Učitelia, pekári, zdravotníci. V Nemecku chýba personál v bežných profesiách. Súčasne s tým imigrácia opäť presiahla milión osôb

Z roka na rok sa mení štruktúra nemeckej populácie. Ľudia, ktorí sa narodili v cudzine, tvoria v Nemecku už takmer 15 percent populácie.

Niet výstižnejšieho slova pre problémy súčasného Nemecka než Personalmangel, čiže nedostatok personálu. Stretávam sa s ním momentálne každý deň. Či už pri čakaní na mestskú dopravu, keď vypadne niekoľko vlakov S-Bahnu kvôli chýbajúcim vodičom, alebo v našej škôlke, odkiaľ opakovane dostávame maily s prosbou, aby sme – ak je to pre nás možné – nechali deti doma, keďže chýbajú vychovávateľky. Pozícia riaditeľky v škôlke je niekoľko mesiacov neobsadená a do výberového konania sa prihlásili len dve uchádzačky – jedna nespĺňala stanovené kritériá, druhá sa rozhodla pre iné miesto.

V našom dome sa zase hľadá nová firma, ktorá by prevzala správu domu, pretože doterajšia nemá dosť ľudí a prestáva to zvládať. Obľúbený pekár v susedstve má kvôli chýbajúcej pracovnej sile v pondelky zavreté a v lekárni ma nedávno poslali do inej, keďže mi nemohli namiešať masť – tiež kvôli nedostatku personálu. Dokonca ešte aj kaviareň v našej štvrti musela zavrieť na neurčito, nie kvôli malému dopytu, ale rovnako pre chýbajúcu pracovnú silu. Majiteľ našiel riešenie v tom, že je aspoň otvorené okienko, cez ktoré predáva zmrzlinu a zákusky.

Situácia v zdravotníctve predstavuje samostatný problém, v nemocniciach chýbajú sestry a na termíny u niektorých lekárov sa čaká celé mesiace.

Personál chýba aj na miestach, kde si to ani na Slovensku nevieme predstaviť.

Dokonca aj deťom v školách opakovane odpadávajú hodiny kvôli nedostatku učiteľov. Či to nazvať perličkou, či sa nad tým pohoršiť, to nechám na čitateľa, ale bulvárny denník Bild priniesol článok o škole, v ktorej 60 školákov nemalo celých 9 mesiacov hodiny nemčiny (!).

Oznam o nedostatku personálu na dverách kaviarne. Foto: M. Fuchsová

V Nemecku vlani stúpol počet obyvateľov o viac než milión

Nemecko je rozľahlá a rôznorodá krajina, zdá sa ale, že nedostatok personálu sa týka mnohých oblastí, že je to celonemecký problém. Akoby bolo Nemecko ľudoprázdne. Opak je však pravdou. Počet ľudí žijúcich v Nemecku (bez ohľadu na štátnu príslušnosť) v roku 2022 vzrástol o 1 122 000 ľudí, čo predstavuje nárast o 1,3 percenta, vyplýva to z čísel, ktoré zverejnil Štatistický úrad v Nemecku.

Na porovnanie: v roku 2021 stúpol počet obyvateľov Nemecka len o 0,1 percenta (+82 000 ľudí), na konci roka 2022 žilo v Nemecku 84,4 milióna ľudí. Žiadny babyboom sa nekonal, práve naopak, v roku 2022 sa narodilo o 57 000 detí menej než v roku 2021, čo predstavuje pokles o 7,1 percenta. Tu treba poznamenať, že rok 2021 bol výraznou odchýlkou smerom nahor. Avšak aj pri porovnaní s priemerom rokov 2019 až 2021 bol v lanskom roku výrazný úbytok narodených detí o 5,6 percenta.

K rastu počtu obyvateľov neprispel ani menší počet úmrtí. Počet úmrtí totiž naďalej a dlhodobo stúpa a v roku 2022 prevažuje nad počtom pôrodov o 327 000 (v roku 2021 bolo o 228 000 viac úmrtí než narodených).

Tento výrazný prírastok je spôsobený prisťahovalcami, na ktorých má veľký podiel utečenecká vlna z Ukrajiny. V minulom roku bol čistý počet prisťahovalcov do Nemecka na úrovni 1 455 000 (o rok skôr len 329 000). Z jednotlivých spolkových krajín mali percentuálne najvyšší nárast počtu obyvateľov Berlín a Hamburg (v oboch prípadoch +2,1 percenta). Nárast obyvateľov zaznamenali v rámci celého Nemecka, teda aj v bývalej východnej časti, ktorá je inak menej atraktívna. Rozdiel so západom je nepatrný (+1,4 , respektíve +1,1 percenta).  

Nemcov ubúda, cudzincov pribúda

Vlna prisťahovalcov spôsobila, že stúpol celkový počet cudzincov žijúcich v Nemecku. Na konci roka 2022 žilo v Nemecku 72 miliónov Nemcov a 12,3 milióna cudzincov. Z nich malo najviac turecké (1,34 milióna), ukrajinské (1,05 milióna) alebo sýrske (883 tisíc) občianstvo. Medziročne stúpol podiel cudzincov z 13,1 percenta na 14,6 percenta. Počet cudzincov stúpol o 1,4 milióna osôb, čo predstavuje +13,1 percenta. Prevažujúci počet úmrtí spôsobil, že Nemcov ubudlo o štyri desatiny percenta. Znamená to, že aj keby sa zastavila prisťahovalecká vlna na nulu, počet detí s migračným pôvodom bude naďalej stúpať, keďže fertilita prisťahovaleckých žien je vyššia než v prípade nemeckých žien. Zaujímavý je aj hlbší pohľad do štruktúry demografie. Ženy migrantského pôvodu narodené v rokoch 1973 až 1977 s nižším vzdelaním majú v priemere 2,4 detí, prisťahovalecké ženy bez ohľadu na vzdelanie v priemere dve deti. Ženy narodené v Nemecku majú v priemere len 1,5 detí.

Stúpať bude teda počet detí, ktorých materinským jazykom nie je nemčina, takže takých detí, ktoré budú mať sťaženú štartovaciu pozíciu vo vzdelávacom systéme. To si vyžaduje ďalších špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov a podobne. Už dnes si mnohé školy a škôlky nevedia dať rady so žiakmi, ktorí neovládajú nemčinu. Na ilustráciu, spomeňme školu v Ludwigshafen, kde si 40 prvákov pravdepodobne zopakuje ročník kvôli chabým znalostiam nemčiny. Už dnes je isté, že s klesajúcou pôrodnosťou a rastúcou migráciou sa situácia v školstve bude len ďalej vyostrovať. V Berlíne je 1 700 detí utečencov, pre ktoré sa nenašlo miesto v škole a stále naň čakajú. Na Slovensku poznáme tieto príklady o materských školách, tu ide o školy.

Nový zákon o prisťahovalcoch

A ako tento kokteil problémov rieši nemecká vláda? Nedostatok pracovnej sily sa rozhodla riešiť „priliatím ďalšieho oleja do ohňa“. Ako inak totiž označiť zákon, ktorý umožní prílev ďalšej pracovnej sily zo zahraničia (mimo krajín EÚ). Nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti koncom júna, znižuje nároky a kritériá na osoby prichádzajúce do Nemecka, ako je napríklad výška príjmu (takže nepôjde o vysoko špecializované a dobre platené pozície). Ani absencia jazykových znalostí či neuznaný diplom nemá byť prekážkou pre túto pracovnú silu. Osoby uznané ako odborná pracovná sila si môžu do Nemecka priviesť aj svojich rodičov, respektíve svokrovcov, ak je muž ženatý, žena vydatá. Záťaž na nemecký zdravotný systém sa tým zvýši. Z krajín západného Balkánu, ktoré nie sú členmi EÚ, môže každoročne prísť až do 50-tisíc osôb bez toho, aby museli preukazovať svoju pracovnú kvalifikáciu.