Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Abdeslam a Abrini sú vinní z vražedných útokov v Bruseli. Hrozí im doživotný trest

Porotný súd v Bruseli v utorok uznal uznal Salaha Abdeslama a Mohameda Abriniho za vinných z teroristických vrážd v súvislosti s útokmi, pri ktorých 22. marca 2016 v belgickom hlavnom meste zahynulo 32 ľudí. Obom im hrozí doživotný trest, informoval na svojom webe denník Le Figaro.

Salah Abdeslam svoju účasť, respektíve zapojenie do útokov poprel - na rozdiel od Mohameda Abriniho - ten sa však snažil svoju účasť na atentátoch v Bruseli bagatelizovať, poznamenal denník Le Parisien

Prvý samovražedný bombový útok sa odohral na letisku Zaventem o 08.00 h a o hodinu neskôr na stanici metra Maalbeek. Vyžiadali 32 obetí a 340 zranených. K útokom sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát.

Porotným súdom v Bruseli bolo v utorok za vinných z teroristických vrážd uznaných spolu šesť osôb. Tri ďalšie osoby boli oslobodené spod obžaloby za tento trestný čin. Desiaty obžalovaný nebol v súvislosti s týmto obvinením stíhaný.

Hoci súd ešte nerozhodol o trestoch, všetkým osobám uznaných za vinné hrozí doživotie. Táto fáza súdneho procesu sa začne v septembri.        

Išlo o najväčší súdny proces, aký sa kedy konal pred belgickým porotným súdom.

Pri tejto príležitosti sa súd dočasne presťahoval z Justičného paláca do bývalých priestorov aliancie NATO. Proti obžalovaným stála tisícka poškodených. Na laviciach porotcov počas celého konania procesu sedelo 36 porotcov, z toho 12 riadnych porotcov a 24 náhradníkov, čo je v Belgickom kráľovstve nevídaný počet, konštatoval Le Parisien.

Vzhľadom na množstvo ľudí, ktorí si v utorok prišli vypočuť rozhodnutie poroty, boli vedľa súdnej siene, v ktorej zasadal súd, na otvorené tri ďalšie miestnosti: dve pre verejnosť, tretia pre žalobcov.

Abdeslam a Abrini boli v roku 2022 v Paríži odsúdení na doživotie za útoky z 13. novembra 2015. Abdeslam je jediný žijúci priamy účastník útokov v Paríži a na jeho predmestiach, ktoré si vyžiadali 130 obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Únia môže z Ukrajiny doviezť alternatívnymi trasami takmer všetky agrokomodity

Európska únia (EÚ) dokáže získať z Ukrajiny takmer všetky poľnohospodárske výrobky, ktoré sa po odstúpení Ruska od obilnej dohody teraz nemôžu vyvážať cez jej čiernomorské prístavy. TASR o tom informuje na základe správy portálu orf.at, ktorý v utorok citoval európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského.

Dovoz agrokomodít z Ukrajiny možno realizovať prostredníctvom železníc a ciest cez členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou, povedal Wojciechowski. Únia je schopná doviezť takmer všetko, konkrétne ide o približne štyri milióny ton olejnín a obilnín mesačne, špecifikoval eurokomisár. Toto množstvo sa podľa jeho vyjadrenia z Ukrajiny vyviezlo už v novembri 2022. Európska komisia (EK) tiež skúma, ako by sa dali pokryť dodatočné prepravné náklady, doplnil.

Podľa Wojciechowského sa ešte v čase platnosti obilnej dohody prepravovalo 60 percent ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu po zemi a 40 percent cez Čierne more.

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí gubernátori budú môcť zakladať polovojenské formácie

Gubernátori ruských regiónov budú môcť zakladať formácie podobné súkromným polovojenským spoločnostiam. Vyplýva to z návrhu zákona prijatého v utorok ruskou Štátnou dumou, ktorým sa zvyšuje povolávací vek na 30 rokov.

V druhom čítaní bol tento zákon doplnený tak, aby sa ruským gubernátorom umožnilo zakladať polovojenské formácie.

Ako spresnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), zamestnanci týchto spoločností budú vyzbrojení ručnými bojovými zbraňami a v ich kompetencii bude chrániť verejný poriadok, strážiť hranice, bojovať proti diverzantom a nelegálnym ozbrojeným formáciám a zostreľovať drony.

Rozhodnutie o vzniku takýchto organizácií bude prijímať ruský prezident, pričom budú môcť byť vytvorené počas mobilizácie, vojnového stavu alebo vojny.

RFE/RL v tejto súvislosti pripomenula, že Putinom podpísaný výnos o takzvanej čiastočnej mobilizácii z 21. septembra 2022 je stále v platnosti.

Za možnosť vytvárať regionálne ozbrojené formácie loboval najmä gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, a to po sérii výpadov príslušníkov ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorí bojujú na strane Ukrajiny a z nej prenikli na územie pohraničnej Belgorodskej oblasti. Gladkov síce svojho času prisľúbil, že zaobstará a rozdá zbrane príslušníkom územnej domobrany, ale v súčasnosti platná legislatíva mu to neumožňuje.

Ďalším dôvodom na vznik takýchto polovojenských spoločností môže byť nedávna vzbura žoldnierov Vagnerovej skupiny, počas ktorej sa ukázala slabá pripravenosť ruských regiónov na obranu. Vagnerovcom totiž počas ich pochodu na Moskvu nekládla odpor žiadna z vojenských posádok, konštatovala RFE/RL.

Po začatí mobilizácie sa v jednotlivých regiónoch vytvárali takzvané dobrovoľnícke jednotky, do ktorých vstupovali muži podliehajúci mobilizácii. Vybavenie potrebné na front im zväčša nakupovali úrady z regionálnych rozpočtov. Nešlo však o teritoriálnu obranu – tieto jednotky boli posielané priamo na front na Ukrajine, dodala RFE/RL.

(tasr)

Minúta  |  

Varšava kupuje ďalšie lietadlá na ochranu východného krídla NATO

Poľsko podpísalo zmluvu o kúpe dvoch švédskych lietadiel včasného varovania a kontroly Saab 340 AEW-300 za zhruba 600 miliónov švédskych korún. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to oznámil poľský minister obrany Mariusz Błaszczak.

Stroje podľa neho posilnia východné krídlo NATO a poľský vzdušný priestor sa stane bezpečnejším. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Zmluva okrem lietadiel s pokročilým radarom Erieye zahŕňa aj pozemné vybavenie a vnútrozemské logistické a podporné služby, uviedla spoločnosť Saab vo vyhlásení.

Poľsko plánuje tento rok vynaložiť zhruba štyri percentá jeho hrubého domáceho produktu na obranu, aby zmodernizovalo svoje ozbrojené sily.

(sita)

Minúta  |  

Monitoring a zisťovanie početnosti veľkých šeliem stáli vyše 320-tisíc eur, tvrdí envirorezort

Monitoring a zisťovanie početnosti vlka, rysa a medveďa na základe analýz DNA vrátane štúdií stáli 321 264 eur s DPH. Uviedlo to Ministerstvo životného (MŽP) SR. Reagovalo tak na strany združené okolo Maďarského fóra, ktoré vyzvali na zverejnenie, koľko peňazí šlo na monitoring a výskum medveďa hnedého.

"Štátna ochrana prírody uzatvorila zmluvu o dielo s Prírodovedeckou fakultou Karlovej univerzity na základe projektu Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie," priblížil rezort.

Za analýzu zozbieraných DNA vzoriek medveďa hnedého a vypracovanie štúdie Karlovou univerzitou v Prahe vyplatili 101 174 eur. "Na zber dát mimo kontraktu s Karlovou univerzitou boli vynaložené financie v hodnote 126-tisíc eur," poukázalo MŽP. Náklady na vyhotovenie štúdie sa podľa neho spolu pohybujú v hodnote 227 174 eur.

Envirorezort zároveň priblížil, že vypracovanie komplexnej štúdie odhadu početnosti populácie medveďa hnedého v rokoch 2013 až 2014 Technickou univerzitou vo Zvolene bolo vo výške 283 627 eur s DPH.

Strany združené okolo Maďarského fóra vyzvali minulý týždeň ministra životného prostredia Milana Chrenka, aby zverejnil, koľko peňazí šlo na monitoring a výskum medveďa hnedého za posledných desať rokov. Taktiež, ktoré organizácie dostali financie a ktoré osoby na tom zarábali.

(tasr)

Minúta  |  

Putin chce v októbri navštíviť Čínu

Ruský prezident Vladimir Putin plánuje v októbri cestu do Číny. S odvolaním sa na Putinovho poradcu pre medzinárodné záležitosti Jurija Ušakova o tom v utorok informovala agentúra AFP.

"Je známe, že sme dostali pozvanie a že máme v úmysle ísť do Číny, keď sa (tam) v októbri uskutoční fórum (iniciatívy) Pás a cesta (BRI)," potvrdil Ušakov.

AFP dodala, že čínsky prezident Si Ťin-pching uskutočnil v marci štátnu návštevu Moskvy, kde vyhlásil, že vzťahy medzi oboma krajinami vstupujú do novej éry.

Čína a Rusko sú strategickými spojencami, pričom obe strany často zdôrazňujú svoje partnerstvo "bez hraníc" a spoluprácu v hospodárskej a vojenskej oblasti.

Ich väzby sa ešte viac zintenzívnili po tom, ako Rusko vo februári minulého roka rozpútalo vojnu voči Ukrajine, a po následných hospodárskych sankciách Západu.

AFP v tejto súvislosti pripomenula, že Peking dôrazne odmietol odsúdiť ofenzívu Ruska voči Ukrajine.

Putin naposledy navštívil Čínu v roku 2022, keď sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v Pekingu. Bol aj na prvých dvoch fórach BRI, ktoré sa konali v Číne v rokoch 2017 a 2019.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.