Nové genetické analýzy zásadne menia pohľad na vývin prvých ľudí. Pochádzame z dvoch populácií

Nová genetická analýza 290 ľudí zásadne mení náš pohľad na vznik moderných ľudí. Naznačuje, že ľudia sa v Afrike objavili v rôznych časoch a na rôznych miestach. Život v sieti miešajúcich sa populácií v Afrike mohol moderným ľuďom umožniť prežiť, zatiaľ čo neandertálci vyhynuli. Ľudia si totiž udržali väčšiu genetickú rozmanitosť, čo im mohlo pomôcť prežiť zmeny klímy alebo dokonca vyvinúť nové adaptácie.

admin-ajax (4) Lebka Homo Sapiens z archeologického náleziska Jebel Irhoud v Maroku vystavená v Smithsonian Natural History Museum, Washington D.C., USA. Zdroj: Wikimedia Commons

Vedci odhalili prekvapivo zložitý pôvod nášho druhu, čím odmietli dlhodobé tvrdenie, že moderní ľudia vznikli na jednom mieste v Afrike v jednom časovom období.

Analýzou genómov 290 žijúcich ľudí vedci dospeli k záveru, že moderní ľudia pochádzajú najmenej z dvoch populácií, ktoré v Afrike koexistovali milión rokov predtým, ako sa spojili v niekoľkých nezávislých udalostiach na celom kontinente. Zistenia boli uverejnené v stredu v časopise Nature.

„Neexistuje len jedno miesto zrodu (človeka),“ povedala Eleanor Scerriová, evolučná archeologička z Inštitútu Maxa Plancka pre geoarcheológiu v nemeckej Jene, ktorá sa na novej štúdii nepodieľala. „Naozaj to zatĺka posledný klinec do rakvy tejto myšlienky.“

Paleoantropológovia a genetici našli dôkazy, ktoré poukazujú na Afriku ako miesto pôvodu nášho druhu. Boli tam objavené najstaršie fosílie, ktoré by mohli patriť moderným ľuďom, staré až 300 000 rokov. Rovnako aj najstaršie kamenné nástroje, ktoré používali naši predkovia.

Jebel Irhoud v Maroku je archeologická lokalita, kde sa pri vykopávkach v roku 2017 našli 300 000 rokov staré fosílie, ktoré môžu byť najstarším dôkazom Homo sapiens. Ilustračná mapa (snímka obrazovky). Zdroj: Google Maps/screenshot

Ľudská DNA tiež ukazuje na Afriku. Žijúci Afričania majú v porovnaní s ostatnými ľuďmi obrovskú genetickú rozmanitosť. Je to preto, že ľudia žili a vyvíjali sa v Afrike tisíce generácií predtým, ako sa malé skupiny – s pomerne malým genofondom – začali rozširovať na iné kontinenty. Vedci navrhli ako miesto zrodu nášho druhu rôzne miesta v rozľahlej Afrike. Skameneliny raných ľudí v Etiópii viedli niektorých bádateľov k tomu, aby sa pozreli do východnej Afriky. Niektoré žijúce skupiny ľudí v južnej Afrike sa však ukázali veľmi vzdialene príbuzné s inými Afričanmi, čo naznačuje, že ľudia by mohli mať hlbokú históriu skôr tam.

Brenna Hennová, genetička z Kalifornskej univerzity v Davise, a jej kolegovia vyvinuli softvér na rozsiahle simulácie histórie ľudstva. Vedci vytvorili mnoho scenárov rôznych populácií existujúcich v Afrike v rôznych časových obdobiach a potom pozorovali, ktoré z nich by mohli vytvoriť rozmanitosť DNA, ktorá sa nachádza u dnes žijúcich ľudí.

„Mohli sme sa pýtať, aké typy modelov sú pre africký kontinent skutočne pravdepodobné,“ povedala Dr. Hennová.

Výskumníci analyzovali DNA rôznych afrických skupín vrátane Mendeov, farmárov, ktorí žijú v Sierra Leone v západnej Afrike; Gumuzov, skupiny pochádzajúcej z lovcov-zberačov v Etiópii; Amharov, skupiny etiópskych farmárov; a Námov, skupiny lovcov-zberačov v Južnej Afrike.

Vedci porovnali DNA týchto Afričanov s genómom človeka z Veľkej Británie. Pozreli sa aj na genóm 50 000 rokov starého neandertálca nájdeného v Chorvátsku. Predchádzajúci výskum zistil, že moderný človek a neandertálec mali spoločného predka, ktorý žil pred 600 000 rokmi. Neandertálci sa rozšírili po Európe a Ázii, krížili sa s modernými ľuďmi pochádzajúcimi z Afriky, a potom približne pred 40 000 rokmi vyhynuli.

Vedci dospeli k záveru, že už pred miliónom rokov existovali predkovia nášho druhu v dvoch odlišných populáciách. Dr. Hennová a jej kolegovia ich nazvali kmeňmi Stem1 a Stem2.

Približne pred 600 000 rokmi sa zo Stem1 vyčlenila malá skupina ľudí, z ktorej sa stali neandertálci. Stem1 však v Afrike pretrvával ešte stovky tisíc rokov, rovnako ako Stem2.

Ak by boli Stem1 a Stem2 od seba úplne oddelené, nahromadili by vo svojej DNA veľké množstvo odlišných mutácií. Namiesto toho Dr. Hennová a jej kolegovia zistili, že zostali len mierne odlišné – približne tak odlišné, ako sú dnes žijúci Európania a Západoafričania. Vedci dospeli k záveru, že ľudia sa pohybovali medzi Stem1 a Stem2, reprodukčne sa spájali sa a tak miešali svoju DNA.

Model neodhaľuje, kde v Afrike žili ľudia z kmeňov Stem1 a Stem2. A je možné, že časti týchto dvoch skupín sa počas obrovských časových úsekov, v ktorých na kontinente existovali, často presúvali. Približne pred 120 000 rokmi sa podľa modelu africké dejiny dramaticky zmenili.

V Južnej Afrike sa ľudia z kmeňov Stem1 a Stem2 spojili, čím vznikla nová línia, ktorá viedla k Námom a ďalším žijúcim ľuďom v tomto regióne. V iných častiach Afriky došlo k samostatnému splynutiu skupín Stem1 a Stem2. Z tohto spojenia vznikla línia, ktorá dala vzniknúť ľuďom žijúcim v západnej a východnej Afrike, ako aj ľuďom, ktorí sa rozšírili mimo Afriky.

Je možné, že klimatické výkyvy prinútili ľudí z kmeňov Stem1 a Stem2 k pobytu v rovnakých oblastiach, čo viedlo k ich zlúčeniu do jednej skupiny. Niektoré skupiny lovcov a zberačov sa napríklad mohli stiahnuť z pobrežia, keď sa zvýšila hladina mora. Niektoré oblasti Afriky sa stali suchými, čo mohlo viesť k tomu, že ľudia začali hľadať nové domovy.

Zdá sa, že aj po týchto zlúčeniach pred 120 000 rokmi prežili aj ľudia s pôvodom výlučne z kmeňa Stem1 alebo výlučne z kmeňa Stem2. DNA ľudí z kmeňa Mende ukázala, že ich predkovia sa krížili s ľuďmi z kmeňa Stem2 len pred 25 000 rokmi. „Naznačuje mi to, že kmeň Stem2 bol niekde v Západnej Afrike,“ povedala doktorka Hennová.

Ona a jej kolegovia teraz pridávajú ďalšie genómy od ľudí z iných častí Afriky, aby zistili, či majú vplyv na dané modely.

Je možné, že objavia ďalšie populácie, ktoré v Afrike pretrvali státisíce rokov a nakoniec pomohli vytvoriť náš druh, ako ho poznáme dnes.

Dr. Scerriová sa domnieva, že život v sieti miešajúcich sa populácií v Afrike mohol moderným ľuďom umožniť prežiť, zatiaľ čo neandertálci vyhynuli. V takomto usporiadaní si naši predkovia mohli udržať väčšiu genetickú rozmanitosť, čo im mohlo pomôcť prežiť zmeny klímy alebo dokonca vyvinúť nové adaptácie.

„Táto rozmanitosť pri koreni nášho druhu mohla byť v konečnom dôsledku kľúčom k nášmu úspechu,“ povedala Dr. Scerriová.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.