TRENČÍN - Viaceré investičné akcie v tomto roku bude Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) financovať z úverových zdrojov. Krajskí poslanci na dnešnom rokovaní zastupiteľstva odklepli návrh na prijatie 30-miliónového úveru od Rozvojovej banky Rady Európy. Súhlas s úverom vyslovilo všetkých 34 prítomných poslancov.
TSK siaha po úverových zdrojoch predovšetkým pre vysokú mieru inflácie spôsobenej rastom cien energií, plynu, tovarov a služieb. „Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, že rozpočtový rok 2023 je posledným rokom aktuálneho programového obdobia a všetky projekty financované z eurofondov musia byť zrealizované do 31. decembra 2023 bez ohľadu na to, kedy boli schválené,“ skonštatovala vedúca finančného odboru Úradu TSK Renáta Ozimová.
Ako ďalšie dôvody uviedla neustále sa meniacu legislatívu, ktorá má negatívny vplyv na rozpočty samosprávnych krajov, ale aj minuloročné odobratie dvoch dotácií Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ako je známe, pre nesplnenie dotačných podmienok musela krajská samospráva do štátneho rozpočtu vrátiť dotácie na výstavbu hokejovej akadémie v Trenčíne a tiež na sanáciu cestného mosta cez rieku Váh v Ilave v súhrnnej výške viac ako 6 miliónov eur.
Práve tieto dva projekty by mali byť prioritne financované z úverových zdrojov, popri nich to budú tiež projekty z grantov v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov alebo Nástroja Európskej únie na oživenie a odolnosť.
TSK so žiadosťou o poskytnutie úverových zdrojov oslovil deväť bankových subjektov a v rámci prieskumu trhu posudzoval šesť predložených ponúk, pričom najlepšie podmienky ponúkla Rozvojová banka Rady Európy. Podľa predloženého návrhu rámcovej úverovej zmluvy budú úverové zdroje čerpané minimálne v dvoch a maximálne v šiestich tranžiach. TSK predpokladá v tomto roku 2023 načerpanie úveru vo výške 20 miliónov eur a v nasledujúcich dvoch rokoch po 5 miliónov eur.
K čerpaniu úverových zdrojov sa v zmysle zákona vyjadril aj hlavný kontrolór TSK Pavol Zigo, ktorý posudzoval predovšetkým zákonné limity na prijatie návratných zdrojov financovania. Keďže aktuálny stav dlhu krajskej samosprávy je na úrovni 32 percent a po prijatí 30-miliónového úveru sa bude pohybovať na úrovni 40 percent, ani hlavný kontrolór nemal výhrady k schváleniu úverových zdrojov.