Šéf firmy zodpovednej za stroskotanú ponorku nechcel najímať 50-ročných belochov. Vraj neboli inšpiratívni

Trosky nájdené na dne Atlantiku pri Titanicu pochádzajú zo stratenej miniponorky, potvrdila vo štvrtok americká pobrežná stráž (USCG). Plavidlo podľa nej implodovalo. Spoločnosť OceanGate, ktorá stratenú miniponorku Titan prevádzkovala, pokladá všetkých piatich pasažierov plavidla za mŕtvych.

Odborníci po prezretí úlomkov skonštatovali, že miniponorka implodovala, uviedol kontradmirál John Mauger z USCG. Implózia predstavuje prudké vyrovnanie tlakov smerom dovnútra, ide o opak explózie.

Nehodu podľa neho nemohol nikto prežiť, rodinám ľudí na palube ponorky v mene americkej pobrežnej stráže vyslovil úprimnú sústrasť. Zároveň nevedel potvrdiť, či telá pasažierov budú schopní vytiahnuť na hladinu. „Je to neuveriteľne neúprosné prostredie,“ dodal.

„Domnievame sa, že nášho generálneho riaditeľa Stocktona Rusha, (podnikateľa) Shahzadu Dawooda a jeho syna Sulemana, (podnikateľa) Hamisha Hardinga a (hlbokomorského prieskumníka) Paula-Henriho Nargeoleta sme bohužiaľ stratili,“ napísala spoločnosť OceanGate vo vyhlásení zverejnenom tesne pred vyjadrením USCG.

Pátranie bolo márne zrejme od samého začiatku

Odborník z pátracieho tímu priblížil, že pri vraku parníka Titanicu našli päť väčších trosiek miniponorky vrátane prednej a zadnej časti plavidla.

Trosky miniponorky našiel diaľkovo ovládaný robot asi 490 metrov od prednej časti vraku Titanicu, tvrdí USCG. V tejto oblasti na morskom dne nie sú trosky z tohto zaoceánskeho parníka, ktorý stroskotal počas svojej prvej plavby v roku 1912.

Americké námorníctvo pritom detegovalo pravdepodobnú implóziu miniponorky na podmorských zvukových monitorovacích zariadeniach už krátko po jej zmiznutí v Atlantickom oceáne. Informoval o tom vo štvrtok The Wall Street Journal.

Denník s odvolaním sa na nemenovaného vysokého predstaviteľa amerického námorníctva uviedol, že implózia bola zaznamenaná tajným akustickým monitorovacím systémom určeným na odhaľovanie prítomnosti ponoriek, uvádza tlačová agentúra AFP.

„Americké námorníctvo vykonalo analýzu akustických údajov a zistilo anomáliu, ktorá zodpovedala implózii alebo výbuchu vo všeobecnej blízkosti miesta, kde miniponorka Titan operovala, keď s ňou stratili kontakt,“ povedal predstaviteľ,

O potencionálnych problémoch sa vedelo

Ako to už v obdobných prípadoch býva, v debate sa úmerne s klesajúcou nádejou čoraz častejšie objavovali otázky o tom, či sa incidentu nedalo predísť.

Experti totiž už v roku 2018 spoločnosť OceanGate upozorňovali na možné nebezpečenstvo počas podmorských misií Titanu, uviedol vo svojom stredajšom vydaní americký denník New York Times.

V januári 2018 vtedajší riaditeľ OceanGate pre oblasť námorných operácií David Lochridge v kritickej správe tvrdil, že plavidlo potrebuje absolvovať viac skúšok. Upozornil aj na možné nebezpečenstvá pre pasažierov v situáciách, keď Titan dosiahne krajnú hĺbku.

Na podobné nebezpečenstvo neskôr upozornili aj ďalšie osoby z oblasti priemyslu, hlbokomorskí výskumníci a oceánografi. Zakladateľa a šéfa spoločnosti Stocktona Rusha v liste varovali, že rozhodnutie vzdať sa posudku od oprávneného úradu môže spôsobiť katastrofické problémy.

Lochridge v súdnych záznamoch uviedol, že spoločnosť vyzval, aby posudok absolvovala. Tá mu však oznámila, že nie je ochotná zaň platiť. OceanGate v roku 2018 podala na Lochridgea žalobu za zdieľanie utajovaných informácií a prepustila ho.

Experti označili za zavádzajúci aj marketing spoločnosti OceanGate. Spoločnosť tvrdila, že plavidlo bude spĺňať a dokonca prekonávať bezpečnostné štandardy spoločnosti DNV. OceanGate však nemala v pláne dať Titan oficiálne certifikovať.

Ozrejmujeme, že DNV je nezávislá organizácia popisovaná ako popredná svetová klasifikačná spoločnosť pre námorný priemysel, ktorá certifikuje plavidlá, ako sú ponorky, a vydáva pre takéto produkty predpisy.

Jeden z autorov listu Bart Kemper uviedol, že OceanGate sa vyhýbala bezpečnostným pravidlám USA používaním plavidla v medzinárodných vodách, na ktoré sa pravidlá Americkej pobrežnej stráže (USCG) nevzťahujú.

Zle navrhnutý stroj?

Otázniky pritom neboli iba administratívnej povahy. Debatovalo sa aj o vhodnosti ponorky pre také náročné podmorské expedície.

Odborníci na hlbinné potápanie za tvar najlepšie odolávajúci vysokému tlaku jasne označujú guľu. Pri Titane bola kopulovitá iba zadná (následne prekrytá vonkajším hydrodynamickým krytom) a predná titánová časť s oknom (tvoriacim zároveň jediný prístupový otvor). Tieto časti boli k torzu pripevnené špeciálne vyvinutým lepidlom.

Sporným bodom bol aj materiál zvolený pri konštrukcii ponorky. Telo bolo totiž tvorené karbónom hrubým 13 centimetrov, čo je z hľadiska hmotnosti ideálne, no karbón má pod extrémnym tlakom tendenciu praskať ako tanier z porcelánu.

Konštruktéri už skôr oznámili, že stroj nebolo možné otvoriť zvnútra. Posádka sa z ponorky teda sama nemohla dostať ani v momentoch, kedy by sa nachádzala bezpečne na hladine, čo takisto nebolo považované za najvhodnejšie riešenie. Z toho jasne vyplýva, že s krízovými situáciami sa príliš nerátalo.

Terčom posmeškov sa stal aj fakt, že k riadeniu Titanu bol používaný bezdrôtový ovládač Logitech F710 určený na počítačové hry za asi 30 dolárov.

Pokiaľ šlo o parametre ponorky, priestor interiéru bol veľmi malý. Päť ľudí sa tam zmestilo len v skrčenej polohe, iba jeden z nich si mohol natiahnuť nohy, pričom pohľad na Titanic im zabezpečoval kamery s vysokým rozlíšením.

Titan vraj mohol riadiť každý

Televízia Fox News v stredu upozornila na vyjadrenia riaditeľa OceanGate, ktorý v nedatovanom rozhovore pre portál Teledyne Marine vysvetlil, ako nenajal „50-ročných belochov“ s vojenskými skúsenosťami na pozíciu kapitána svojich plavidiel, pretože neboli „inšpiratívni“.

V súčasnosti 61-ročný Stockton Rush vtedy dodal, že takéto odborné znalosti boli zbytočné, pretože „každý môže riadiť ponorku“ pomocou ovládača pre videohry za 30 dolárov.

Kto sa v plavidle nachádzal?

Výletná ponorka Titan sa stratila v nedeľu počas plavby k vraku notoricky známeho parníka, ktorý stroskotal v roku 1912. Titanic leží na dne v hĺbke 3 800 metrov približne 640 kilometrov od pobrežia kanadskej provincie Newfoundland.

Plavidlo Titan približne po hodine a 45 minútach plavby prestalo komunikovať s kanadskou výskumnou loďou Polar Prince, ktorá ho sprevádzala a ktorá ju taktiež spúšťa pod vodu.

Titan viezol okrem samotného šéfa firmy Stocktona Rusha aj britského dobrodruha Hamisha Hardinga, francúzskeho znalca Titanicu Paula-Henriho Nargeoleta a britského podnikateľa s pakistanskými koreňmi Shahzadu Dawooda a jeho syna Sulemana.

Na palubu mal pôvodne nastúpiť aj Hardingov priateľ, milionár Chris Brown. Ten však z účasti neskôr vycúval, hoci už zaplatil zálohu. Zvrat v jeho rozhodnutí prišiel práve po tom, ako sa začal bližšie zaujímať o kvalitu technológií a materiálov na ponorke.

Oceangate ponúkal bohatým zákazníkom osemdňovú dobrodružnú cestu, ktorej náklady dosahovali sumu 250-tisíc amerických dolárov (asi 229-tisíc eur) na osobu. Zostup k Titanicu v ponorke trval približne dve a pol hodiny.