„Toto je moment ako zo Star Treku," povedal. „Vyjdete von, stretnete druh, ktorý nie je ľudský, ale je rovnako zložitý ako ľudia. Čo urobíte? To sa práve teraz deje."

Viacerí odborníci na staroveké rytiny a pohreby však uviedli, že dôkazy zatiaľ nepotvrdzujú tieto mimoriadne závery o Homo naledi. Doteraz nájdené jaskynné dôkazy by podľa nich mohli mať mnoho iných vysvetlení. Kostry mohli byť napríklad len ponechané na dne jaskyne. A drevené uhlie a rytiny nájdené v jaskyni mohli byť zanechané modernými ľuďmi, ktorí sa tam dostali dlho po vyhynutí Homo naledi.

„Zdá sa, že naratív je dôležitejší ako fakty," povedal Maxime Aubert, archeológ z Griffith University v Austrálii.

Dr. Berger popíše zistenia na vedeckom stretnutí v pondelok a tri články s podrobnými dôkazmi vydá časopis eLife. Ako uviedla hovorkyňa časopisu, štúdie sú v súčasnosti v procese odborného posudzovania a tieto posudky budú zverejnené po ich dokončení.

Pozostatky Homo naledi objavili v roku 2013 dvaja juhoafrickí jaskyniari pri prieskume jaskyne „Vychádzajúca hviezda" (Rising Star). Doktor Berger zorganizoval expedíciu do zložitého systému komôr a tunelov, ktorý sa tiahne kilometre pod zemou.

„Keď ste tam, je to ako na inej planéte," povedal Tebogo Makhubela, geológ z Johannesburskej univerzity, ktorý sa k tímu pripojil v roku 2014.

Vedci našli množstvo kostí, ale dostať sa k nim si vyžadovalo riskantné jaskyniarstvo. Niektoré chodby boli také tesné, že sa do nich zmestili len menší členovia tímu.

Celkovo výskumníci našli kosti najmenej 27 jedincov. Doktorovi Bergerovi a jeho kolegom sa zdalo nepravdepodobné, že by ich do hlbokých zákutí jaskyne jednoducho vyplavila voda.

Vo svojej správe z roku 2015 výskumníci naznačili, že Homo naledi tam telá priniesol zámerne, ale nechal ich na dne jaskyne, namiesto toho, aby ich pochoval, čo archeológovia nazývajú „pohrebné ukladanie". To bolo stále provokatívne tvrdenie vzhľadom na to, ako primitívne Homo naledi vyzeral. Dr. Berger a jeho kolegovia tvrdili, že tento druh patril do línie, ktorá sa oddelila od našich predkov pred viac ako dvoma miliónmi rokov. Zatiaľ čo naša línia vyrástla do výšky a získala veľký mozog, ich línia nie.

Spočiatku si vedci mysleli, že fosílie sú rovnomerne rozmiestnené po podlahách komôr. Keď však v roku 2018 vykopali ďalšie sedimenty, spozorovali, že dve pomerne kompletné kostry spočívajú vo vnútri oválnych priehlbín.

A nevyzeralo to tak, že by kostry vytvorili priehlbiny zapadnutím do sedimentu. Ovály napríklad obklopovala oranžová vrstva bahna, ktorá sa však nenachádzala v ich vnútri. Pozdĺž okrajov vyzeral zlom čistý.

Toto zistenie, ako aj ďalšie dôkazy, viedli doktora Makhubela a jeho kolegov teraz k záveru, že pozostatky boli pochované. „Všetko tomu nasvedčuje." povedal.

Doteraz bolo známe, že svojich mŕtvych pochovávali len ľudia, a najstarší známy ľudský hrob pochádza spred 78 000 rokov. Homo naledi žil oveľa skôr. Dr. Makhubela povedal, že ich fosílie sú staré najmenej 240 000 rokov a môžu byť staré až 500 000 rokov.

Vedci našli v blízkosti fosílií aj kúsky dreveného uhlia, spálené kosti korytnačiek a králikov a sadze na stenách jaskyne. Predpokladali, že Homo naledi používal žeravé uhlie na osvetlenie cesty do jaskýň a prinášal si drevo alebo nejaké iné palivo na pálenie ohňa. Zvieratá mohli variť ako jedlo alebo možno ako rituál.

Keď tieto nové objavy vyšli najavo, doktor Berger sa rozhodol, že sa musí osobne pozrieť do jednej z komôr, známej ako Dinaledi, ktorá obsahovala údajný hrob. Musel schudnúť 25 kilogramov, aby sa do chodby zmestil. V júli minulého roka bol na cestu pripravený. Doktor Berger vošiel sám a skúmal fosílie. Keď vychádzal von, prešiel okolo stĺpu. Na jeho boku si všimol niekoľko drážok pripomínajúcich haštagy, ktoré boli vyryté do tvrdého povrchu.

Dostať sa von bolo ťažšie ako dostať sa dnu. „Takmer som zomrel," povedal doktor Berger, ale podarilo sa mu dostať von len s roztrhnutým ramenným pletencom. Dvaja členovia tímu, Agustín Fuentes z Princetonskej univerzity a John Hawks z Wisconsinskej univerzity, ho čakali vo vedľajšej komore. Doktor Berger im ukázal fotografie drážok.

Obaja vedci okamžite siahli po svojich telefónoch a vytiahli rovnaký obrázok: rytinu v jaskyni na Gibraltári, ktorú vytvorili neandertálci. Bol nápadne podobný tomu, čo práve videl doktor Berger.

Doktor Fuentes povedal, že na základe rastúceho počtu fosílií, ktoré vedci nachádzajú v jaskyni „Vychádzajúca hviezda" (Rising Star), to vyzerá tak, že Homo naledi mohol navštevovať túto jaskyňu možno stovky generácií, pričom sa spoločne presúvali do tmavých hlbín, aby pochovali svojich mŕtvych a poznačili toto miesto umením.

Tento typ kultúrnej praxe by si podľa neho vyžadoval nejaký druh jazyka. „To sa nedá robiť bez nejakej zložitej komunikácie," povedal.

María Martinón-Torresová, riaditeľka španielskeho Národného výskumného centra pre ľudskú evolúciu, však povedala, že takéto špekulácie sú na základe doteraz predložených dôkazov predčasné. „Hypotézy treba stavať na tom, čo máme, nie na tom, čo odhadujeme," povedala.

Doktorka Martinón-Torresová považuje za pravdepodobnejšie pohrebné schránky než pohreby, pričom poukázala na to, že oválne priehlbiny neobsahovali kompletné kostry. Ak Homo naledi priniesol telá do jaskyne a nechal ich na dne jaskyne, kosti sa mohli oddeliť, keď sa telá rozkladali. „Napriek tomu si myslím, že už len možnosť takej starobylej pohrebnej schránky je ohromujúca," povedala.

„Som silne presvedčený o tom, že ide o pohreby, ale ešte stále nie je rozhodnuté," povedal Michael Petraglia, riaditeľ Austrálskeho výskumného centra pre ľudskú evolúciu. Doktor Petraglia chcel vidieť podrobnejšiu analýzu sedimentov a iných druhov dôkazov, kým usúdi, či sú oválne priehlbiny pohrebiskami. „Problémom je, že predbiehajú vedecké poznatky," povedal.

A Paul Pettitt, archeológ z Durhamskej univerzity v Anglicku, povedal, že je možné, že Homo naledi neprinášali telá do jaskyne na pohreby. Telá mohli byť do jaskyne priplavené. „Nie som presvedčený, že tím preukázal, že išlo o úmyselné pochovávanie," povedal.

Pokiaľ ide o rytiny a ohniská, odborníci uviedli, že nie je jasné, či je za ne zodpovedný Homo naledi. Bolo možné, že sú dielom moderných ľudí, ktorí prišli do jaskyne o tisíce rokov neskôr. „Celá vec je prinajmenšom nepresvedčivá," povedal João Zilhão, archeológ z Barcelonskej univerzity.

Jedným zo spôsobov, ako tieto možnosti overiť, by bolo odobrať vzorky z rytín, dreveného uhlia a sadzí s cieľom odhadnúť ich vek.

Doktor Hawks povedal, že tieto experimenty sú na zozname úloh tímu, ale môžu trvať roky, pretože je potrebné otestovať veľké množstvo vzoriek. Dr. Hawks povedal, že namiesto čakania sa tím rozhodol prezentovať svoje údaje teraz a začať diskusiu s ďalšími vedcami o tom, ako pokračovať.

„Pre mňa je oveľa dôležitejšie dokumentovať nálezy a zdieľať ich, ako mať pravdu," povedal doktor Hawks.

Ak majú vedci pravdu, zistenia spochybnia niektoré z najdôležitejších predpokladov o evolúcii človeka. Ľudia a neandertálci majú obrovské mozgy v porovnaní s mozgami skorších hominidov a paleoantropológovia dlho predpokladali, že väčšia veľkosť prinášala významné výhody. Z evolučného hľadiska by musel byť nejaký prínos, ktorý by prevážil problémy spojené s veľkými mozgami. Vyžadujú si veľa kalórií navyše a veľké hlavy dojčiat vystavujú matky riziku úmrtia počas pôrodu.

Jednou z výhod veľkého mozgu by mohlo byť komplexné myslenie. Neandertálci po sebe zanechali pôsobivé záznamy o kooperatívnom love, používaní nástrojov a ďalších zručnostiach. A moderní ľudia vytvárajú symboly, používajú jazyky a inak využívajú mozgovú kapacitu.

Ak hominid ako Homo naledi dokázal vytvárať rytiny a kopať hroby, znamenalo by to, že veľkosť mozgu nebola nevyhnutná pre komplexné myslenie, povedal Dietrich Stout, neurológ z Emory University, ktorý sa na štúdiách nepodieľal.

„Myslím, že zaujímavou otázkou do budúcnosti je, na čo presne sú potrebné veľké mozgy," povedal doktor Stout.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.