Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalý šéf Audi dostal za emisné podvody podmienku a vysokú pokutu

Bývalý šéf nemeckej automobilky Audi Rupert Stadler dostal za účasť na emisnom škandále podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov a pokutu vyše milióna eur. Stal sa tak prvým odsúdeným členom vedenia firmy v kauze emisných podvodov, ktoré zasiahli automobilový sektor v roku 2015. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Súd v Mníchove v utorok oznámil, že Stadlera (60) odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok a deväť mesiacov. Okrem toho zaplatí pokutu vo výške 1,1 milióna eur. Verdikt je tak v súlade s predbežnou dohodou uzatvorenou minulý mesiac, v rámci ktorej Stadler priznal vinu na emisnej kauze materskej firmy Volkswagen spred takmer ôsmich rokov.

Bývalý šéf Audi, ktorá je jednou z divízií koncernu Volkswagen, bol obvinený z účasti na emisnom škandále v roku 2020. Škandál vypukol v septembri 2015, keď americký Úrad na ochranu životného prostredia obvinil Volkswagen, že do áut s dieselovým motorom inštaloval softvér, ktorý umožňoval maskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Autá tak v bežnej premávke výrazne prekračovali limity stanovené v zákone na ochranu ovzdušia. Samotného Stadlera obžalovali s tým, že aj po zverejnení kauzy umožnil predaj tisícok takto upravených vozidiel. Tie na trh prúdili až do začiatku roka 2018.

Stadler pôvodne obvinenia z podielu na emisnom škandále odmietal. V prípade nepriznania viny mu však hrozilo väzenie od 1,5 do dvoch rokov, a tak v polovici mája svoju vinu priznal.

Okrem Stadlera boli obžalovaní aj bývalý predstaviteľ manažmentu Audi Wolfgang Hatz a jeden z inžinierov Audi. Hatz aj inžinier sa k manipuláciám priznali už skôr. Hatz dostal podmienku v trvaní dva roky a pokutu 400-tisíc eur a inžinier podmienečný trest v trvaní 21 mesiacov a pokutu 50-tisíc eur.

Emisná kauza známa ako dieselgate šokovala Nemecko a je považovaná za najväčší škandál v nemeckom priemysle od skončenia druhej svetovej vojny. Automobilku Volkswagen stála na pokutách, nákladoch na súdne spory a kompenzáciách pre poškodených vlastníkov áut, najmä v USA, približne 30 miliárd eur.

(tasr)

Minúta  |  

USA očakávali, že vzbura vagnerovcov prinesie viac krviprelievania

Očakávania amerických spravodajských analytikov, ktoré počítali s násilným a krvavým odporom Moskvy proti Prigožinovmu povstaniu, sa nenaplnili. V prekvapujúcom zvrate zohrala významnú úlohu dohoda, ktorú podľa Kremľa sprostredkovalo Bielorusko.

„Viem, usúdili sme, že to prebehne oveľa násilnejšie a krvavejšie,“ povedal americký predstaviteľ pre CNN. Prigožin však formuloval stanovisko, že pochod na Moskvu ukončil práve z toho dôvodu, aby sa vyhol prelievaniu krvi.

Prigožin podľa Kremľa súhlasil s odchodom z Ruska do Bieloruska po uzavretí dohody, ktorú zrejme sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Naďalej však zostáva neisté, aký bol skutočný zámer krátkeho povstania vagnerovcov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken tvrdí, že prerušená vzbura môže znamenať zvýšenú mieru nestability pre Putinovu vládu a vytvorí priestor pre Ukrajinu, aby si vzala späť územia, ktoré obsadili ruské sily. Blinken v nedeľu pre CBS povedal, že to bola „priama výzva pre Putinovu autoritu“.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí je však otázne, čo sa ďalej stane v Rusku uprostred „hlbokých vnútorných rozporov“. Uviedol, že je to na rozhodnutí ruského ľudu, je však „príliš skoro s istotou povedať, aká bude posledná kapitola tejto konkrétnej knihy“.

(krch)

Minúta  |  

Politické konverzie s Krajniakom, Hegerom, Majerským a Záborskou. Pozrite si záznam debaty na Hanusových dňoch

Na Bratislavských Hanusových dňoch sa uskutočnila predvolebná diskusia o podobách a premenách pôsobenia kresťanov v politike. Diskutovali v nej Milan Majerský (KDH), Milan Krajniak (Sme rodina), Anna Záborská (KÚ) a Eduard Heger (Demokrati).

Diskusiu o tom, čo prinieslo posledné volebné obdobie a o programe do volieb z pohľadu kresťanov v politike moderoval redaktor Štandardu Michal Čop. Hlavnými témami debaty bola pomoc rodinám a tehotným ženám, potraty, registrované partnerstvá či úradná zmena pohlavia.

https://www.youtube.com/watch?v=s3k8cxWVPDc
Minúta  |  

ISW: Putin v súčasnosti ministra obrany nevymení

Ruský prezident Vladimir Putin podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v súčasnosti nevymení ministra obrany, aby to nevyzeralo tak, že plní požiadavku zakladateľa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý sa usiloval o odchod Sergeja Šojgua. „Kremeľ sa pravdepodobne snaží signalizovať, že Šojgu si zatiaľ udrží svoju pozíciu a Putin neustúpi pokusu Prigožina o vydieranie," uviedol ISW. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Analytici Inštitútu pre štúdium vojny sú zároveň presvedčení, že ruský prezident sa svojím pondelkovým vyhlásením o vzbure snaží zachovať si bojovníkov Vagnerovej skupiny pre použitie vo vojne a neodpustí tým, ktorí sa nepripoja k ruskému rezortu obrany, ale pôjdu za Prigožinom do Bieloruska. „Vladimir Putin predniesol 26. júna prejav v snahe presvedčiť čo najviac bojovníkov a veliteľov z Vagnerovej skupiny, aby sa pripojili k ruskej armáde a pokračovali v boji proti Ukrajine," konštatoval ISW.

(tasr)

Minúta  |  

CNN získala zvukový záznam Trumpovej konverzácie o utajovaných dokumentoch

Americká televízia CNN získala zvukový záznam konverzácie z júla 2021, v ktorej bývalý americký prezident Donald Trump uviedol, že mal u seba utajovaný dokument Pentagónu o možnom útoku na Irán. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky CNN.

Záznam obsahuje nové podrobnosti konverzácie, ktorá je dôležitým dôkazovým materiálom pri obžalobe Trumpa za zaobchádzanie s tajnými dokumentmi po odchode z funkcie.

Nahrávka bola zhotovená počas konverzácie Trumpa s osobami, ktoré pracovali na pamätiach Marka Meadowsa, bývalého šéfa Trumpovej kancelárie, dodáva CNN. Osobitný vyšetrovateľ Jack Smith v obžalobe uvádza, že prezident účastníkom rozhovoru ukazoval utajené informácie o plánoch na útok na Irán, hoci na to nemali príslušnú previerku.

„Toto sú tie dokumenty," uviedol Trump v nahrávke. Tým podľa CNN označoval dokumenty s vysokým stupňom utajenia. Spochybňuje to jeho minulotýždňové vyjadrenia, že so sebou nemal žiadne takéto dokumenty. „Mal som veľké množstvo papierov a materiálov týkajúcich sa Iránu a všemožných ďalších vecí, ktoré som vtedy držal v ruke, no neboli to dokumenty," tvrdil vtedy Trump.

Trumpa poradcovia v minulosti odrádzali od plánov zaútočiť na Irán, čím by údajne mohol rozpútať rozsiahly konflikt, pripomína CNN. Úrad osobitného vyšetrovateľa sa k záležitosti odmietol vyjadriť.

Ministerstvo spravodlivosti obviňuje Trumpa, ktorý sa v budúcoročných voľbách chce pokúsiť o návrat do Bieleho domu, z porušenia zákona o špionáži a iných zákonov, pretože po opustení úradu si so odniesol tajné dokumenty a neodovzdal ich Národnému archívu.

Bývalý prezident sa obhajuje tým, že Biely dom v roku 2021 opúšťal narýchlo a jeho osobné veci sa údajne pomiešali s dokumentmi. Krabíc plných dokumentov sa zatiaľ nechce vzdať, pretože ich podľa vlastných slov nemal čas roztriediť.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožinove súkromné lietadlá pristáli pri Minsku

Súkromné lietadlá zakladateľa ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina prileteli do Bieloruska. Jedno prišlo z Rostova nad Donom a druhé z Petrohradu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na bieloruskú monitorovaciu skupinu Belaruski Hajun, ktorá to uviedla na základe údajov služby FlightRadar.

Súkromné lietadlo Jevgenija Prigožina s registračným číslom RA-02795, ktoré priletelo z Rostova nad Donom, pristálo na leteckej základni Mačuliščy neďaleko Minsku v utorok o 7:40. Ďalšie Prigožinovo lietadlo s registračným číslom RA-02878 vyštartovalo z Petrohradu a pristálo na základni Mačuliščy o 7:58. Prigožina naposledy na verejnosti videli v sobotu večer, keď odchádzal z ruského veliteľstva Južného okruhu v Rostove nad Donom.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.