Preskočiť na obsah
  |  

Turisti ničia Koloseum. Talianska polícia rieši už tretí prípad za niekoľko týždňov

Rímska polícia v sobotu vypočúvala 17-ročného nemeckého študenta za zámerné poškodenie starovekej pamiatky Koloseum, informovali v nedeľu zdroje. Správu priniesla talianska tlačová agentúra ANSA.

Študenta, ktorý bol v sprievode učiteľa, prichytili, ako niečo vyrýva do muriva prízemia tohto svetoznámeho monumentu.

Ide už o tretí takýto prípad za niekoľko týždňov.

Je medzi nimi aj prípad mladého anglického turistu, ktorý minulý mesiac poškodil Koloseum tým, že do muriva amfiteátra vyryl kľúčmi svoje meno a meno svojej priateľky (Ivan + Haley 23).

Niektorí náhodní okoloidúci jeho čin nafilmovali, údajne sa stal 23. júna, a video sa dostalo na sociálne siete. Talianski karabinieri potom páchateľa vypátrali.

Anglickému turistovi hrozí pokuta najmenej 15 000 eur a väzenie až do päť rokov, uviedli talianski predstavitelia.

Koloseum, rímska pamiatka stará približne 2 000 rokov, je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Taliansku a považuje sa za symbol Večného mesta. Bolo postavené v prvom storočí nášho letopočtu a považuje sa za najväčší amfiteáter na svete. V starovekom Ríme sa v ňom konali gladiátorské zápasy.

(tasr)

  |  

Chorvátsko nie je predražené, ako to opisujú niektoré slovenské médiá, tvrdí Miodrag Mlačić

Chorvátsko nie je predražené, tvrdí Miodrag Mlačić z Chorvátskeho turistického združenia na margo toho, že v posledných týždňoch sa v niektorých slovenských médiách objavila vlna článkov o dramatickom náraste cien v Chorvátsku. „Keďže mnohé z nich boli značne skreslené, dokonca zavádzajúce, rozhodli sme sa uviesť veci na pravú mieru,“ skonštatoval Miodrag Mlačić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Českú republiku a Slovensko. Uvádza to v tlačovej správe Luděk Hladiš z agentúry Aviareps.

„Informácie, ktoré dostávame od prvých slovenských turistov, ktorí sú teraz na dovolenke v Chorvátsku, alebo sa z nej práve vrátili, potvrdzujú, že skutočnosť je iná a nie je ani zďaleka taká dramatická, ako ju opisujú niektoré médiá,“ dodáva Mlačić, podľa ktorého je síce pravda, že ceny niektorých produktov alebo služieb sa zvýšili, mnohé iné ale zostali na rovnakej úrovni ako vlani. K nárastu cien podľa neho prispela inflácia a rast cien energií, ktoré postihujú nielen Chorvátsko, ale všetky európske krajiny vrátane Slovenska.

„Áno, ceny môžu byť vyššie v známych a najrušnejších turistických zónach, ale to platí pre exponované miesta všade na svete. Ide o historické centrá miest, okolie známych turistických atrakcií a podobne. Za obed na námestí v centre mesta možno zaplatíte viac, ale len o 100 metrov ďalej sa môžete najesť o desiatky percent lacnejšie,“ uvádza ďalej riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Českú republiku a Slovensko, podľa ktorého sa tento rok slovenskí hostia dočkajú aj príjemnej novinky, ktorou je, že na hraniciach už nie sú hraničné kontroly, čo znamená, že čas cesty do obľúbených destinácií sa citeľne skráti až o hodinu či dve.

Ďalším pozitívom je, že cena mýta tento rok zostáva rovnaká ako vlani a cena pohonných látok je približne rovnaká, niekedy dokonca lacnejšia ako na Slovensku. Slovensko je podľa Mlačića jedným z najdôležitejších zdrojových trhov pre chorvátsky cestovný ruch a slovenskí turisti sú v Chorvátsku veľmi obľúbení. Verí preto, že sa nenechajú odradiť niektorými zavádzajúcimi informáciami o „drahom Chorvátsku“, zistia si overené informácie a strávia príjemnú a ničím nerušenú dovolenku pri „slovenskom mori“. Chorvátsko navštívilo v prvej polovici tohto roka viac ako 6,5 milióna turistov. V počte prenocovaní (454 tisíc) sa Slovenská republika umiestnila na 13. mieste. Najviac turistov do Chorvátska prišlo z Nemecka (6,4 mil.), Rakúska (2,6 mil.) a Slovinska (2,4 mil.).

(sita)

  |  

Lesný požiar na ostrove La Palma z domovov vyhnal už viac ako 4 000 ľudí

Lesný požiar, ktorý v sobotu vypukol na kanárskom ostrove La Palma sa rozšíril na plochu 4675 hektárov a úrady z okolia evakuovali viac než 4000 ľudí. TASR správu prevzala v nedeľu z agentúry EFE.

Predseda vlády španielskeho autonómneho spoločenstva Kanárske ostrovy Fernando Clavijo uviedol, že postup požiaru sa podarilo spomaliť, pod kontrolou však ešte nie je. Dodal, že obyvatelia odmietali opustiť svoje domovy a Clavijo ich vyzval, aby rešpektovali pokyny záchranných zložiek. Zatiaľ bolo evakuovaných 4255 ľudí z dvoch obcí.

Na miesto požiaru už dorazilo aj hasičské lietadlo z Malagy a ďalšie má priletieť v nedeľu, píše EFE. V sobotu sa na hasení zúčastnilo 400 príslušníkov záchranných zložiek a 13 kusov leteckej techniky.

https://twitter.com/NMukherjee6/status/1680522452395327488

Clavijo v nedeľu ráno na Twitteri oznámil, že hasičom sa podarilo dostať pod kontrolu ďalší požiar na ostrove Gran Canaria a na hasení ďalších dvoch sa pracuje. Ide o oheň na ostrove La Palma a ďalší na Tenerife.

Kanárske ostrovy sa nachádzajú v Atlantickom oceáne západne od pobrežia Afriky. Majú približne 2.276.000 obyvateľov. Ostrovy El Hierro, La Gomera, La Palma a Tenerife sú súčasťou španielskej provincie Santa Cruz de Tenerife. Furteventura, Gran Canaria a Lanzarote tvoria provinciu Las Palmas. Súčasťou súostrovia sú aj ďalšie menšie ostrovy.

(tasr)

  |  

Leto je v plnom prúde a Vranovčania sa stále nemajú kde kúpať...

VRANOV NAD TOPĽOU – Včerajší deň (15. júl), podľa správcu letného kúpaliska (spoločnosť REPY s.r.o.), bol stanovený ako predpokladaný dátum otvorenia letného kúpaliska v meste Vranov nad Topľou.

Určil ho správca hneď po zrealizovaní nevyhnutných stavebných prác mestom Vranov nad Topľou, o ktoré mesto požiadal listom 23. mája 2023. Tie mesto podľa dohody zrealizovalo a ukončilo ich 6. júla 2023. Zároveň, 6. júla na pracovnom stretnutí s vedením mesta, správca kúpaliska deklaroval, že chce prevádzkovať letné kúpalisko a bude pokračovať v príprave letnej sezóny.

No podľa aktuálneho stavu areálu letného kúpaliska sa tak nedeje. Do dnešného dňa, ktorý bol správcom označený ako pravdepodobne otvárací, neboli vykonané žiadne práce, ktoré by nasvedčovali k jeho spusteniu. Z tohto dôvodu bude na najbližšom rokovaní mestského zastupiteľstva prehodnotená zmluva so správcom letného kúpaliska a zároveň bude poslancom zastupiteľstva predložený materiál s možnosťami ďalšieho fungovania/správy mestského kúpaliska v meste Vranov nad Topľou.

(vranov.sk)

  |  

Ukrajina: Rusi ostreľovali Charkovskú a Záporožskú oblasť, zahynul civilista

Jeden civilista zahynul a ďalší utrpel zranenia v noci na nedeľu pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Charkovskej oblasti; sedem ľudí bolo v sobotu popoludní zranených aj v dedine v Záporožskej oblasti. Informovali o tom ukrajinskí predstavitelia, na ktorých sa odvolala tlačová agentúra Reuters a portál britského denníka The Guardian.

Muž vo veku 33 rokov prišiel o život a ďalší utrpel zranenia pri ruskom nočnom útoku na bytové domy v dedine Kolodiazne, uviedol gubernátor severovýchodnej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na platforme Telegram.

Synehubov dodal, že Rusko vystrelilo štyri rakety zem-vzduch zo systému S-400 na mesto Charkov a tie mierne poškodili bytový dom.

Gubernátor juhoukrajinskej Záporožskej oblasti Jurij Malaško zverejnil na Telegrame, že pri ťažkom ruskom ostreľovaní dediny Stepnohirske z raketometov v sobotu popoludní utrpeli zranenia tri ženy a štyria muži a poškodených bolo množstvo domov.

Guardian pripomenul, že nemohol nezávisle overiť tieto informácie.

(tasr)

  |  

Putin: Rusko je na útok kazetovou muníciou pripravené reagovať rovnako. Máme dostatočné zásoby

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu oznámil, že Moskva je pripravená použiť kazetovú muníciu v prípade, ak budú takéto zbrane použité proti Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky stanice Sky News.

"Samozrejme, ak bude použitá proti nám, vyhradzujeme si právo na odvetné konanie," uviedol Putin v rozhovore pre štátnu televíziu. Takisto povedal, že Rusko má dostatočné zásoby rôznych typov takejto munície.

Washington už predtým obvinil Moskvu z nasadenia tohto typu zbrane. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) taktiež vyhlásila, že Kyjev aj Moskva už kazetovú muníciu vo vojne na Ukrajine použili. USA nedávno takúto muníciu dodali Ukrajine, pripomína Sky News.

Tieto bomby po výbuchu uvoľnia do okolitého priestoru veľké množstvo menších výbušných častí, ktoré však môžu zostať nevybuchnuté a predstavovať nebezpečenstvo.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 100 krajín. Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý jej výrobu, skladovanie, použitie a transfer zakazuje, však nepodpísali Rusko, Ukrajina a ani samotné USA.

Spojené štáty svoj úmysel poslať na Ukrajinu kazetovú muníciu oznámili 7. júla. Americký prezident Joe Biden to vtedy označil za "ťažké rozhodnutie", Ukrajina však podľa jeho slov takúto muníciu potrebuje. Toto rozhodnutie však kritizovali aj ľudskoprávne skupiny.

Pentagón i ukrajinská armáda minulý týždeň potvrdili, že tieto zbrane už na Ukrajinu dorazili.

(tasr)