Ľudská DNA tiež ukazuje na Afriku. Žijúci Afričania majú v porovnaní s ostatnými ľuďmi obrovskú genetickú rozmanitosť. Je to preto, že ľudia žili a vyvíjali sa v Afrike tisíce generácií predtým, ako sa malé skupiny – s pomerne malým genofondom – začali rozširovať na iné kontinenty. Vedci navrhli ako miesto zrodu nášho druhu rôzne miesta v rozľahlej Afrike. Skameneliny raných ľudí v Etiópii viedli niektorých bádateľov k tomu, aby sa pozreli do východnej Afriky. Niektoré žijúce skupiny ľudí v južnej Afrike sa však ukázali veľmi vzdialene príbuzné s inými Afričanmi, čo naznačuje, že ľudia by mohli mať hlbokú históriu skôr tam.

Brenna Hennová, genetička z Kalifornskej univerzity v Davise, a jej kolegovia vyvinuli softvér na rozsiahle simulácie histórie ľudstva. Vedci vytvorili mnoho scenárov rôznych populácií existujúcich v Afrike v rôznych časových obdobiach a potom pozorovali, ktoré z nich by mohli vytvoriť rozmanitosť DNA, ktorá sa nachádza u dnes žijúcich ľudí.

„Mohli sme sa pýtať, aké typy modelov sú pre africký kontinent skutočne pravdepodobné," povedala Dr. Hennová.

Výskumníci analyzovali DNA rôznych afrických skupín vrátane Mendeov, farmárov, ktorí žijú v Sierra Leone v západnej Afrike; Gumuzov, skupiny pochádzajúcej z lovcov-zberačov v Etiópii; Amharov, skupiny etiópskych farmárov; a Námov, skupiny lovcov-zberačov v Južnej Afrike.

Vedci porovnali DNA týchto Afričanov s genómom človeka z Veľkej Británie. Pozreli sa aj na genóm 50 000 rokov starého neandertálca nájdeného v Chorvátsku. Predchádzajúci výskum zistil, že moderný človek a neandertálec mali spoločného predka, ktorý žil pred 600 000 rokmi. Neandertálci sa rozšírili po Európe a Ázii, krížili sa s modernými ľuďmi pochádzajúcimi z Afriky, a potom približne pred 40 000 rokmi vyhynuli.

Vedci dospeli k záveru, že už pred miliónom rokov existovali predkovia nášho druhu v dvoch odlišných populáciách. Dr. Hennová a jej kolegovia ich nazvali kmeňmi Stem1 a Stem2.

Približne pred 600 000 rokmi sa zo Stem1 vyčlenila malá skupina ľudí, z ktorej sa stali neandertálci. Stem1 však v Afrike pretrvával ešte stovky tisíc rokov, rovnako ako Stem2.

Ak by boli Stem1 a Stem2 od seba úplne oddelené, nahromadili by vo svojej DNA veľké množstvo odlišných mutácií. Namiesto toho Dr. Hennová a jej kolegovia zistili, že zostali len mierne odlišné – približne tak odlišné, ako sú dnes žijúci Európania a Západoafričania. Vedci dospeli k záveru, že ľudia sa pohybovali medzi Stem1 a Stem2, reprodukčne sa spájali sa a tak miešali svoju DNA.

Model neodhaľuje, kde v Afrike žili ľudia z kmeňov Stem1 a Stem2. A je možné, že časti týchto dvoch skupín sa počas obrovských časových úsekov, v ktorých na kontinente existovali, často presúvali. Približne pred 120 000 rokmi sa podľa modelu africké dejiny dramaticky zmenili.

V Južnej Afrike sa ľudia z kmeňov Stem1 a Stem2 spojili, čím vznikla nová línia, ktorá viedla k Námom a ďalším žijúcim ľuďom v tomto regióne. V iných častiach Afriky došlo k samostatnému splynutiu skupín Stem1 a Stem2. Z tohto spojenia vznikla línia, ktorá dala vzniknúť ľuďom žijúcim v západnej a východnej Afrike, ako aj ľuďom, ktorí sa rozšírili mimo Afriky.

Je možné, že klimatické výkyvy prinútili ľudí z kmeňov Stem1 a Stem2 k pobytu v rovnakých oblastiach, čo viedlo k ich zlúčeniu do jednej skupiny. Niektoré skupiny lovcov a zberačov sa napríklad mohli stiahnuť z pobrežia, keď sa zvýšila hladina mora. Niektoré oblasti Afriky sa stali suchými, čo mohlo viesť k tomu, že ľudia začali hľadať nové domovy.

Zdá sa, že aj po týchto zlúčeniach pred 120 000 rokmi prežili aj ľudia s pôvodom výlučne z kmeňa Stem1 alebo výlučne z kmeňa Stem2. DNA ľudí z kmeňa Mende ukázala, že ich predkovia sa krížili s ľuďmi z kmeňa Stem2 len pred 25 000 rokmi. „Naznačuje mi to, že kmeň Stem2 bol niekde v Západnej Afrike," povedala doktorka Hennová.

Ona a jej kolegovia teraz pridávajú ďalšie genómy od ľudí z iných častí Afriky, aby zistili, či majú vplyv na dané modely.

Je možné, že objavia ďalšie populácie, ktoré v Afrike pretrvali státisíce rokov a nakoniec pomohli vytvoriť náš druh, ako ho poznáme dnes.

Dr. Scerriová sa domnieva, že život v sieti miešajúcich sa populácií v Afrike mohol moderným ľuďom umožniť prežiť, zatiaľ čo neandertálci vyhynuli. V takomto usporiadaní si naši predkovia mohli udržať väčšiu genetickú rozmanitosť, čo im mohlo pomôcť prežiť zmeny klímy alebo dokonca vyvinúť nové adaptácie.

„Táto rozmanitosť pri koreni nášho druhu mohla byť v konečnom dôsledku kľúčom k nášmu úspechu," povedala Dr. Scerriová.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.