Kultúra takzvanej “tolerancie” núti verejnosť potvrdzovať lži, ktoré sú škodlivé pre jednotlivca aj pre celú spoločnosť.

Nedávno prišiel do parlamentu návrh zákona proti takzvanej “konverznej transterapii”. Tento zákon by kriminalizoval liečenie ľudí, ktorí sa identifikujú ako transsexuáli. Jediná povolená “liečba” by tak bola takzvaná affirmation therapy, teda utvrdzovanie pacienta v jeho sebaklame, že je opačné pohlavie. Podobne ako v prípade umelých potratov, lekár, ktorý by mal liečiť a chrániť život, by robil pravý opak.

Akú tému aktuálne riešia progresívni aktivisti v Spojenom kráľovstve?

Pokrokári sa tu sústredia na tri hlavné témy: klimatická zmena, transsexuálna agenda a umelé potraty. Asi by sme sa zhodli na tom, že prírodu treba chrániť, všetci chceme žiť v čistom a zdravom prostredí. No militantní aktivisti sa pri tomto princípe nezastavia. A tak ako agenda transsexuálov či umelých potratov, aj táto agenda sa sústredí na ničenie slobody a ľudského života.

Čo si pod tým máme predstaviť?

Po pandémii tu napríklad niektoré mestá začali skúšať koncept 15-minútových miest. Princíp je, že všetko, čo človek potrebuje na prežitie, sa má nachádzať v 15-minútovom okruhu chôdze pešo. Tým pádom sa má eliminovať potreba chodiť niekam autom. Na prvý pohľad to možno neznie až tak zle, ale keď sa pozriete na návrhy hlbšie, nájdete v tých dokumentoch zmienky, že ľudia budú potrebovať povolenie, aby zo svojho 15-minútového „mestečka“ mohli odísť mimo, či už peši, alebo autom. Pričom každý má mať nárok len na isté množstvo týchto povolení ročne. V rámci tohto plánu majú byť všetky 15-minútove „mestečká“, samozrejme, sledované kamerami.

Existujú tu tiež plány na nútenie zamestnávateľov, aby ich zamestnanci pracovali len z domu. Ide o rozdeľovanie ľudí pod maskou „boja za planétu“.

Aká je v Spojenom kráľovstve zákonná situácia ochrany nenarodených detí?

Iná ako na Slovensku, zákony sú tu dosť extrémne. Potraty sú legálne z akéhokoľvek dôvodu počas prvých šiestich mesiacov tehotenstva. Teda do dvadsiateho štvrtého týždňa tehotenstva. Ako vieme, najmladšie predčasne narodené bábätko, ktoré prežilo, sa narodilo v dvadsiatom prvom týždni. A ako veda napreduje, aj mladšie bábätká môžu byť zachránené.

Ak má dieťa postihnutie, ako napríklad Downov syndróm alebo rázštep podnebia, môže byť v Spojenom kráľovstve potratené až do narodenia. Je smutné, že v spoločnosti, ktorá tvrdí, že si váži diverzitu a inklúziu, máme zákon, ktorý umožňuje zabiť plne vyvinuté dieťa kvôli chromozómu navyše alebo rázštepu podnebia. Je to barbarstvo, že zákon povoľuje takýto útok na ľudský život.

Vy sa v tejto téme angažujete, menia sa podmienky aj voči vám pro-life aktivistom?

Situácia je čoraz zložitejšia. Keď som sa v roku 2017 začala zapájať do aktivít za život, hoci zákon o umelých potratoch bol rovnaký ako dnes, neexistovali žiadne právne prekážky, ktoré by bránili pro-liferom protestovať alebo pomáhať tehotným mamám v núdzi.

Teraz je to náročnejšie. V roku 2018 niektoré mestské časti zaviedli takzvané „ochranné zóny“. Ide o okruh povedzme jedného až dvoch kilometrov okolo potratovej kliniky, kde je zakázané modliť sa, hovoriť o potratoch, radiť ženám. Kto tento zákon poruší, môže čeliť veľkej pokute alebo dokonca ísť do väzenia, ak ho uznajú vinným. Každá z týchto zón má svoje vlastné špecifické pravidlá. V niektorých z nich dokonca nemôžete držať ruženec, kľačať alebo robiť znamenie kríža. Všetky tieto činnosti by sa považovali za porušenie zákona.

Napríklad klinika v časti Londýna, kde žijem, má tiež takzvanú „ochrannú zónu”. Je to dosť bizarné, keď sa tam prvýkrát pripojíte k modlitebnej vigílii. Organizátori vám musia ukázať hranice zóny, aby ste sa náhodou nedopustili trestného činu, keď pomôžete tehotnej matke alebo sa budete modliť v tejto zóne. Účastníci vigílie za život tu v Ealingu majú na chodníku asi 500 metrov od potratovej kliniky špeciálny trávniček, kde sa môžu modliť. Trávniček má rozmery asi jeden krát dva metre a naraz na ňom môžu byť maximálne štyria ľudia. Vyzerá to komicky, kým si neuvedomíte, že ide o zákon, ktorý obmedzuje slobodu prejavu, náboženskú slobodu a ubližuje ženám a deťom.

Nedávno bol v Spojenom kráľovstve prijatý zákon pre celú krajinu, ktorým sa obmedzuje možnosť modliť sa v blízkosti potratových kliník. Čo sa ním mení?

Je to zvláštnym spôsobom zaujímavé. Do návrhu zákona o verejnom poriadku, ktorého pôvodným cieľom bolo potlačiť rušivé a nezákonné protesty, bol zapracovaný dodatok o ochranných zónach. Pôvodne bol návrh zákona zameraný na skupiny ako Just Stop Oil, ktoré sa lepia na cesty alebo hádžu paradajkovú polievku na vzácne obrazy. Lenže ľavicová členka parlamentu pridala klauzulu, ktorá kriminalizuje nielen protesty a modlitebné vigílie, ale aj poradenstvo, informovanie a dokonca rozhovory o potratoch v blízkosti potratovej kliniky. To znamená, že ak napríklad otec dieťaťa nesúhlasí s potratom, nemôže o ňom hovoriť s matkou svojho dieťaťa v takejto „bezpečnej zóne“. Našťastie bola klauzula zmenená tak, že trest odňatia slobody bol vyňatý. Vysoké pokuty však ostali. Hoci bol zákon schválený, ešte nie je v platnosti. Návrh zákona sa v súčasnosti finalizuje a zatiaľ nevieme, či bude účinný okamžite, alebo bude mať nejaký časový rámec.

Čiže aktuálne sa nemôžete v okolí potratovej kliniky ani len prechádzať s ružencom v ruke?

Zatiaľ sú pravidlá dosť neisté a každá klinika má svoje vlastné pravidlá, kým tento zákon vstúpi do platnosti. Napríklad v decembri bola organizátorka pochodu za život Isabellle Vaughan-Spruceová zatknutá a obvinená zo štyroch prečinov porušenia zákona, pretože v deň, keď bola klinika zatvorená, stála v tichosti pred potratovou klinikou a v duchu sa modlila. V januári bol z porušenia zákona obvinený aj mladý katolícky kňaz kvôli tomu, že sa modlil za slobodu prejavu v zóne a že mal na aute nálepku s nápisom „na nenarodených životoch záleží“.

Je dosť desivé, že vás môžu v Spojenom kráľovstve zatknúť za vaše myšlienky a modlitbu k Bohu. Ak to dovedieme ad absurdum, môžete byť zatknutí aj za to, že v tichosti myslíte na Boha, keď stojíte na verejnej ulici. Súd sa našťastie rozhodol, že zbaví Isabelle aj otca Seana obvinení. Otázky a obavy, ktoré tieto udalosti vyvolali, však pretrvávajú v našich mysliach a srdciach.

Čo prinášajú progresívni aktivisti do škôl?

Progresívne hnutie sa sústredí už na malé deti, a to aj predtým, ako začnú chodiť do školy. Transloby organizuje rôzne podujatia, veľmi sa sústredí na deti vo vekovej kategórii do 5 rokov. Ide o takzvané drag show, čo sú vystúpenia, na ktorých vystupujú muži oblečení za extrémne sexualizovanú karikatúru ženy. Deťom čítajú príbehy ako ‚Môj prvý gay pride‘ alebo ideologické rozprávky o transsexuálnej lame. V tých horších prípadoch ide o striptízovú show, kde sa dospelý muž prezlečený za ženu vrtí a vyzlieka pred deťmi.

Najsmutnejšie je, že rodičia tam svoje dieťa berú dobrovoľne. Aktivisti vedia, že počas týchto prvých rokov života si dieťa tvorí obraz sveta a taktiež obraz samého seba. Ak sa k nemu dostanú skôr, než je tento obraz vytvorený, majú väčšiu šancu ovplyvniť ho.

V januári sa niektorí rodičia vzbúrili, keď zistili, čo ich deti učia v škole na „sexuálnej výchove“. V niektorých školách deťom vo veku od 8 – 12 rokov prehrávajú porno videá alebo na bábikách simulujú sex. Hovoria deťom, že ak chcú byť zdravé, majú masturbovať. Jedna matka dokonca popisovala, ako jej dieťa povedalo, že ich učili, ako bezpečne praktizovať BDSM, čo je sadizmus a masochizmus pri sexe.

Ako na to reaguje pro-life hnutie, čo ponúkate školám vy?

Čitateľa už zrejme neprekvapí, že pro-liferi sa len ťažko dostanú do bežnej školy, keďže sa o nich hovorí, že so sebou nesú nebezpečné informácie, ktoré nie sú vhodné pre deti a mladistvých. Samozrejme, nie všetky školy sú rovnaké, ale v januári sa ozvali rodičia zo stoviek škôl. Na základe týchto sťažností rodičov teraz prebieha národná inšpekcia „sexuálnej výchovy“ a všetci sme veľmi zvedaví, čo odkryje. Stále je tu nádej – zašlo to tu už tak ďaleko, že ľudia sa začínajú prebúdzať a začínajú bojovať za pravdu. Len za posledných pár mesiacov sme si všimli zmenu v postoji priemerného občana Spojeného kráľovstva.

Môže sa niečím zo Spojeného kráľovstva inšpirovať slovenské hnutie na ochranu života?

Pro-life scéna v Spojenom kráľovstve je dosť pestrá, ale myslím, že na Slovensku tiež. Samozrejmosťou je každoročný pochod za život, ktorý spája všetkých. Sú tu skupiny a podujatia organizované mladými ľuďmi pre mladých. Potom sú tu lokálnejšie podujatia a skupiny ako 40 dní za život, ktoré sa modlia pred klinikami. Existujú krízové tehotenské centrá a potom skupiny, ktoré sa zameriavajú na lobovanie a ovplyvňovanie kultúry. Sú tu tiež projekty, ktoré pomáhajú ženám, ktoré boli na potrate.

Má britské pro-life hnutie aj nejaký úspech, ktorým sa rado prezentuje?

Myslím si, že jednou z najväčších výhier tohto hnutia je, že sa doň zapája čoraz viac mladých ľudí. Aj keď sa nám zatiaľ nepodarilo zmeniť zákony, dosiahli sme víťazstvá v prípadoch, ako je prípad Isabelle, kde sme dokázali ukázať, aké radikálne sú tieto zákony. Dúfam, že pôjdeme v stopách Ameriky a čoskoro sa nám podarí ovplyvniť samotný zákon o umelých potratoch.

Sú v Spojenom kráľovstve nejako obmedzené organizácie, ktoré sa snažia zmeniť potratovú legislatívu či zákony o eutanázii?

Myslím, že nie.

Čomu sa venujete vy osobne?

Pre mňa je najdôležitejšou súčasťou môjho pro-life aktivizmu moje svedectvo a rozhovory, ktoré vediem s pro-choice ľuďmi. Ľudia často predpokladajú, že pro-liferi sú len starí bieli muži, no, samozrejme, sú šokovaní, keď vidia dvadsaťročnú ženu bojovať za život (úsmev).

Myslím si, že ak chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, musíme zmeniť srdcia a mysle ľudí a prinútiť ich premýšľať. Mladí ľudia dnes jednoducho prijímajú všetko, čo vidia alebo počujú na internete bez toho, aby sa nad tým zamysleli, spochybnili to. Myslím si, že je to jedna z najväčších tragédii našej doby, že ľudia sa dajú tak ľahko zmanipulovať, som veľkým zástancom kritického myslenia a zdravého rozumu.

Aké sú vaše motivácie chrániť nenarodených, najmenších z nás?

Mojou hlavnou motiváciou je moja katolícka viera a zdravý rozum. Keď som mala 18 rokov a odišla som z domu na univerzitu, musela som sa rozhodnúť, či budem brať Boha vážne, alebo či sa ho vzdám. Keď som sa naučila viac o tom, kto Boh vlastne je a čo naozaj učí cirkev, pomohlo mi to uvedomiť si, že nemôžeme tvrdiť, že sme kresťania, a pritom podporovať umelé potraty. Aj keď nemusíte byť katolík na to, aby ste videli pravdu, že ľudský život je vzácny a začína sa počatím, moja viera mi pomohla dostať sa k pravde oveľa rýchlejšie, ako keby som ju hľadala svetským spôsobom.

Zuzana Révayová je novinárka žijúca v Londýne, kde pracuje hlavne pre konzervatívne a kresťanské médiá. Ochrane života nenarodených detí sa venuje od roku 2017, keď mala 19 rokov. Priviedla ju k tomu hlavne jej viera a jej zvedavosť. Po tom, ako ju jej farský kňaz pozval na pochod za život, začala si sama robiť prieskum a uvedomila si, že sa nemôže len tak prizerať, ako sú milióny detí zabíjané ešte v maternici. Oslovila miestnu vigíliu za život a hneď sa zapojila. Dnes sa zapája do rôznych skupín a projektov za život.