Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka verí, že aj pre ďalšiu vládu budú dve percentá HDP na obranu minimom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že aj ďalšia vláda bude považovať dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu za základné minimum a podporovať členstvo SR v NATO. Uviedla to na utorkovom veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR. Aj v zložitej socioekonomickej situácii považuje za potrebné komunikovať o investíciách do obrany ako o investíciách do bezpečnosti Slovenska a jeho obyvateľov. V príhovore apelovala aj na opatrenia proti hybridnému pôsobeniu.

„To, že potrebujeme investovať viac do našej vlastnej bezpečnosti a obrany, potvrdzuje aj uplynulých 30 rokov. Ozbrojené sily sa nebudujú z roka na rok. Jedno politické rozhodnutie môže niektoré zložky alebo spôsobilosti ľahko zrušiť. Ich obnovenie alebo nahradenie však trvá roky, podobne ako nábor a výcvik nových ľudí," vyhlásila prezidentka a hlavná veliteľka OS SR.

Zanedbané investície do obrany sa podľa Čaputovej dnes dorovnávajú v neľahkých časových i finančných podmienkach. Pripomenula, že okrem modernej techniky, infraštruktúry a výcviku je potrebný aj motivovaný personál. Verí, že zvýšenie výdavkov do obrany a spustenie modernizácie armády ho pomôžu zabezpečiť. Volá po väčšom uznaní a podpore pre vojakov.

Prezidentku mrzí, že na Slovensku sa v porovnaní s inými štátmi viac darí hybridným hrozbám. „Potrebujeme viac investovať do opatrení, ktoré hybridné pôsobenie oslabia," skonštatovala.

Hlava štátu ocenila postoj OS SR a ministerstva obrany po vypuknutí vojny na Ukrajine. Okrem poskytovania techniky, výcviku či pomoci pri nápore utekajúcich Ukrajincov vyzdvihla jasnú komunikáciu smerom k verejnosti o význame pomoci pre Ukrajinu. "Ak ide o bezpečnosť a obranu našej krajiny, politikárčenie by malo ísť bokom," podotkla. Za plnenie úloh v súvislosti s konfliktom na Ukrajine udelila ďakovné medaily dvom útvarom, 81. krídlu Sliač a 65. prieskumnému práporu.

Na blížiacom sa samite NATO chce spoločne s ďalšími štátmi B9 presadzovať ešte väčšiu bezpečnosť východného krídla Aliancie. „To znamená detailnejšie obranné plány pre náš región spolu s jednotkami a posilami pripravenými na prípadnú obranu a tiež s predvídateľnejšou a koordinovanejšou prítomnosťou protivzdušnej a protiraketovej obrany," priblížila.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko uviedol počas vzbury v Rusku bieloruskú armádu do pohotovosti

Bolo bolestivé sledovať počas víkendu vývoj udalostí v Rusku, vyhlásil v utorok bieloruský líder Alexandr Lukašenko. Zároveň oznámil, že počas krízy v Rusku uviedol bieloruské vojská do „bojovej pripravenosti", informuje TASR podľa správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Nebudem to skrývať. Bolo bolestivé sledovať udalosti, ku ktorým prišlo na juhu Ruska, a to nielen pre mňa. Mnohí naši občania si ich vzali k srdcu, pretože vlasť je jedna," uviedol Lukašenko.

Dodal, že počas vzbury vydal rozkaz na uvedenie armády a polície do plnej bojovej pripravenosti. „Dejiny si pamätajú, že Bielorusi vedia brániť svoju zem. Boli sme a budeme silnejší než akákoľvek výzva," vyhlásil Lukašenko.

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa pokúsil počas víkendu pomocou svojich jednotiek zvrhnúť ruské vojenské velenie po tom, ako v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.

Počas príhovoru bieloruský líder uviedol, že napätie medzi vagnerovcami a ruskou armádou bolo zlé zvládnuté. „Prehliadli sme situáciu a potom sme si mysleli, že sa vyrieši sama, no nevyriešila sa... V tomto prípade neexistujú nijakí hrdinovia," povedal Lukašenko.

V sobotu večer sa situácia v Rusku náhle upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Ukončenie krízy sprostredkoval práve Lukašenko.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko oznámilo, že sťahuje obvinenia voči vagnerovcom

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok oznámila, že sťahuje obvinenia voči bojovníkom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny z organizovania ozbrojenej vzbury. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Trestné stíhanie začaté v spojitosti s ozbrojeným povstaním súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny bolo uzavreté," uviedla FSB vo vyhlásení, ktoré sprostredkovali ruské médiá. FSB rozhodnutie odôvodnila tým, že účastníci ozbrojenej vzbury upustili od konania, ktoré bolo priamo namierené na spáchanie trestného činu.

FSB začala vyšetrovanie v piatok 23. júna po oznámení šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina, že organizuje „pochod spravodlivosti" na Moskvu v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že svojim žoldnierom nariadil otočiť sa späť do táborov na Ukrajine, keď bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že pripravuje prevzatie vojenského vybavenia patriaceho žoldnierskej Vagnerovej skupine. Jej ťažké vojenské vybavenie má byť odovzdané jednotkám ruskej armády.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý šéf Audi dostal za emisné podvody podmienku a vysokú pokutu

Bývalý šéf nemeckej automobilky Audi Rupert Stadler dostal za účasť na emisnom škandále podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov a pokutu vyše milióna eur. Stal sa tak prvým odsúdeným členom vedenia firmy v kauze emisných podvodov, ktoré zasiahli automobilový sektor v roku 2015. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Súd v Mníchove v utorok oznámil, že Stadlera (60) odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok a deväť mesiacov. Okrem toho zaplatí pokutu vo výške 1,1 milióna eur. Verdikt je tak v súlade s predbežnou dohodou uzatvorenou minulý mesiac, v rámci ktorej Stadler priznal vinu na emisnej kauze materskej firmy Volkswagen spred takmer ôsmich rokov.

Bývalý šéf Audi, ktorá je jednou z divízií koncernu Volkswagen, bol obvinený z účasti na emisnom škandále v roku 2020. Škandál vypukol v septembri 2015, keď americký Úrad na ochranu životného prostredia obvinil Volkswagen, že do áut s dieselovým motorom inštaloval softvér, ktorý umožňoval maskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Autá tak v bežnej premávke výrazne prekračovali limity stanovené v zákone na ochranu ovzdušia. Samotného Stadlera obžalovali s tým, že aj po zverejnení kauzy umožnil predaj tisícok takto upravených vozidiel. Tie na trh prúdili až do začiatku roka 2018.

Stadler pôvodne obvinenia z podielu na emisnom škandále odmietal. V prípade nepriznania viny mu však hrozilo väzenie od 1,5 do dvoch rokov, a tak v polovici mája svoju vinu priznal.

Okrem Stadlera boli obžalovaní aj bývalý predstaviteľ manažmentu Audi Wolfgang Hatz a jeden z inžinierov Audi. Hatz aj inžinier sa k manipuláciám priznali už skôr. Hatz dostal podmienku v trvaní dva roky a pokutu 400-tisíc eur a inžinier podmienečný trest v trvaní 21 mesiacov a pokutu 50-tisíc eur.

Emisná kauza známa ako dieselgate šokovala Nemecko a je považovaná za najväčší škandál v nemeckom priemysle od skončenia druhej svetovej vojny. Automobilku Volkswagen stála na pokutách, nákladoch na súdne spory a kompenzáciách pre poškodených vlastníkov áut, najmä v USA, približne 30 miliárd eur.

(tasr)

Minúta  |  

USA očakávali, že vzbura vagnerovcov prinesie viac krviprelievania

Očakávania amerických spravodajských analytikov, ktoré počítali s násilným a krvavým odporom Moskvy proti Prigožinovmu povstaniu, sa nenaplnili. V prekvapujúcom zvrate zohrala významnú úlohu dohoda, ktorú podľa Kremľa sprostredkovalo Bielorusko.

„Viem, usúdili sme, že to prebehne oveľa násilnejšie a krvavejšie,“ povedal americký predstaviteľ pre CNN. Prigožin však formuloval stanovisko, že pochod na Moskvu ukončil práve z toho dôvodu, aby sa vyhol prelievaniu krvi.

Prigožin podľa Kremľa súhlasil s odchodom z Ruska do Bieloruska po uzavretí dohody, ktorú zrejme sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Naďalej však zostáva neisté, aký bol skutočný zámer krátkeho povstania vagnerovcov.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken tvrdí, že prerušená vzbura môže znamenať zvýšenú mieru nestability pre Putinovu vládu a vytvorí priestor pre Ukrajinu, aby si vzala späť územia, ktoré obsadili ruské sily. Blinken v nedeľu pre CBS povedal, že to bola „priama výzva pre Putinovu autoritu“.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí je však otázne, čo sa ďalej stane v Rusku uprostred „hlbokých vnútorných rozporov“. Uviedol, že je to na rozhodnutí ruského ľudu, je však „príliš skoro s istotou povedať, aká bude posledná kapitola tejto konkrétnej knihy“.

(krch)

Minúta  |  

Politické konverzie s Krajniakom, Hegerom, Majerským a Záborskou. Pozrite si záznam debaty na Hanusových dňoch

Na Bratislavských Hanusových dňoch sa uskutočnila predvolebná diskusia o podobách a premenách pôsobenia kresťanov v politike. Diskutovali v nej Milan Majerský (KDH), Milan Krajniak (Sme rodina), Anna Záborská (KÚ) a Eduard Heger (Demokrati).

Diskusiu o tom, čo prinieslo posledné volebné obdobie a o programe do volieb z pohľadu kresťanov v politike moderoval redaktor Štandardu Michal Čop. Hlavnými témami debaty bola pomoc rodinám a tehotným ženám, potraty, registrované partnerstvá či úradná zmena pohlavia.

https://www.youtube.com/watch?v=s3k8cxWVPDc

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.