Chvála slovenských miest

Keď sa hovorí o Slovensku, počúvame mnoho kritiky. Je to tu také a onaké. Kdesi inde, obyčajne na bájnom Západe, je to iné, lepšie. Tam aj kohúty krajšie a hlavne neskôr kikiríkajú.

Včera som s rodinou navštívil koncert Richarda Müllera v Krupine a uvedomil som si výnimočnosť a čaro menších slovenských miest.

Veľkosť mesta sa často chápe ako stigma, hendikep či výzva na útek pre mladšiu generáciu, ale môže to byť presným opakom. Asi pred dvomi rokmi sme sa presťahovali do malej dedinky na okraji Krupiny. Pre tých, ktorí nevedia lokalizovať Krupinu na mape a podľa skúseností je ich dosť, ide o mesto s asi 7-tisíc obyvateľmi polhodinu na juh od Zvolena.

Ide o relatívne malé mesto, ktorého obyvateľstvo je naviac roztrúsené po samotách, polosamotách či od mesta oddelených osadách.

Naše menšie mestá stelesňujú stále národný zmysel pre komunitu a spolupatričnosť. V princípe po krátkom čase spoznáte majiteľov všetkých obchodov, ktoré potrebujete. Susedov, ktorí chovajú kozy, ovce, kravy alebo pestujú zeleninu a stanete sa ich pravidelným odberateľom. Práve ste si zabudli peniaze? Nevadí, zaplatíte nabudúce. A ak sa rozprávate so zamestnancom miestnej benzínovej pumpy a ponúknete mu preukaz, kým si odskočíte po zabudnuté peniaze, iba mávne rukou, však už ste tu trikrát tankovali. Pozná vás z videnia.

Samozrejme, že to chce čas. Návštevy obchodov či susedov, od ktorých nakupujete, nie sú iba o nákupe. Postojíte, posedíte, porozprávate sa. Spoznáte sa. A chce to trochu trpezlivosti. Miestni, nech mi odpustia, sú trochu odťažití. Potrebujú čas, získať dôveru, že tento tu iba neprechádza okolo, že je z podobného cesta ako oni sami.

Mesto a jeho okolie je bezpečné. Kým v Bratislave, kde sme žili mnoho rokov v Starom Meste, to bolo po desiatej a hlavne cez víkend nie vždy bezpečné vzhľadom na prítomnosť podgurážených indivíduí, tu to veľmi nehrozí. Mesto je pusté. Ľudia sú buď doma, alebo zhromaždení v podnikoch podľa ich gusta: od krčmy po kaviareň staromestského strihu. Väčšina si nájde svoje.

Bezpečnosť je obzvlášť dôležitá, ak máte malé deti. Po chvíli pochopíte, že „mesto“ vaše deti identifikovalo. Vie, že sú vaše a akoby ich strážilo. Pochopíte to v okamihu, keď pustíte prvé, aby išlo pešo samo z hodiny klavíra na hodinu spevu a dozviete sa o tom po pár dňoch od obchodníkov a aj od dcéry. Cestou natrafila na toho či tamtoho známeho a všetci sa nakrátko prihovorili. Stretol ju mestský policajt, ktorého predtým nepoznala, a popýtal sa jej, odkiaľ a kam ide. Mesto má oči a uši. Niektorí z veľkých miest by povedali, že je to dohľad a často sekírovanie. Možno áno, pre nich. Pre otca troch dievčatiek je to upokojenie. Nemusí byť všade. Rozvážanie po krúžkoch sa skončilo. Jednak mesto dáva pozor, a jednak je mesto také malé, že sa dá ísť pešo.

Výhody menších miest som si začal uvedomovať na koncerte Richarda Müllera. Uvidel som ich vo chvíli, keď nás mestský policajt pri príjazde nasmeroval na parkovacie miesto. Nechať auto asi 30 metrov od konania podujatia je luxus. Ďalej pri kúpe lístkov. Cena okolo 30 eur za osobu na Slovensku stále nie je málo. Pokladníčka za okienkom mi niekoľkokrát poďakovala, že sme prišli s celou rodinou, vďaka čomu pomáhame kultúre v meste. Lístky pri vchode trhala pani z knižnice. Fotodokumentáciu a videodokumentáciu koncertu robil riaditeľ múzea. O chvíľu sme pochopili, že usmievavý mestský policajt, ktorý nás naviedol na parkovanie, tu dbá aj na celú bezpečnosť podujatia. Amfiteáter nebol plný. Sme malé mesto a malý okres, ale atmosféra bola veľmi príjemná a rodinná.

V meste nie je toľko umenia a kultúry ako vo väčších mestách. Ale pol hodinu cesty od Krupiny je Zvolen a Štiavnica, trištvrte hodiny Banská Bystrica. Umenia a kultúry je dosť a dosť. Ak sa nám máli, tak dvojmiliónová Budapešť je o polhodinu bližšie ako Bratislava so svojimi koncertami či výstavami svetového formátu.

Nad slovenskými mestami na vidieku sa lamentuje ako nad centrami spiatočníctva a fašizmu. Realita je úplne iná. Je to centrum tradícií, obvyklého spôsobu života, kde sa človek neponáhľa, kde sú vzťahy stále to najdôležitejšie, čo má. Život tam nie je jednoduchý, ako nie je nikde, ale fašizmus nevidíte. Ten je v hlavách príslušníkov veľkomestských kaviarní, pre ktorých je vysvetlením všetkého. Hlavne toho, prečo tie ich vzletné idey nepodporuje 90 percent národa.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.