Preskočiť na obsah
  |  

Speváčka Sinéad O'Connorová zomrela. Dožila sa 56 rokov

Írska speváčka Sinéad O'Connorová skonala vo veku 56 rokov. Príčina smrti zatiaľ nie je známa. Informoval o tom denník The Irish Times.

Speváčka známa najmä piesňou Nothing Compares 2 U, po sebe zanechala troch potomkov. Jej syn Shane vlani zomrel vo veku 17 rokov.

Britský denník Daily Mail pripomína, že O'Connorová dlhé roky trpela duševnou chorobou.

V roku 2017 si zmenila meno na Magda Davittová. O rok neskôr konvertovala na islam a znova si zmenila meno, tentoraz na Shuhada Sadaqatová. V uplynulom období však verejne vystupovala pod svojím pôvodným menom a trávila čas v írskom grófstve Roscommon a v Londýne.

Ako pokračujú britské noviny, vo svojom poslednom príspevku na Twitteri zverejnila fotografiu syna Shanea s popiskom: "Odvtedy žijem ako živá mŕtva. Bol láskou môjho života, svetlom mojej duše."

Speváčka vydala vo svojej kariére desať štúdiových albumov. Jej singel Nothing Compares 2 U sa stal v roku 1990 celosvetovou jednotkou podľa Billboard Music Awards.

(dv, tasr)

  |  

Sudkyňa stopla Hunterovi Bidenovi dohodu o vine a treste pri daňovom úniku

Hunter Biden, syn amerického prezidenta Joea Bidena, v stredu neuspel na súde s ponukou dohody o vine a treste ohľadne menších daňových únikov, keďže federálna sudkyňa nesúhlasila so súvisiacou dohodou týkajúcou sa obvinení z nelegálnej držby zbrane. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

Hunter Biden je obvinený z nezaplatenia približne 100.000 dolárov na daniach v priebehu rokov 2017 a 2018. S prokurátorom dospeli k dohode o vine a treste, podľa ktorej mal dostať dvojročnú podmienku.

Nedávno však úrady proti Hunterovi Bidenovi vzniesli obvinenie z držania zbrane v čase, keď v roku 2018 užíval drogy. Za držbu zbrane v takomto prípade je horná sadzba desať rokov väzenia.

V roku 2021 sa Biden v knihe priznal, že v tom čas bral kokaín. V oficiálnom vyhlásení pre úrady však poprel, že by bol "nelegálnym užívateľom alebo závislým od marihuany či antidepresív, stimulantov, narkotík alebo inej (úradne) kontrolovanej návykovej látky". Nepravdivá výpoveď v tomto vyhlásení by ho podľa BBC mohla dostať do väzenia.

Sudkyňa Maryellen Noreiková, ktorú vymenoval bývalý prezident Donald Trump, bola nespokojná aj s pasážou v dohode o vine a treste, ktorá mala vyňať Huntera Bidena spod prípadného budúceho stíhania z daňových únikov.

(tasr)

  |  

Ukrajinská SBU sa prihlásila k zodpovednosti za vlaňajší útok na Krymský most

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) sa v stredu prihlásila k zodpovednosti za vlaňajší výbuch na Krymskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným Krymským polostrovom. Pri útoku prišli o život tri osoby, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

"Uskutočnilo sa už mnoho rôznych špeciálnych operácií. O niektorých budeme môcť hovoriť po víťazstve (Ukrajiny) verejne a nahlas, o niektorých naopak vôbec," povedal šéf SBU Vasyľ Maľuk pre predstavovaní novej poštovej známky venovanej ukrajinským špeciálnym jednotkám. Priznal pritom, že zničenie Krymského mosta bolo jednou z takýchto akcií SBU.

K výbuchu na Krymskom moste, známom aj pod označením Kerčský most, došlo 8. októbra 2022. Poškodená bola jeho cestná časť, ktorej úseky sa zrútili do mora, i jeho železničná časť, na ktorej horel vlak s cisternovými vozňami s palivom.

Most je pre Rusko dôležitý pri zásobovaní Krymu i ruských inváznych jednotiek operujúcich v južnej časti Ukrajiny. V mnohých ohľadoch je symbolom ruskej anexie Krymu z roku 2014.

Ide tiež o najdlhší most v Európe, ktorý ruské médiá pri otvorení v roku 2018 vyzdvihovali ako "stavbu storočia". Ruskí predstavitelia opakovane vyhlásili, že most je dobre chránený pred všetkými možnými hrozbami, a to zo vzduchu, zeme alebo mora.

K útoku na tento most došlo aj 17. júla 2023. Zahynuli pri ňom dvaja civilisti – muž a žena, ktorí išli po moste autom. Rusko opísalo útok ako "teroristický čin" a tiež z neho obvinilo ukrajinské jednotky.
Maľuk však v stredu neuviedol, či za ním taktiež stála SBU alebo iné ukrajinské zložky.

Ukrajina sa k júlovému útoku oficiálne neprihlásila. Nemenované zdroje z ukrajinských bezpečnostných zložiek však pre agentúru AFP minulý týždeň uviedli, že išlo o spoločnú akciu SBU a ukrajinského námorníctva.

(tasr)

  |  

Rusko: Muža odsúdili na 22 rokov väzenia za útok na železnicu

Vojenský súd v Moskve poslal na 22 rokov za mreže rusko-ukrajinského občana za odpálenie železničnej trate, údajne na príkaz Ukrajiny. Sergeja Belavina uznali vinným z obvinení z terorizmu a nelegálneho zaobstarania si, výroby, prevozu a skladovania výbušnín. Okrem trestu odňatia slobody v trestaneckej kolónii s prísnym režimom dostal aj pokutu 800-tisíc rubľov.

Útok na železnicu z júla minulého roka v Brianskej oblasti, ktorá susedí so severnou Ukrajinou, poškodil nákladný vlak smerujúci z Bieloruska a koľaje. Ruský vyšetrovací výbor tvrdí, že Belavin, ktorý pochádza z východoukrajinského Slovianska, zaútočil na železničnú trať pri obci Robčik na príkaz ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Podľa vyšetrovania Belavin v júni roku 2022 pricestoval do Ruska "pod zámienkou, že ide za prácou", vyrobil diaľkovo ovládané výbušné zariadenie a nastražil ho na železničnej trati v Brianskej oblasti.
Toto zariadenie aktivoval, keď po koľajniciach prechádzal nákladný vlak z Bieloruska, uviedli vyšetrovatelia. Posádka lokomotívy nebola pri výbuchu zranená, ale vlak a trať boli poškodené a doprava na úseku bola "na dlhý čas" zastavená.

Belavina podľa výboru v roku 2019 naverbovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany, pričom absolvoval výcvik na Ukrajine, aby sa zúčastnil na teroristických aktivitách. Tak „nadobudol zručnosti v manipulácii s výbušninami a rádiom riadenými výbušnými zariadeniami, znalosť taktiky spravodajstva, sprisahania, zhromažďovania a prenosu informácií“, uviedol výbor.

(tasr, sita)

  |  

EÚ sprísňuje sankcie voči Bielorusku, zakáže vývoz leteckých súčiastok

Európska únia v stredu predbežne schválila sprísnenie sankcií voči Bielorusku. V rámci nových reštrikcií by mal byť zakázaný vývoz leteckých súčiastok a vybavenia dvojakého určenia použiteľného na vojenské účely, informovali agentúry Reuters a AFP.

Zavedenie nových sankcií, ktoré bolo zatiaľ schválené na úrovni veľvyslancov, nadobudne účinnosť, ak žiadny z členských štátov EÚ nevznesie voči predmetnému rozhodnutiu námietky do piatku 28. júla. Medzitým sa pracuje na finálnej podobe sankčných opatrení.

Uvalené sankcie sú "odpoveďou na situáciu v Bielorusku a jeho zapojenia sa do ruskej invázie na Ukrajine," uviedlo na sociálnej platforme X (bývalý Twitter) Španielsko ako predsedajúca krajina Rady Európskej únie.

V návrhu predmetného rozhodnutia EÚ, datovaného 24. júnom, s ktorým sa oboznámila agentúra Reuters, sa medzi zakázanými vývoznými položkami uvádzajú aj letecké motory a ich súčasti. Podobné opatrenia už predtým EÚ prijala aj voči Rusku, ktoré je blízkym spojencom Bieloruska.

Zároveň sa rozširuje aj zoznam bieloruských činiteľov, na ktorých sa vzťahuje zákaz vydávania víz a rozhodnutie o zmrazení majetku v jurisdikcii EÚ.

Zavedenie sankcií si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. Poľsko a Litva presadzovali prijatie širšie koncipovaného balíka sankcií, ktoré by postihli aj bieloruský priemysel, medzi krajinami EÚ však na takýto krok zatiaľ neexistuje potrebná zhoda, uvádza Reuters.

Agentúra AFP však citovala nemenovaného diplomata, podľa ktorého budú diskusie o ďalšom sprísnení sankcií voči Minsku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

(tasr)

  |  

Peter Balík: Po nástupe vlády odborníkov sa využívanie eurozdrojov zrýchlilo

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík v stredu informoval, že pokiaľ ich predchodcovia čerpali mesačne približne 100 až 120 miliónov eur v apríli a máji, po nástupe úradníckej vlády dosiahlo v júni čerpanie 458 miliónov eur.

„Preto si myslíme, že opatrenia, ktoré sme nasadili, a rokovania vlády, ktoré sa uskutočňujú pravidelne, sú efektívne. Sú presne to, čo naša krajina potrebovala pre zefektívnenie čerpania eurofondov,“ tvrdí Balík. Najdynamickejší rast mal podľa neho Integrovaný regionálny operačný program v pôsobnosti ministerstva investícií, v rámci neho v júni údajne využili 246 miliónov eur.

„Na ministerstve investícií ako centrálnom koordinačnom orgáne sme spriechodnili procesy. Spravili sme tri organizačné zmeny, čaká nás štvrtá k 1. augustu,“ podotkol minister.

Ako pokračoval, na ministerstve nasadili jasnú riadiacu štruktúru a zároveň zabezpečili pravidelné stretnutia s regionálnymi partnermi. „Považujem za svoju povinnosť, aby som cestoval do regiónov, načúval hlasu regiónov a snažil sa ho uplatňovať pri prijatých opatreniach na zefektívnenie čerpania z operačného programu, ktorý je určený práve pre regióny,“ uviedol Balík. Údajne tiež povzbudili úradníkov na ministerstve, aby sa viac zamerali na výsledky, realizáciu projektov a menej na procesy, kontroly.

Minister označil za dôležitú aj súčinnosť predsedu a podpredsedníčky vlády, ako aj vlastnú s ostatnými ministrami. „Prijímame technické riešenia, hovoríme si pravdu, nezahmlievame, nemáme čo zakrývať. Uznesenia sa aj plnia, veľmi tvrdo sa monitorujú na úrovni ministrov, ale aj na technickej úrovni,“ priblížil minister investícií.

Dôvodom zrýchleného čerpania sú podľa neho aj flexibility vyrokované s Európskou komisiou. „V prvom rade máme za cieľ, aby prostriedky zostali na projektoch. Tie, ktoré sú rizikové, sledujeme pravidelne a sme pripravení z projektov, ktoré vyhodnotíme ako nerealizovateľné, presunúť prostriedky,“ dodal Balík.

(sita)