V Kórejskej republike omladnú všetci obyvatelia o jeden až dva roky. V krajine sa totiž od stredy mení systém rátania veku, ktorý sa značne odlišoval od medzinárodne uznávaného výpočtu. Prináša to úsmevné situácie, ale pre niektorých aj menšie problémy.
„Mám 50 rokov, ale čoskoro budem mať 48,“ cituje Wall Street Journal Juhokórejčanku Kim Hae-yeonovú. S päťdesiatkou sa tak bude musieť vyrovnávať až dvakrát. Podobné situácie pritom čakajú mnohých obyvateľov Kórejskej republiky, ktorej populácia v súčasnosti predstavuje približne 51,75 milióna ľudí.
Od 28. júna 2023 už nebude na úradných dokumentoch povolený takzvaný „kórejský vekový systém“. Zostane len štandardizovaná, medzinárodne uznávaná metóda.
Tamojší historicky dlhodobo zaužívaný výpočet veku je totiž podstatne odlišný od toho nášho. Kórejčania po stáročia nadsadzovali vek v porovnaní so zvyškom sveta. Podľa doterajších pravidiel boli novorodenci už pri narodení jeden rok starí. Hranicou pre počítanie veku bol 1. január, keď všetci obyvatelia krajiny ostarli o jeden rok. V praxi tak mohla nastať situácia, že dieťa narodené 31. decembra 2022 malo od januára už dva roky.
Nový zákon však všetkých preorientuje na medzinárodný vekový štandard, pri ktorom sa roky začínajú počítať od nuly v deň narodenia. Počnúc 28. júnom sa medzinárodný systém začne uplatňovať v takmer všetkých oficiálnych stykoch a úradných dokumentoch.
Denník Wall Street Journal dopĺňa, že starnutie na základe kalendárnych rokov, a nie dátumu narodenia, je pozostatkom starobylej kultúry východoázijských krajín, ktoré za súčasť veku vo všeobecnosti považovali aj čas, ktorý bábätko strávilo v maternici. Ďalšie ázijské štáty, ktoré tento systém používali – ako napríklad Japonsko –, už na medzinárodný štandard prešli. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol, ktorý sa ujal funkcie minulý rok, počas predvolebnej kampane prisľúbil, že v krajine urobí to isté.
„Cieľom revízie je znížiť zbytočné sociálno-ekonomické náklady, pretože kvôli rôznym spôsobom výpočtu veku pretrvávajú právne a sociálne spory, ako aj zmätok,“ uviedol v parlamente na margo zákona Yoo Sang-bum z vládnucej Strany ľudovej moci (The People Power Party), ktorého citoval denník Guardian.
Zmena v systéme starnutia obyvateľstva krajiny však so sebou nesie aj niekoľko prekážok. Dostáva sa do rozporu s kultúrno-sociálnym nastavením juhokórejskej spoločnosti, ktorá je podobne ako japonská vysoko hierarchická. Vek v nej do veľkej miery ovplyvňuje spoločenské postavenie. A podobne ako v iných kultúrach určuje, či sa bude používať zdvorilejšia alebo ležérnejšia verzia jazyka.
Mladý juhokórejský školák Lee Jin-soo mal podľa starého systému pätnásť rokov, no podľa nového zákona sa jeho vek vráti na trinásť rokov, opisuje situáciu Wall Street Journal. V škole však budú mať niektorí jeho spolužiaci, s ktorými už dlho zdieľal rovnaký vek, štrnásť rokov. Už teraz preto žiadajú Leeho, aby ich oslovoval čestným titulom hyung alebo starší brat, píše denník.
„Som naštvaný, že musím čakať do svojich októbrových narodenín, aby som sa stal rovnako starým ako oni,“ cituje Wall Street Journal mladého Jin-sooa.