Preskočiť na obsah
  |  

Putin o ukrajinskej ofenzíve: Všetky pokusy preraziť našu obranu zlyhali. Na niektorých miestach sme prešli do protiútoku

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyhlásil, že ukrajinská protiofenzíva, spustená minulý mesiac s cieľom vytlačiť ruské sily, nie je úspešná. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.

Ukrajina spustila svoju dlho očakávanú protiofenzívu po tom, čo si urobila zásoby západných zbraní a posilnila svoje ofenzívne jednotky.

"Všetky pokusy nepriateľa preraziť cez našu obranu... zlyhali. Od začiatku ofenzívy sa im to nedarí. Nepriateľ nie je úspešný," povedal Putin v interview pre ruskú štátnu televíziu, odvysielanom v nedeľu. Dodal, že na niektorých miestach frontu prešli ruské sily do protiútoku a zabrali výhodnejšie pozície.

https://twitter.com/djuric_zlatko/status/1680536694011969537

 Ukrajina v piatok 14. júla pripustila, že boje sú ťažké.

"Dnes náš postup nie je až taký rýchly," povedal novinárom šéf prezidentského úradu Andrij Jermak.

Kyjev v piatok informoval, že jeho vojaci za posledný týždeň postúpili na južnom fronte takmer dva kilometre.

Vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej Národnej gardy Mykola Uršalovyč novinárom povedal, že vojaci počas prebiehajúcej protiofenzívy postúpili smerom k Rusmi okupovanému južnému mestu Melitopoľ (v Záporožskej oblasti).

Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že podniká ofenzívne operácie smerom k mestám Melitopoľ a Berďansk.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň povedal, že ukrajinskú protiofenzívu brzdia pomalé dodávky sľúbených zbraní, a vyzval Spojené štáty aj ďalších spojencov, aby Kyjevu poskytli zbrane dlhého doletu a delostreleckú muníciu.

Putin v nedeľu v televíznom rozhovore tiež uviedol, že Moskva je pripravená použiť kazetovú muníciu v prípade, ak budú takéto zbrane použité proti Rusku. USA nedávno túto muníciu dodali Ukrajine, pripomína portál britskej televízie Sky News.

"Samozrejme, ak bude použitá proti nám, vyhradzujeme si právo na odvetné konanie," vyhlásil Putin. Dodal, že Rusko má dostatočné zásoby rôznych typov takejto munície.

Washington však už predtým obvinil Moskvu z nasadenia tohto typu zbrane. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) tiež informovala, že Kyjev aj Moskva už kazetovú muníciu vo vojne na Ukrajine použili.

(tasr, ste)

  |  

Kuffa avizuje mimoriadnu schôdzu k regulácii medveďa, Hlas to podporuje

Mimoparlamentný Hlas-SD podporuje iniciovanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR, na ktorej by poslanci zaviazali vládu pripraviť zákon k regulácii medveďa hnedého. Vláda by ho mala predložiť v skrátenom legislatívnom konaní. Iniciatívu avizuje nezaradený poslanec Filip Kuffa.

"Prijatie novely zákona o ochrane medveďa tak, aby sa kompetencie vrátili do rúk poľovníkov a odborníkov v tejto oblasti, považujem za racionálne riešenie kritickej situácie," uviedol v stanovisku Hlasu-SD jeho predseda Peter Pellegrini. Dodal, že zo zákona musí vypadnúť ustanovenie, ktoré bráni regulácii tohto živočícha.

Kuffa tvrdí, že na zvolanie schôdze má podporu okrem poslancov pôsobiacich v Hlase-SD aj od Smeru-SD. Zároveň kritizuje zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na utorok (18. 7.). "Treba urýchlene konať. zásahový tím nestíha tempo, je neúčinný," uviedol Kuffa na sociálnej sieti.

Minister životného prostredia Milan Chrenko v uplynulom týždni uviedol, že envirorezort posilňuje v súvislosti s výskytmi medveďa spoluprácu so Štátnou ochranou prírody SR, samosprávami, mestskou a obecnou políciou. Taktiež sa snaží nadviazať užšiu spoluprácu s poľnohospodármi a poľovníckymi združeniami v dotknutých regiónoch. Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš sa dohodol s Chrenkom na stretnutí, aby navrhli postupy na zabezpečenie určitej regulácie medveďov na Slovensku. Zásahový tím pre medveďa hnedého prijal v piatok a sobotu (14. - 15. 7.) tri hlásenia o napadnutí človeka medveďom.

(tasr)

  |  

Dôchodcov je na Slovensku čoraz viac, počet vyplácaných dôchodkov za desať rokov stúpol o 122-tisíc

SLOVENSKO – Počet dôchodkov, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, za posledných takmer 10 rokov výrazne stúpol. Kým v júni 2013 poisťovňa vyplácala 1 milión 614-tisíc penzií, v apríli tohto roka to bolo už 1 milión 736-tisíc dôchodkov.

Ide o nárast o 122-tisíc dôchodkov. O takýto výrazný nárast sa postarali starobné penzie. Sociálna poisťovňa v apríli tohto roka vyplácala 1 milión 103-tisíc starobných dôchodkov, čo bolo o 126-tisíc starobných penzií viac ako v júni 2013. Vyplýva to zo štatistík Sociálnej poisťovne.

Ilustračné foto: Foto: pixabay.com

Počas takmer desiatich rokov sa výrazne zvýšila aj priemerná suma starobného dôchodku. V apríli tohto roka starobná penzia tvorila v priemere 578 eur, pričom v júni 2013 to bolo necelých 390 eur. Za rovnaké obdobie stúpli aj priemerné mesačné výdavky Sociálnej poisťovne na vyplácanie dôchodkov.

Kým v roku 2013 poisťovňa na všetky druhy penzií vynaložila mesačne 483 miliónov eur, v tomto roku je to 790 miliónov eur. Vzhľadom na nárast zárobkov pracujúcich ľudí však vzrástol aj objem sociálnych odvodov, ktorý Sociálna poisťovňa vybrala od ekonomicky aktívnych osôb. Za január až apríl tohto roka išlo v priemere o 765 miliónov eur mesačne, za január až jún 2013 to bolo v priemere 415 miliónov eur mesačne.

(sita)

  |  

Británia: Vagnerova skupina sa pravdepodobne chystá do Afriky

Britské ministerstvo obrany je presvedčené, že v Rusku sa po období neistoty v posledných dňoch začala tvoriť dohoda o budúcnosti žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Britský rezort obrany predpokladá, že táto žoldnierska armáda bude pôsobiť hlavne v Afrike. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na správu britského vojenského spravodajstva o vývoji vojny na Ukrajine.

„Ruský bezpečnostný aparát sa po vzbure Vagnerovej skupiny z 24. júna dostal do obdobia zmätkov a vyjednávaní. V posledných dňoch začala vznikať predbežná dohoda o budúcnosti skupiny," uviedlo ministerstvo obrany Veľkej Británie. Ruský rezort obrany 12. júla oznámil, že Vagnerova skupina odovzdala viac ako 2-tisíc kusov vojenskej techniky.

Najmenej malý kontingent vagnerovcov 15. júla pricestoval do tábora v Bielorusku. Medzitým niektoré sociálne médiá spojené s Vagnerovou skupinou obnovili svoje aktivity a ich správy sa orientujú na pôsobenie vagnerovcov v Afrike. „Vzhľadom na nedávne vyjadrenia ruských predstaviteľov je ruský štát pravdepodobne pripravený akceptovať ašpirácie Vagnerovej skupiny na zachovanie rozsiahlej prítomnosti na tomto kontinente," uviedla britská vojenská spravodajská služba.

(sita)

  |  

Turisti ničia Koloseum. Talianska polícia rieši už tretí prípad za niekoľko týždňov

Rímska polícia v sobotu vypočúvala 17-ročného nemeckého študenta za zámerné poškodenie starovekej pamiatky Koloseum, informovali v nedeľu zdroje. Správu priniesla talianska tlačová agentúra ANSA.

Študenta, ktorý bol v sprievode učiteľa, prichytili, ako niečo vyrýva do muriva prízemia tohto svetoznámeho monumentu.

Ide už o tretí takýto prípad za niekoľko týždňov.

Je medzi nimi aj prípad mladého anglického turistu, ktorý minulý mesiac poškodil Koloseum tým, že do muriva amfiteátra vyryl kľúčmi svoje meno a meno svojej priateľky (Ivan + Haley 23).

Niektorí náhodní okoloidúci jeho čin nafilmovali, údajne sa stal 23. júna, a video sa dostalo na sociálne siete. Talianski karabinieri potom páchateľa vypátrali.

Anglickému turistovi hrozí pokuta najmenej 15 000 eur a väzenie až do päť rokov, uviedli talianski predstavitelia.

Koloseum, rímska pamiatka stará približne 2 000 rokov, je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v Taliansku a považuje sa za symbol Večného mesta. Bolo postavené v prvom storočí nášho letopočtu a považuje sa za najväčší amfiteáter na svete. V starovekom Ríme sa v ňom konali gladiátorské zápasy.

(tasr)

  |  

Chorvátsko nie je predražené, ako to opisujú niektoré slovenské médiá, tvrdí Miodrag Mlačić

Chorvátsko nie je predražené, tvrdí Miodrag Mlačić z Chorvátskeho turistického združenia na margo toho, že v posledných týždňoch sa v niektorých slovenských médiách objavila vlna článkov o dramatickom náraste cien v Chorvátsku. „Keďže mnohé z nich boli značne skreslené, dokonca zavádzajúce, rozhodli sme sa uviesť veci na pravú mieru,“ skonštatoval Miodrag Mlačić, riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Českú republiku a Slovensko. Uvádza to v tlačovej správe Luděk Hladiš z agentúry Aviareps.

„Informácie, ktoré dostávame od prvých slovenských turistov, ktorí sú teraz na dovolenke v Chorvátsku, alebo sa z nej práve vrátili, potvrdzujú, že skutočnosť je iná a nie je ani zďaleka taká dramatická, ako ju opisujú niektoré médiá,“ dodáva Mlačić, podľa ktorého je síce pravda, že ceny niektorých produktov alebo služieb sa zvýšili, mnohé iné ale zostali na rovnakej úrovni ako vlani. K nárastu cien podľa neho prispela inflácia a rast cien energií, ktoré postihujú nielen Chorvátsko, ale všetky európske krajiny vrátane Slovenska.

„Áno, ceny môžu byť vyššie v známych a najrušnejších turistických zónach, ale to platí pre exponované miesta všade na svete. Ide o historické centrá miest, okolie známych turistických atrakcií a podobne. Za obed na námestí v centre mesta možno zaplatíte viac, ale len o 100 metrov ďalej sa môžete najesť o desiatky percent lacnejšie,“ uvádza ďalej riaditeľ Chorvátskeho turistického združenia pre Českú republiku a Slovensko, podľa ktorého sa tento rok slovenskí hostia dočkajú aj príjemnej novinky, ktorou je, že na hraniciach už nie sú hraničné kontroly, čo znamená, že čas cesty do obľúbených destinácií sa citeľne skráti až o hodinu či dve.

Ďalším pozitívom je, že cena mýta tento rok zostáva rovnaká ako vlani a cena pohonných látok je približne rovnaká, niekedy dokonca lacnejšia ako na Slovensku. Slovensko je podľa Mlačića jedným z najdôležitejších zdrojových trhov pre chorvátsky cestovný ruch a slovenskí turisti sú v Chorvátsku veľmi obľúbení. Verí preto, že sa nenechajú odradiť niektorými zavádzajúcimi informáciami o „drahom Chorvátsku“, zistia si overené informácie a strávia príjemnú a ničím nerušenú dovolenku pri „slovenskom mori“. Chorvátsko navštívilo v prvej polovici tohto roka viac ako 6,5 milióna turistov. V počte prenocovaní (454 tisíc) sa Slovenská republika umiestnila na 13. mieste. Najviac turistov do Chorvátska prišlo z Nemecka (6,4 mil.), Rakúska (2,6 mil.) a Slovinska (2,4 mil.).

(sita)