31. júla 2023 | 6:26

Minúta | 31. júla 2023 | 6:26

Ruské veľvyslanectvo v Moldavsku obmedzí svoje konzulárne služby

Ruská ambasáda v Moldavsku oznámila, že dočasne obmedzí činnosť svojho konzulárneho oddelenia. Nebude tak umožňovať dohadovať si schôdzky v tzv. konzulárnych záležitostiach. Podľa moldavských predstaviteľov súvisí obmedzenie s nariadením Kišiňova, v súlade s ktorým má ambasáda znížiť počet svojich zamestnancov. TASR o tom píše podľa nedeľnej správy agentúry Reuters.

Vo vyhlásení, ktoré ruská ambasáda zverejnila v noci na nedeľu, sa uvádza, že takéto schôdzky budú od 5. augusta pozastavené z "technických dôvodov".

Moldavsko nedávno nariadilo Rusku, aby do 15. augusta znížilo počet zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kišiňove zo súčasných vyše 80 na 25, čím sa v tomto smere dosiahne parita (rovnosť) s počtom zamestnancov na moldavskej ambasáde v Moskve.

"Nie sú vyhlásení za nežiaduce osoby. Jednoducho ich požiadame, aby odišli, aby sa dosiahla parita," povedal hovorca moldavského ministerstva zahraničných vecí Igor Zaharov.

Kišiňov k takémuto kroku pristúpil po tom, ako moldavské médiá informovali, že na streche ruského veľvyslanectva a na priľahlej budove sú nainštalované vyše dve desiatky satelitných antén, ktoré môžu byť využívané na špionáž.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová avizovala, že Rusko bude reagovať odvetnými krokmi.

Veľká časť konzulárnych služieb ambasády sa týkala proruského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Zamestnanci ruského veľvyslanectva v Kišiňove mohli doteraz do tejto enklávy na ukrajinských hraniciach cestovať a vybavovať tam konzulárne záležitosti. Podnesterské úrady však teraz tvrdia, že nové obmedzenia im túto možnosť výrazne sťažia.

(tasr)

31. júla 2023 | 6:12

Minúta | 31. júla 2023 | 6:12

Ukrajina začína s USA rokovať o bezpečnostných zárukách

Kyjev začína rokovať s Washingtonom o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré majú byť v platnosti, dokiaľ si Ukrajina nezaistí členstvo v Severoatlantickej aliancii. V nedeľu to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Začíname rozhovory so Spojenými štátmi. Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú konkrétne, dlhodobé záväzky zabezpečujúce schopnosť Ukrajiny v budúcnosti poraziť a potlačiť ruskú agresiu. Pôjde o jasne navrhnuté formáty a mechanizmy podpory," napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram. Vysvetlil, že predmetné bezpečnostné záruky budú v platnosti, kým Ukrajina nevstúpi do NATO.

Rokovania Kyjeva s Washingtonom o bezpečnostných zárukách nadväzujú na deklaráciu krajín zoskupenia G7 o trvalej vojenskej podpore pre Kyjev. Súčasťou tohto prísľubu oznámeného na júlovom summite NATO vo Vilniuse je vypracovanie a dodržiavanie bezpečnostných záruk, pripomína Reuters.

Jermak uviedol, že k tomuto záväzku G7 sa pridalo ďalších desať krajín. Ukrajina podľa jeho slov rokuje s každou z nich o podmienkach budúcich bezpečnostných záruk.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta tiež avizoval, že predstavitelia niekoľkých krajín sa stretnú v Saudskej Arábii, aby diskutovali o ukrajinskom mierovom pláne, ktorý je založený na stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia. Termín danej schôdzky nešpecifikoval. Mierový plán má byť podľa neho prerokovaný v troch fázach, ktoré povedú k stretnutiu lídrov krajín.

Pripomenul, že prvé medzinárodné stretnutie venované ukrajinskému mierovému plánu sa konalo v júni v Kodani.

O chystanom stretnutí v Saudskej Arábii ako prvý napísal v sobotu americký denník The Wall Street Journal. Priblížil, že schôdzka sa má konať 5. až 6. augusta v Džidde.

(tasr)

31. júla 2023 | 1:25

Minúta | 31. júla 2023 | 1:25

Dánsko zvažuje obmedzenie protestov spojených s pálením svätých kníh

Dánska vláda v nedeľu uviedla, že preskúma právne prostriedky na zastavenie demonštrácií zahŕňajúcich pálenie svätých kníh. Odvolala sa pritom na bezpečnostné obavy po nedávnych protestoch, pri ktorých bol v Dánsku a Švédsku znesvätený Korán, svätá kniha moslimov. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Dánska vláda konštatuje, že predmetné demonštrácie nahrávajú extrémistom a chce preto "preskúmať" možné zásahy do protestov v situáciách, keď "sú urážané iné krajiny, kultúry a náboženstvá, a ktoré by mohli mať negatívne dôsledky pre Dánsko s ohľadom na bezpečnosť", uviedlo vo vyhlásení dánske ministerstvo zahraničných vecí.

Dodalo, že preskúmavanie právnych prostriedkov musí byť uskutočnené s ohľadom na "ústavou chránenú slobodu prejavu a spôsobom, ktorý nemení skutočnosť, že sloboda prejavu má v Dánsku veľmi široký záber".

Nedávne protesty, pri ktorých bol znesvätený Korán, spôsobili diplomatické napätie medzi krajinami Blízkeho východu a Švédskom a Dánskom, pripomína AFP.

Dánska vláda poznamenala, že dané demonštrácie "dosiahli úroveň, v ktorej je Dánsko v mnohých častiach sveta vnímané ako krajina, ktorá umožňuje urážanie a očierňovanie kultúr, náboženstiev a tradícií iných krajín". Zároveň skonštatovala, že hlavným účelom niektorých protestov boli provokácie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson povedal, že v danej záležitosti je v úzkom kontakte s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou, a že na podobných opatreniach pracuje aj Štokholm.

"Začali sme tiež analyzovať právne prostriedky... aby sme zvážili opatrenia na posilnenie našej národnej bezpečnosti," uviedol švédsky premiér v príspevku na sociálnej sieti.

Dosiaľ posledný zo spomínaných protestov sa konal minulý týždeň pred irackým veľvyslanectvom v Kodani, keď dvaja demonštranti podpálili výtlačok Koránu. Išlo o členov krajne pravicovej skupiny nazývajúcej sa Dánski vlastenci.

(tasr)

30. júla 2023 | 21:58

Minúta | 30. júla 2023 | 21:58

Prezident Duda si uctil pamiatku Varšavského povstania

Poľský prezident Andrzej Duda a starosta Varšavy Rafal Trzaskowski sa v nedeľu stretli so skupinou povstalcov v rámci spomienkových podujatí pri príležitosti nadchádzajúceho 79. výročia Varšavského povstania počas druhej svetovej vojny. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.

Duda vo svojom prejave v Múzeu Varšavského povstania povedal, že veľký rozvoj poľského hlavného mesta bol možný vďaka hrdinstvu bojovníkov Varšavského povstania. "Každý rok sa kladie otázka, či to stálo za to. Pozrite sa na Varšavu, ktorá rastie do šírky a do dĺžky, je čoraz krajšia a modernejšia," povedal.

"Nebyť vášho príkladu, vášho hrdinstva, odvahy a oddanosti, ako aj vašej nezlomnej viery v prežitie, nebolo by žiadneho vývoja," povedal Duda veteránom.

Jerzy Mindziukiewicz, zástupca Združenia varšavských povstalcov, povedal, že pripomínanie si 79. výročia Varšavského povstania "ako každý rok podnecuje k spomienkam, myšlienkam a úvahám".

"Spomienka na tieto dni a týždne by sa mala stať dôvodom na hrdosť, ale aj varovaním pre budúce generácie. Teraz nás vedie jediná myšlienka: to, čo bolo vtedy túžbou celého poľského národa - sloboda, nezávislosť, demokracia a účinná práca pre dobro Poľska -, sa stalo príkladom národnej jednoty," povedal Mindziukiewicz.

Trzaskowski dodal, že "pocity lásky, vlastenectva, kamarátstva, priateľstva, solidarity a starostlivosti sú hodnoty, ktoré veľmi silno cítiť pri spomienke na Varšavské povstanie".

Varšavské povstanie bolo najväčšou ilegálnou vojenskou operáciou v Nemcami okupovanej Európe. Do bojov 1. augusta 1944 sa zapojilo približne 40- až 50-tisíc povstalcov. Povstanie, ktoré malo trvať iba niekoľko dní, nakoniec trvalo viac ako dva mesiace.

Počas bojov vo Varšave prišlo o život približne 18-tisíc povstalcov a 25-tisíc bolo zranených. Straty medzi civilným obyvateľstvom dosiahli približne 180-tisíc osôb. Po potlačení Varšavského povstania bolo približne 500-tisíc preživších obyvateľov nútených evakuovať sa a Varšava bola takmer úplne zrovnaná so zemou.

(tasr)

30. júla 2023 | 18:16

Minúta | 30. júla 2023 | 18:16

Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu: Vojna sa vracia do Ruska

Vojna sa vracia do Ruska, vyhlásil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo boli ráno nad Moskvou zostrelené tri drony. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Vojna sa postupne vracia na územie Ruska - do jeho symbolického centra a na vojenské základne. Je to nezvratný, prirodzený a absolútne spravodlivý proces," uviedol Zelenskyj počas návštevy západoukrajinského mesta Ivano-Frankivsk.

Dodal, že Ukrajina sa stáva silnejšou, no zároveň upozornil na to, že sa musí pripraviť na nové ruské útoky na energetickú infraštruktúru počas zimy.

"Musíme si však byť vedomí, že tak ako vlani Rusi stále môžu túto zimu útočiť na náš energetický sektor a kriticky dôležité zariadenia," uviedol Zelenskyj. Dodal, že v Ivano-Frankivsku sa rokovalo o prípravách na "všetky možné scenáre".

Uplynulú zimu poškodili ruské raketové útoky takmer 40 percent ukrajinských energetických systémov. V dôsledku útokov nefungovalo v mnohých ukrajinských mestách osvetlenie a boli prerušované dodávky tepla. Podľa Kyjeva sa Rusko touto stratégiou snažilo priamo ublížiť civilistom, pripomína agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident sa takto vyjadril po tom, čo boli v nedeľu ráno nad Moskvou podľa ruského ministerstva obrany zostrelené tri ukrajinské drony. Pri útoku boli poškodené dve kancelárske budovy a v jeho dôsledku tiež nakrátko zatvorili medzinárodne letisko Vnukovo.

Okrem toho tiež Moskva v nedeľu uviedla, že ruská armáda odrazila pokus Ukrajiny o útok 25 dronmi na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Nedeľňajší incident patrí k posledným, zo série dronových útokov na ruské pohraničné obce a mestá či Kremeľ, z ktorých Moskva obvinila Kyjev, pripomína AFP.

(tasr)

30. júla 2023 | 17:48

Minúta | 30. júla 2023 | 17:48

Francúzsko vypadni, chceme Rusko. Pučisti v Nigeri zaútočili na francúzsku ambasádu. Macron sľubuje rázne kroky

Tisíce podporovateľov junty, ktorá tento týždeň zorganizovala v Nigeri prevrat, vyšli v nedeľu do ulíc nigerského hlavného mesta Niamey. Počas protestu pritom prišlo i k útoku na francúzske veľvyslanectvo v Nigeri. Uviedli to agentúry AP a AFP.

Demonštranti pochodovali mestom smerom k francúzskemu veľvyslanectvu, kde podľa nemenovaného svedka a videa z protestu podpálili dvere. Mnohí pritom počas protestu mávali ruskými vlajkami (a pálili tie francúzske), skandovali meno ruského prezidenta Vladimira Putina a rázne odsudzovali Francúzsko – niekdajšiu koloniálnu mocnosť. Demonštranti vykrikovali heslá ako „chceme, aby Francúzsko vypadlo“ alebo „chceme Rusko“. Nigerská armáda však napokon dav rozohnala.

https://twitter.com/AhmadouAtafa/status/1685601725338550272

Francúzsko v nedeľu odsúdilo nepokoje, ktoré vypukli v okolí jeho veľvyslanectva v Niamey, a vyzvalo miestne úrady, aby budovu veľvyslanectva chránili. Kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zároveň varovala, že Paríž podnikne odvetné kroky, ak príde k útoku na francúzskych občanov.

„Ak niekto napadne francúzskych občanov, armádu, diplomatov a francúzske záujmy, uvidí, ako Francúzsko bude okamžite a neústupčivo reagovať,“ uviedla kancelária s tým, že Macron nebude tolerovať nijaký útok mierený proti Francúzsku alebo jeho záujmom.

https://twitter.com/RT_India_news/status/1685616368941674497

Vedenie nigerského vojenského prevratu v nedeľu obvinilo regionálne zoskupenie ECOWAS z prípravy vojenskej intervencie v hlavnom meste krajiny, informuje agentúra AFP.

Nová vojenská junta pred krízovým samitom ECOWAS uviedla: „Cieľom tohto stretnutia je schváliť plán agresie proti Nigeru vo forme bezprostrednej vojenskej intervencie v Niamey v spolupráci s africkými krajinami, ktoré nie sú členmi regionálneho orgánu a niektorých západných krajín.“ Vyhlásenie prečítal v národnej televízii člen junty Amadou Abdramane.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma v stredu zadržala prezidentská stráž a oznámila, že preberá moc v krajine. Vodca stredajšieho prevratu a šéf prezidentskej ochranky generál Abdourahaman Tchiani sa následne v piatok vyhlásil za nového vodcu krajiny. Podľa dosiaľ nepotvrdených špekulácií sa na prevrate mohla podieľať aj Moskva, konkrétne žoldnieri z Vagnerovej skupiny, ktorí vo viacerých afrických krajinách, napríklad v Mali, už pôsobia.

Niger je chudobná púštna krajina, kde sa od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 uskutočnili štyri úspešné prevraty a viacero neúspešných pokusov o puč.

https://twitter.com/RaissaKassire/status/1685614177283448832

V nedeľu sa v hlavnom meste Nigérie Abuja stretávajú západoafrickí lídri, aby rokovali o situácii v nestabilnom regióne Sahel. Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) má 15 členov a zároveň by mohlo zvážiť uvalenie sankcií na juntu.

Bývalý koloniálny vládca Francúzsko a Európska únia už pozastavili bezpečnostnú spoluprácu a finančnú pomoc Nigeru.

https://twitter.com/stanislas_poyet/status/1685597154700615680

Minulý rok sa lídri ECOWAS dohodli aj na vytvorení regionálnych ozbrojených zložiek, ktoré by zasiahli proti džihádistom a zabránili vojenským prevratom.

Podrobnosti o fungovaní takejto jednotky a jej financovaní sú stále nejasné, pričom sa očakáva, že ministri obrany ECOWAS prijmú rozhodnutia koncom tohto roka.

(tasr, red.)

30. júla 2023 | 17:10

Minúta | 30. júla 2023 | 17:10

Medvedev: Ak by ukrajinský protiútok uspel, museli by sme použiť jadrové zbrane

Rusko bude musieť použiť jadrové zbrane, ak bude prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva úspešná, vyhlásil v nedeľu bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Predstavte si, že... útok, ktorý podporuje NATO, by bol úspešný a odtrhli by časť nášho územia, potom by sme boli nútení použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev, podľa ktorého by tak Rusko muselo urobiť v súlade so svojou jadrovou doktrínou.

"Iná možnosť by nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Zaisťujú, aby nedošlo k zapáleniu svetového jadrového požiaru," vyhlásil Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Zdá, že Medvedev takto odkazoval na časť ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, že jadrové zbrane možno použiť v reakcii na agresiu, ktorá by ohrozila existenciu ruského štátu.

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekedy v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovorí o možnom jadrovom konflikte. Kritici Kremľa Medvedevove vyhlásenia už v minulosti označili za extrémne, pričom sa podľa nich takto snaží odradiť Západ od ďalšieho dodávania zbraní Ukrajine.

Tá sa snaží dobyť späť územie, ktoré Rusko jednostranne anektovalo a vyhlásilo za súčasť svojho teritória, čo odsúdil Kyjev i väčšina západných krajín.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu uviedol, že v posledných dňoch na bojisku na Ukrajine neprišlo k vážnym zmenám. Kyjev uvádza, že jeho sily dosahujú isté úspechy pri znovuzískavaní niektorých území. Tie sa však dostavujú pomalšie, než by Ukrajinci chceli.

(tasr)

30. júla 2023 | 13:58

Minúta | 30. júla 2023 | 13:58

Ruská flotila sa tento rok rozrastie o ďalších 30 vojenských lodí, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu chválil ruské námorníctvo na prehliadke vojnových lodí v Petrohrade, kde ho sprevádzalo aj niekoľko afrických lídrov. Informuje o tom agentúra AFP.

Vojenská prehliadka sa konala v rámci osláv Dňa námorníctva. Ruské námorníctvo pritom zohráva dôležitú úlohu aj v bojoch na Ukrajine, kam ruské vojská vpadli vlani vo februári. Ruská armáda totiž z lodí a ponoriek okrem iného odpaľuje pri útokoch na ukrajinské územie rakety.

Putin vo svojom príhovore nespomenul Ukrajinu, no chválil statočných členov posádok lodí a ponoriek. "V mene Ruska naši námorníci vynakladajú všetku svoju silu, preukazujú skutočné hrdinstvo a odvážne bojujú tak ako naši predkovia," povedal Putin.

"Rusko dnes sebavedomo implementuje dôležité prvky svojej národnej námornej politiky a neustále zväčšuje silu svojho námorníctva," dodal šéf Kremľa.

Zároveň oznámil, že ruská flotila sa len tento rok rozrastie o ďalších 30 vojenských lodí rôzneho typu, uvádza agentúry Reuters.

Súčasťou námornej prehliadky v Petrohrade bolo 45 lodí, člnov a ponoriek a 3-tisíc príslušníkov ruského námorníctva, uviedol Kremeľ.

V Petrohrade sa pritom v uplynulých dňoch konal i Rusko-africký summit, na ktorom delegácie rokovali o dodávkach obilia a možných mierových rokovania o Ukrajine. Niekoľko lídrov a predstaviteľov afrických krajín vrátane Mali či Burkiny Faso sa v nedeľu zúčastnilo po boku Putina i na námornej prehliadke.

Okrem afrických lídrov Putina na podujatí sprevádzal i ruský minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov.

(tasr)

30. júla 2023 | 13:35

Minúta | 30. júla 2023 | 13:35

Danko: Orbán ma v niečom motivuje, ale nie je pre mňa modlou. Gröhling zasa hovorí, že toto môže byť naše posledné slobodné leto

Uplynulý týždeň rezonovali na Slovensku aj výroky maďarského premiéra Viktora Orbána. Z rumunského Sedmohradska v nich okrem iného adresoval aj odkaz Maďarom žijúcim na Slovensku, keď hovoril o „práci pre vlasť na odtrhnutých územiach“. Aj o tejto téme debatovali v relácii TA3 V politike predseda SNS Andrej Danko a podpredseda SaS Branislav Gröhling.

Andrej Danko vyhlásil, že takéto výroky nepatria do tohto obdobia: „Vždy som hovoril, že chcem pre Slovensko to, čo je najlepšie. Orbán má svoj pohľad na dejiny. Nesúhlasím s tým, že Slovensko je odtrhnuté územie.“

Zároveň pripomenul, že kedysi existovalo Uhorsko, nie veľké Maďarsko. „Maďari urobili veľa chýb. Nie je na mieste vracať sa do minulosti. Nesmieme opomínať obete maďarizácie. Verím, že takýto slovník sa nebude opakovať,“ dodal šéf národniarov.

Na druhej strane si však myslí, že Orbán toho urobil pre Maďarov veľa. A to je pre Danka motivácia, aby to isté mohol raz robiť pre Slovákov. „Je sa od neho čo poučiť,“ uviedol a narážal tým napríklad na niektoré jeho zahraničnopolitické a ekonomické kroky. „To však neznamená, že je dnes pre mňa modlou,“ prízvukoval.

Gröhling: Radšej sa budem učiť od politikov na Západe

Branislav Gröhling reagoval, že sa bude radšej učiť od politikov, ktorí sú na Západe, nie od Orbána či Putina. „Toto vyjadrenie ani nie že by nebolo nevhodné, ale ani nemalo prísť od Orbána. Takúto politiku, akú robí Orbán, chce robiť aj Danko a takúto politiku robil aj Fico. Je to taká politika diktatúry alebo korupcie či rozkrádania. Ak takúto politiku chcete niečím prekryť, tak vyťahujete takéto témy a útočíte na Európsku úniu, menšiny či na prezidentku,“ vysvetlil podpredseda SaS.

Dodal, že je vtipné, že Danko tvrdí, že Rusko nie je agresor a Ukrajina by mala dať okupované územia Rusku. „Na druhej strane, ak toto povie Orbán, tak vystupujete akože za Slovensko a bijete sa do hrude,“ povedal na margo Dankových slov. Gröhling si myslí, že jediné, o čo lídrovi SNS ide, je rozkradnúť Slovensko a potom ho predať do Ruska.

Mohlo by Vás zaujímať Andrej Danko: Odovzdať zbrane a potom sem volať cudzích vojakov, to je neakceptovateľné

„Každý, kto rozumie ekonomike, musí chodiť do Ruska. Potrebujeme lacný plyn a lacné jadrové palivo,“ reagoval Danko. Považuje za falošné to, že na neho každý ukazuje prstom, no nezabudol opomenúť, že za tri roky vláda pre Slovensko neurobila nič. „SaS neurobila pre žiadnu oblasť nič. Ukázali ste svoj amaterizmus,“ oponoval Gröhlingovi. Podľa Danka, ak bude z Ruska lacný plyn, tak ho chce, aj keby sa všetci postavili aj na hlavu.

Ako po voľbách

Po parlamentných voľbách je pre Danka prioritou, aby Peter Pellegrini nešiel do vlády s ľuďmi ako Sulík, Kollár a Progresívne Slovensko. „Ak nám ľudia dajú dôveru, budem sa snažiť o najlepší výsledok pre SNS. Mám za sebou tri roky teroru od ľudí, ako sú títo,“ vyhlásil. Zdôraznil, že ak sa SNS dostane do parlamentu, jeho úlohou bude vykomunikovať ich spoločnú vládu so Smerom a Hlasom. Myslí si, že do vlády musia prísť skúsení lídri a že s predstaviteľmi Hlasu a Smeru sa podľa vlastných slov dokáže rozprávať.

Gröhling hovorí, že sa pozerá s obavami na to, čo príde. „Aby toto nebolo posledné slobodné leto, ktoré si budeme užívať,“ konštatoval. „Ak si tu vieme predstaviť vládu Smeru, SNS a Republiky, tak nás bude ťahať smerom do Ruska a nie smerom na Západ,“ doplnil. Preto má podľa neho SaS priority, ktoré by takýmto veciam zabránili. Viackrát spomenul aj programovú blízkosť liberálov s progresívcami.

Branislav Gröhling. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Otázka kandidáta na prezidenta

Danko by chcel, aby sa o post prezidenta usiloval opozičný kandidát. Ak sa SNS nedohodne so Smerom a Hlasom, chce poslať do boja vlastného kandidáta. Sú to však pre neho predčasné otázky.

Strana SaS v súčasnosti neuvažuje nad postavením kandidáta do nadchádzajúcich prezidentských volieb. Ako uviedol Gröhling, ak sa exminister zahraničných vecí Ivan Korčok rozhodne kandidovať, SaS ho určite podporí.

„Samozrejme, boli by sme radi, keby to bol človek, ktorý bude pokračovať v hodnotách súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej. Korčok naozaj kontinuálne bude vedieť Slovensko smerovať na Západ, bude to liberálna slobodná krajina, bude to demokratická krajina a nebudeme sa tu pozerať niekde na Rusko,“ uviedol Gröhling.

(ta3, sita, red.)

30. júla 2023 | 12:30

Minúta | 30. júla 2023 | 12:30

Slováci a Česi sa opäť stretli na najvyššom vrchu Bielych Karpát

Najvyšší vrch Bielych Karpát, Veľká Javorina, je tento víkend miestom tradičného stretnutia Čechov a Slovákov. Pripomínajú si tam spoločnú minulosť dvoch stále prepojených národov. Ako zhodnotil starosta obce Lubina Martin Beňatinský, ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí si stále veľmi dobre rozumejú, napriek tomu, že sú rozdelení.

"Myslím si, že nasledujúce desiatky rokov, možno i ďalšie storočie, bude táto tradícia pretrvávať a naši nasledovníci ju budú rozvíjať," povedal Beňatinský. Dodal, že prihraničné obce naďalej spolupracujú na spoločnom živote v regiónoch, na projektoch, ľudsky. "Stretávame sa pravidelne a veľmi dobre si rozumieme. A to aj napriek tomu, že sme rozdelení," uviedol.

Dlhoročným mottom slávností sú slová priekopníka slovanskej vzájomnosti Jozefa Miloslava Hurbana, keď sa vyjadril "Tu bratia vždy stretať sa budú.". Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov sú históriou, tradíciou a veľkosťou jedným z najvýznamnejších podujatí na česko-slovenskej hranici. "Príprava slávností je o stretávaní sa starostov a zástupcov obcí z jednej a druhej strany. My sa na seba tešíme. Toto je vlastne len vyvrcholenie všetkých príprav, kde si pripomíname kultúru, hudbu, históriu, českú a slovenskú vzájomnosť. Toto je utuženie, nás nemôže nikto a nič rozdeliť, obzvlášť prihraničné obce," vysvetlil starosta z Boršic u Blatnice Bohuslav Vávra.

Podľa turistu z Bratislavy Mariána Šajnohu si po rozdelení štátov stále udržiavame tú istú atmosféru. Čechov naďalej považuje za našich spoluobčanov. "Máme ich radi, máme tam mnoho kamarátov, to je dôvod, prečo sme dnes tu," priblížil.

Pre účastníkov slávností je pripravený kultúrny program v podaní rôznych súborov, skupín a žánrov. Prezentujú sa ľudové hudby, folklórne súbory a country skupiny z obidvoch strán hranice.

(tasr)

30. júla 2023 | 12:04

Minúta | 30. júla 2023 | 12:04

Súd odmietol Trumpovu žalobu na CNN za ohováranie

Federálny sudca na Floride zamietol žalobu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na spravodajskú sieť CNN za ohováranie. Toho sa podľa exprezidenta dopustila použitím výrazu „veľká lož“, ktorý má nacistické konotácie, a údajným prirovnaním ho k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi. CNN o tom informuje na svojej webstránke.

Sudca Raag Singhal povedal, že použitie frázy alebo podobných vyhlásení sú názory, ktoré nespĺňajú štandard pre ohováranie. „Použitie frázy veľká lož zo strany CNN v súvislosti s Trumpovými volebnými výzvami nevedie k hodnovernému záveru, že Trump obhajuje prenasledovanie a genocídu Židov alebo akejkoľvek inej skupiny ľudí. Žiadny rozumný divák by nemohol (alebo by nemal) hodnoverne uviesť tento odkaz,“ napísal vo svojom rozhodnutí. Ako dodal, „byť podobný Hitlerovi nie je overiteľné vyhlásenie o skutočnosti, ktoré by podporovalo tvrdenie o ohováraní“.

„Súd považuje nacistické odkazy v politickom diskurze (ktoroukoľvek ‚stranou‘) za ohavné a odporné,“ napísal tiež Singhal s tým, že „zlá rétorika však nie je ohováranie, keď neobsahuje nepravdivé fakty“.

Hovorca Trumpovej kampane Steven Cheung vo vyhlásení v sobotu povedal, že súhlasia „so zisteniami vysoko rešpektovaného sudcu, že vyjadrenia CNN o prezidentovi Trumpovi sú odporné“.

CNN rozhodnutie súdu nekomentovala.

Trump obvinil CNN z „odrádzajúcej kampane vo forme urážky na cti a ohovárania“ a z vytvorenia „falošnej a poburujúcej asociácie“ medzi ním a Hitlerom. Požadoval odškodné 475 miliónov dolárov. Žaloba je jedna z mnohých, ktoré exprezident podal na médiá, vrátane denníkov The New York Times a Washington Post, namietajúc proti spravodajstvu počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade a po prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých ho porazil Joe Biden.

(sita)

30. júla 2023 | 11:16

Minúta | 30. júla 2023 | 11:16

Africkí lídri opúšťajú Rusko bez dosiahnutia dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Africkí lídri opúšťajú Petrohrad po dvojdňovom rusko-africkom samite bez toho, aby dokázali presadiť obnovenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny a nájsť cestu na ukončenie tamojšej vojny. TASR informuje podľa správy AP.

Ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po samite v sobotu neskoro večer uviedol, že ruské ukončenie dohody o obilí spôsobilo zvýšenie jeho cien. Z toho majú prospech ruské spoločnosti a podľa neho sa Moskva o časť týchto príjmov podelí s "najchudobnejšími krajinami".

Tento záväzok bez podrobností nasleduje po Putinovom sľube, že v najbližších troch až štyroch mesiacoch bezplatne dopraví 25- až 50-tisíc ton obilia do Burkiny Faso, Zimbabwe, Mali, Somálska, Eritrey a Stredoafrickej republiky. To má prevýšiť 725-tisíc ton dodaných Svetovým potravinovým programom OSN.

Na rusko-africkom summite sa zúčastnilo menej ako 20 z 54 hláv štátov a vlád Afriky. Na predchádzujúcom stretnutí v roku 2019 ich bolo 43, čo odráža obavy z ruskej invázie na Ukrajinu.

Prezidenti Egypta a Juhoafrickej republiky patrili k najotvorenejším v téme obnovenia dohody o vývoze ukrajinského obilia.

"Chceli by sme, aby sa čiernomorská iniciatíva naplnila a aby Čierne more bolo otvorené," povedal prezident JAR Cyril Ramaphosa. "Nie sme tu, aby sme prosili o dary pre africký kontinent."

Putin prisľúbil, že Rusko bude analyzovať mierový návrh afrických lídrov pre Ukrajinu. Zároveň reagoval protiotázkou: "Prečo nás žiadate, aby sme prerušili paľbu? Nemôžeme zastaviť paľbu, kým na nás útočia."

Podľa agentúry AP sa zdá, že významným krokom v mierovom úsilí bude summit organizovaný v auguste Saudskou Arábiou. Rusko tam ale nie je pozvané.

Africké štáty tvoria najväčší blok v OSN a sú rozdelené viac ako ktorýkoľvek iný región pri podpore rezolúcií Valného zhromaždenia OSN voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Na summite v Petrohrade sa tiež potvrdila úloha Ruska ako hlavného dodávateľa zbraní pre africký kontinent.

(tasr)

30. júla 2023 | 11:03

Minúta | 30. júla 2023 | 11:03

Čakajú nás chladné augustové týždne. Vráti sa ešte leto?

SLOVENSKO – Od spaľujúceho leta má aktuálne počasie dosť ďaleko. Aj prelom najteplejších mesiacov v roku bude teplotne podpriemerný.

Leto si na chvíľu dáva prestávku. Nasledujúce dva týždne budú o niečo chladnejšie, ako je dlhodobý priemer a teploty nad +30 °C sa do prvej augustovej dekády objavia skôr len sporadicky. V praxi to znamená, že teploty budú približne o 1 až 2 °C pod dlhodobým normálom a na dané ročné obdobie bude v priemere o niečo chladnejšie. To však neznamená, že bude vyslovene chladno a leto nadobro skončilo.

Mohlo by Vás zaujímať Je starý cestný most v Trenčíne časovanou bombou? Odborníci v tom majú jasno

Teploty budú v priemere stúpať k hranici +30 °C, no teploty nad +35 °C určite nevystúpia. Noci však budú na Slovensku už o niečo chladnejšie. Nesledujúci dni nás totiž čaká premenlivejšie počasie, ktoré na naše územie prinesie viac zrážok. Naším územím bude prechádzať aj niekoľko studených frontov.

Mohlo by Vás zaujímať Matovič o zapojení ikonických fiatov do kampane: Je to reklama na demokraciu. V septembri pôjde o život

Aj keď bude koniec júla chladný, tento mesiac skončí v priemere ako silne teplotne nadpriemerný. Začiatok augusta bude skôr podpriemerný. Aj dlhodobejšie prognózy avizujú, že august už nebude taký horúci ako júl a dní s tropickou teplotu nad +30 °C bude menej.

Zdroj: imeteo.sk

30. júla 2023 | 9:52

Minúta | 30. júla 2023 | 9:52

Názov Desmod môže používať už len Kulyho kapela. Bývalí spoluhráči sa navzájom obviňujú z klamstva

Odvolací súd v Banskej Bystrici tento týždeň potvrdil prvostupňový rozsudok v súvislosti s názvom skupiny Desmod. Táto ochranná známka patrí do vlastníctva Mária Kulyho Kolára a Jána Škorca, ktorí žalovali bývalého člena kapely Riša Synčáka. Tomu však musia vyplatiť vyše 17-tisíc eur.Došlo k tomu po tom, ako v apríli 2021 kapela ohlásila spory medzi jej členmi a odišlo z nej niekoľko hudobníkov na čele s gitaristom Richardom Synčákom, ktorí si založili vlastné zoskupenie Desmod a Robo Šimko.

Pre Kulyho to bolo trápne

„Sme veľmi radi, že to dopadlo takto. Bolo to pre nás veľmi trápne. S pánom Synčákom sme sa chceli dohodnúť inak, ako chlapi. Bohužiaľ, tadiaľ cesta neviedla,“ komentoval po vynesení rozsudku spevák skupiny.

„Človeka to vždy zamrzí, keď jeho 24-ročnú prácu niekto využije len pre seba. Keď sme sa vtedy rozišli, tak padla chlapská dohoda. Z Kulyho úst vyšlo, že používať značku Desmod môžeme my aj oni. A my sme si upravili vtedy názov na Desmod a Robo Šimko, aby sme nerobili chaos. A normálne sme fungovali a hrali sme bez problémov,“ ozrejmil gitarista Synčák. Ten však už niekoľko mesiacov vystupuje spolu s hudobníkmi pod novým názvom DARS, čo je skratka pre Desmod a Robo Šimko.

Synčák dodal, že Kuly nikdy nepriniesol žiadnu pesničku do kapely a ani bubeník Jano Škorec. „Tak som zvedavý, či si budú piesne kupovať, alebo si nájdu niekoho, kto pre nich bude piesne skladať. Uvidíme. My hráme aj desmoďácke veci. Veď sú to naše piesne,“ dodal Synčák.

Kuly na to reagoval tak, že Synčák vždy klamal. A to aj v tejto veci, „pretože 99 percent spevových liniek a textov som priniesol ja. Mrzí ma to hlavne preto, že Richard išiel cestou nenávisti, závisti a klamstva,“ povedal Kuly.

Názov podľa druhu netopiera

Desmod je slovenská rocková skupina pôvodom z Nitry, ktorá na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku 1996. Svoje prvé demo skupina nahrala v roku 1997 a svoj debutový album 001 vydala v roku 2000. Spevák Mário „Kuly“ Kollár do kapely vstúpil v roku 1988 ako šestnásťročný.

Skupina vyhrala sedemkrát prvé miesto v ankete Zlatý slávik a jej spevák Kuly sa stal viacnásobným držiteľom ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky.

V apríli 2021 oznámila kapela na sociálnych sieťach, že sa z nej rozhodli odísť traja členovia – Dušan Minka, Rišo Synčák a Martin Cibulka. V rovnakom čase všetci traja odchádzajúci muzikanti následne spoločne založili nový projekt, nazvaný Desmod a Robo Šimko. Pôvodná kapela Desmod, v ktorej po odchode spomínaných muzikantov zostali zakladajúci členovia Mário Kollár a Ján Škorec postupne obsadila do voľných pozícií nových hudobníkov a funguje ďalej pod nezmeneným názvom Desmod.

Názov zoskupenia sa inšpiroval menom druhu netopiera desmoda červeného žijúceho v Strednej a Južnej Amerike, ktorý sa živí saním krvi cicavcov.

(red.)

30. júla 2023 | 9:30

Minúta | 30. júla 2023 | 9:30

Dlhy firiem a obcí voči štátu sa vyšplhali na takmer 4 miliardy eur. Najviac dlžia na danich

Slovenské spoločnosti, príspevkové organizácie, ale aj obce a mestá dlhovali štátu k máju 2023 vo forme poistného, daní alebo pohľadávok viac ako 3,9 miliardy eur. Uviedol to v analýze analytik FinStat Martin Lindák.

Spresnil, že najviac dlhov pripadá voči Finančnej správe (FS) SR vo forme daní, a to viac ako 3,2 miliardy eur. Druhou v poradí je Sociálna poisťovňa (SP), ktorej firmy, organizácie a obce či mestá dlhujú viac ako 506 miliónov eur. Treťou najväčšou položkou sú dlhy voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to viac ako 143 miliónov eur. Menej ako 54 miliónov eur dlhujú firmy a organizácie zdravotnej poisťovne Union. Zdravotná poisťovňa Dôvera od mája 2018 podľa Lindáka zoznam dlžníkov nezverejňuje.

Medzi dlžníkmi FS SR sú podľa neho najčastejšie "schránkové firmy", respektíve firmy, ktorých vlastníci sú zahraničné osoby a ktoré nemajú podnikateľskú históriu, ale spravidla jeden či dva silnejšie roky, počas ktorých pravdepodobne vykonali daňové podvody.

Priblížil, že najväčšími dlžníkmi SP sú najmä najväčšie fakultné a univerzitné nemocnice. Dlh zdravotníckych organizácií tvorí približne polovicu dlhu voči SP. Medzi najväčších dlžníkov spomedzi firiem patria rôzne spoločnosti z oblasti priemyslu a stavebníctva, keďže práve tie zamestnávajú veľký počet pracovníkov.

Zdôraznil, že dlžníkmi zdravotných poisťovní sú prevažne spoločnosti z maloobchodu, veľkoobchodu alebo priemyslu. Medzi najväčších dlžníkov však patrí nezisková organizácia alebo jedno z bratislavských súkromných gymnázií.

Dodal, že z hľadiska právnej formy sú najväčšími dlžníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným (sumárny dlh 3,241 miliardy eur). Druhou v poradí sú živnosti (348,8 milióna eur). Treťou najzastúpenejšou právnou formou sú príspevkové organizácie (312,1 milióna eur), medzi ktoré patria hlavne nemocnice.

(tasr)

30. júla 2023 | 9:29

Minúta | 30. júla 2023 | 9:29

O titul Strom roka 2023 bojuje aj unikátny dub z Melčíc-Lieskového

TRENČÍN – Dub sivozelený, ktorý sa nachádza v areáli Základnej školy s materskou školou Jána Smreka v obci Melčice-Lieskové, prežil počas svojich 270 rokov existencie množstvo historických udalostí a zmien. Dnes ochraňujúci a sprevádzajúci malých aj veľkých počas oddychu a vzdelávacích aktivít.

„Pravdepodobne v polovici 18. storočia ho v spoločnosti tisov a jedlí zasadila rodina Žambokrétyovcov pri svojom kaštieli v bývalých Malých Žabokrekoch, ktoré sú v súčasnosti časťou Lieskové. Po roku 1900 prešiel do starostlivosti baróna Júliusa Szálavského, trenčianskeho župana, o 60 rokov neskôr boli pod parkom vybudované budovy základnej školy," uviedla Trenčianska župa na svojej webovej stránke.

Mohlo by Vás zaujímať Je starý cestný most v Trenčíne časovanou bombou? Odborníci v tom majú jasno

V priebehu rokov sa z duba sivozeleného stal majestátny strom, ktorý najmä pre deti predstavuje kamaráta obra vyžarujúceho silu, jedinečnosť, húževnatosť a pokoj. Dub sivozelený je u nás zákonom chránený.

Zahlasovať za tento jedinečný strom je možné do konca septembra 2023. Všetky informácie o 21. ročníku súťaže nájdete na webovej stránke www.ekopolis.sk v rubrike Finalisti – Hlasovanie.

30. júla 2023 | 9:26

Minúta | 30. júla 2023 | 9:26

Minulé leto v zahraničí ošetrili vyše 5 600 Slovákov

Slovensko – Počas minulého leta v zahraničí ošetrili vyše 5 600 poistencov zo Slovenska. Najčastejšie čerpali zdravotnú starostlivosť v Česku. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytli všetky zdravotné poisťovne. Dokopy za túto starostlivosť uhradili asi tri milióny eur.

Čerpanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí od júna do augusta 2022 využilo 2 423 poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Najviac ich ošetrili v Česku (1 325), nasleduje Rakúsko (217) a Nemecko (212). Približne stovka poistencov potrebovala lekára počas návštevy Španielska, Maďarska a Chorvátska. „Išlo najmä o hospitalizácie, úhradu liekov a zubné ošetrenia," priblížila pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie poisťovne. Celkové náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zahraničí sa vyšplhali na vyše 1,3 milióna eur.

Mohlo by Vás zaujímať Vôňa domoviny

V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera čerpalo v tomto období zdravotnú starostlivosť v zahraničí 1985 poistencov. Najviac v Chorvátsku (679), Česku (486) a Nemecku (229). V Rakúsku ošetrili 153 ľudí a v Maďarsku 147. „Najčastejšie išlo o ambulantné ošetrenia," spresnil pre TASR PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. Celkovo Dôvera za túto starostlivosť uhradila 1,2 milióna eur.

Súkromná zdravotná poisťovňa Union eviduje za minulé leto 1 289 poistencov, ktorí využili čerpanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. „Išlo najčastejšie o úrazy, zranenia na pláži či pri športe," ozrejmila pre TASR hovorkyňa poisťovne Kristína Baluchová. Išlo o starostlivosť poskytnutú v Česku (500), Chorvátsku (347), Rakúsku (128), Maďarsku (115) a Nemecku (104). Union ZP za ňu zaplatila takmer 490 000 eur.

Poistenci majú v krajinách Európskej únie na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia rovnaký nárok na lekársky nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť ako domáci poistenci. Preukaz tiež platí v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande, vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii.

Mohlo by Vás zaujímať Matovič o zapojení ikonických fiatov do kampane: Je to reklama na demokraciu. V septembri pôjde o život

Európsky preukaz však nepokrýva náklady za spoluúčasť, za prevoz do SR, za repatriáciu, ani náklady pri ošetrení v zdravotníckom zariadení a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na miestny systém verejného zdravotného poistenia. Poisťovne preto pri ceste do zahraničia odporúčajú aj komerčné poistenie.

(tasr)

30. júla 2023 | 9:20

Minúta | 30. júla 2023 | 9:20

Od augusta sa na Slovensku zavedie nový typ posádky v záchrankách

Od začiatku augusta sa zlepší dostupnosť záchrannej zdravotnej služby (ZZS) na Slovensku a zefektívni jej fungovanie. Dosiahne sa to zavedením typu posádky „RV", teda ambulancie rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime, či úpravou pravidiel zmeny sídla stanice ZZS. Zadefinuje sa tiež čas, počas ktorého má cieľové zdravotnícke zariadenie prevziať pacienta od posádky ZZS.

Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá nadobudne účinnosť od 1. augusta tohto roka. Novelou zákona má rezort zdravotníctva splniť jeden z míľnikov reformy v rámci plánu obnovy, ktorou sa podmieňujú investície do zdravotnej starostlivosti..

Zákon v súčasnosti nepozná typ posádky „RV“ – ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime. Ide o osobné motorové vozidlo s lekárom a s materiálno-technickým vybavením podobným posádke rýchlej lekárskej pomoci. „V súčasnosti na zásahy k pacientom so zlyhaním niektorej, respektíve všetkých životných funkcií smerovali spravidla dve sanitné vozidlá dodávkového typu s kompletným vybavením, vrátane vybavenia na transport pacienta – posádka rýchlej lekárskej pomoci a najbližšia posádka rýchlej zdravotnej pomoci," uviedol rezort. Posádka „RV“ sa vzhľadom na veľkosť osobného motorového vozidla jednoduchšie dostáva k pacientovi, najmä v mestskom prostredí s hustou dopravnou premávkou.

Upravujú sa aj pravidlá zmeny sídla stanice ZZS. Zmeniť sídlo stanice ZZS bude možné len so súhlasom ministerstva zdravotníctva, ktoré si na tento účel vyžiada stanovisko operačného strediska tiesňového volania ZZS. Ministerstvo zdravotníctva môže udeliť súhlas na zmenu sídla stanice ZZS, len ak z tohto stanoviska vyplýva, že požadovaná zmena predstavuje efektívnejšie zabezpečenie ZZS.

Novelou zákona sa zároveň mení vyhlasovateľ výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na Ministerstvo zdravotníctva SR, čo by malo podľa rezortu zdravotníctva zvýšiť transparentnosť výberového konania.

(sita)

30. júla 2023 | 9:00

Minúta | 30. júla 2023 | 9:00

FOTO Obec Vinné získala cenné historické artefakty

VINNÉ – Nové historické artefakty, ktoré úzko súvisia s vinohradníckou tradíciou obce, získala obec Vinné v okrese Michalovce.

Informuje o tom na sociálnej sieti. „Vďaka iniciatíve a dlhoročnej zberateľskej činnosti nášho spoluobčana Petra Takáča, ktorý sa zaslúžil aj o založenie múzea Halapi - Getlík, sa podarilo získať nové zberateľské ‚kúsky' pre našu obec," uvádza samospráva.

Mohlo by Vás zaujímať V Turzovských kúpeľoch pribudlo smart ohnisko s nabíjacou stanicou na elektrické bicykle

Veľkú historickú hodnotu má podľa nej získanie originálu vinohradníckeho noža z 18. storočia, jeho podoba je vyobrazená i v erbe obce. „Do zbierky pribudli rukopisy Mateja Bela i Antona Sztáraya a nové významné mapové podklady o obci," dopĺňa obec.

(tasr)

30. júla 2023 | 8:24

Minúta | 30. júla 2023 | 8:24

Dvojkou na kandidátke AfD do eurovolieb je Petr Bystroň

Volebnú kandidátku pre voľby do Európskeho parlamentu pravicovej Alternatívy pre Nemecka (AfD) v roku 2024 povedie úradujúci europoslanec Maximilián Krah. V sobotu o tom rozhodli delegáti predvolebného snemu strany, informuje agentúra DPA.

Tento 46-ročný právnik podporilo 65,7 percent zhruba 600 delegátov vo východonemeckom meste Magdeburg. Druhé miesto získal Petr Bystroň pôvodom z Českej republiky, ktorý nemal protikandidáta a podporilo ho 82,4 percent delegátov. Trojka na kandidátke bude René Aust, súčasný poslanec durínskeho krajinského parlamentu s podporou 67,8 percenta. Durínska odnož AfD je klasifikovaná ako extrémistická organizácia a pozornosť jej preto venuje domáca spravodajská služba.

Eurovoľby sa majú konať 9. júna 2024.

AfD vznikla v roku 2013 na báze euroskepticizmu, odvtedy sa posunula ešte viac doprava. V roku 2017 uspela v celonemeckých parlamentných voľbách a stala sa najväčšou opozičnou stranou v Spolkovom sneme (Bundestagu) v Berlíne. V nasledujúcich spolkových voľbách v roku 2021 jej podpora klesla.

V súčasnosti je preferenčne opäť na vzostupe. V predvolebných prieskumoch v Nemecku sa jej podpora pohybuje na úrovni 18 až 22 percent. Obzvlášť silnú pozíciu má vo východných spolkových krajinách Nemecka.

(tasr)

30. júla 2023 | 8:16

Minúta | 30. júla 2023 | 8:16

Chirurgické oddelenie levočskej nemocnice sa bude sťahovať do nových priestorov

LEVOČA – Nemocnica Agel Levoča pripravuje sťahovanie chirurgického oddelenia do nových priestorov. Od 4. do 13. augusta bude v nemocnici pozastavený príjem hospitalizovaných pacientov a hospitalizácie budú presunuté do partnerských nemocníc.

Sťahuje sa aj traumatologická ambulancia do priestorov budovy urgentného príjmu, nedôjde však k žiadnemu obmedzeniu a výpadku ambulantnej starostlivosti. Po odsúhlasení hygienikmi bude v blízkej dobe spustená do prevádzky aj operačná sála na urgentnom príjme. TASR o tom informovala hovorkyňa skupiny Agel SK Martina Pavliková.

Nový pavilón chirurgických odborov vznikol rekonštrukciou priestorov bývalého urologického oddelenia. „Po spustení do prevádzky novootvoreného pavilónu budú hospitalizovaní pacienti všeobecnej a úrazovej chirurgie, a taktiež pacienti jednodňovej zdravotnej starostlivosti z odboru urológie, traumatológie a ortopédie," uviedol riaditeľ levočskej nemocnice František Lešundák.

Mohlo by Vás zaujímať Colníci odhalili nelegálny dovoz jantáru v autobuse pravidelnej linkovej dopravy Užhorod-Košice

Počas sťahovania bude činnosť chirurgickej ambulancie v pracovnej dobe naďalej zabezpečená v budove urgentného príjmu. V čase ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) bude zabezpečená v pôvodných priestoroch doterajšej chirurgie len pre ambulantných pacientov. Príjem pacientov na hospitalizáciu bude od 4. augusta pozastavený.

Mohlo by Vás zaujímať Pre úpravu vozovky bude uzavretá časť diaľnice D1

Traumatologická ambulancia sa od 2. augusta sťahuje do priestorov budovy urgentného príjmu, kde je už v prevádzke chirurgická aj ortopedická ambulancia. Fungujúce ambulancie doplní aj nová operačná sála na urgentnom príjme, ktorá je vybavená prístrojovou technikou na potreby traumatologických a ortopedických operácií.

(tasr)

30. júla 2023 | 8:00

Minúta | 30. júla 2023 | 8:00

Ďalšie ničivé búrky a záplavy: Zasahovať museli hasiči

HUMENNÉ – Následky búrky pri obci Porúbka v okrese Humenné aktuálne odstraňujú dobrovoľní hasiči.

Ako pre TASR uviedli z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove, na mieste zasahujú dobrovoľní hasiči z Porúbky a Chlmca a na miesto idú aj traja hasiči s jedným kusom techniky z Okresného riaditeľstva HaZZ v Humennom.

Mohlo by Vás zaujímať Pri Čabinách v okrese Medzilaborce odstránili problémový zosuv cesty

Medzi spomenutými obcami došlo k vybreženiu potoka Ptava. „Dobrovoľní hasiči odstraňovali drevo spod mostov. Pod jedným mostom je ešte dosť silný prúd, čiže to monitorujú. Rovnako čistili cestu od nánosov," uviedli z krajského riaditeľstva HaZZ s tým, že voda už opadla.

Profesionálni hasiči v sobotu odstraňovali popadané stromy v obciach Juskova Voľa a Gruzovce.

(tasr)

30. júla 2023 | 8:00

Minúta | 30. júla 2023 | 8:00

Colníci odhalili nelegálny dovoz jantáru v autobuse pravidelnej linkovej dopravy Užhorod-Košice

KOŠICE – Ozbrojení príslušníci finančnej správy z Colného úradu (CÚ) Michalovce odhalili na colnom hraničnom priechode s Ukrajinou nelegálny dovoz jantáru.

Nerasty v hodnote 42-tisíc eur boli ukryté v ukrajinskom autobuse pravidelnej linkovej dopravy smerujúcej na Slovensko v špeciálne vybudovanom úkryte. Informovala o tom hovorkyňa Colného úradu Košice Katarína Daňková.

Mohlo by Vás zaujímať Muž surovo dobil svoju priateľku, skončil vo väzbe

Vo štvrtok 27. júla po polnoci vstúpil na územie Slovenskej republiky cez hraničný priechod Vyšné Nemecké autobus pravidelnej linky Užhorod – Košice. Vodič autobusu na otázku príslušníkov finančnej správy uviedol, že žiaden tovar nedováža.

Následne bolo vozidlo podrobené dôkladnej colnej prehliadke. Pri kontrole priestoru pred zadnou nápravou uprostred autobusu bol identifikovaný umelo prekrytý priestor s vytvorením prekážky a prístupom zo spacej časti pre vodiča.

V objavenej konštrukčnej dutine sa nachádzali biele vrecia. V dvanástich textilných vreciach opatrených plombou bolo takmer 100 kilogramov neopracovaných nerastov neznámeho pôvodu, rôznych tvarov, veľkostí a farieb pripomínajúcich jantár. Znalec vyčíslil hodnotu pašovaného jantáru vo výške 42-tisíc eur.

Mohlo by Vás zaujímať Košickí mestskí policajti vypátrali muža, na ktorého bol vydaný zatykač

Keďže vodič autobusu pri vstupe na územie SR nepredložil dovezený jantár colným orgánom a nevedel predložiť žiadne doklady o jeho pôvode a hodnote, tovar mu bol zaistený v dôsledku porušenia colných predpisov. Dovoz jantáru na územie EÚ nie je zakázaný, avšak neopracovaný jantár pôvodom z Ukrajiny je predmetom nelegálnej ťažby a následne nezákonného dovozu.

Na Ukrajine sa podľa odhadov ročne vyťaží jantár za pol miliardy dolárov, ale štátom je táto ťažba kontrolovaná iba minimálne. Legálny dovoz na územie Slovenska, ako aj na územie Európskej únie je možný, avšak s príslušnými dokladmi osvedčujúcimi, že sa tento tovar na colné územie Európskeho spoločenstva riadne doviezol v súlade s platnými predpismi.

Mohlo by Vás zaujímať Tínedžer ukradol z herne v Rožňave 15 000 eur, chytili ho až v Nitrianskom kraji

Na miesto bol privolaný vyšetrovateľ finančnej správy, ktorý začal trestné stíhanie vo veci zločinu skrátenia dane a poistného. O osude zaisteného jantáru pochádzajúceho z nezákonného dovozu bude rozhodovať súd v trestnom konaní.

Jantár bol v minulých rokoch opakovane zaistený pri výkone colného dohľadu v rámci rôznych druhov prepravy. Našiel sa uložený v nákladnom železničnom vagóne v rámci legálneho nákladu aglomerátovej rudy, v batožinovom priestore osobného motorového vozidla, ale aj ukrytý vo vystuženej konštrukcii pod rezervnou pneumatikou založený vrecami cementu. V týchto prípadoch nelegálneho dovozu jantáru súd rozhodol o prepadnutí tovaru v prospech štátu, pričom nerast odovzdala finančná správa Puncovému úradu Slovenskej republiky, ktorý je podľa zákona o puncovníctve v týchto prípadoch správcom majetku štátu.

(sita)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Ruské veľvyslanectvo v Moldavsku obmedzí svoje konzulárne služby

Ukrajina začína s USA rokovať o bezpečnostných zárukách

Dánsko zvažuje obmedzenie protestov spojených s pálením svätých kníh

Prezident Duda si uctil pamiatku Varšavského povstania

Hackeri napadli telefóny ruských vojenských námorníkov

Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu: Vojna sa vracia do Ruska

Francúzsko vypadni, chceme Rusko. Pučisti v Nigeri zaútočili na francúzsku ambasádu. Macron sľubuje rázne kroky

Najmladšia kandidujúca strana na Slovensku má v priemere 41 rokov, najstaršia 58

Výbuch bomby na politickom zhromaždení v Pakistane zabil 40 ľudí a zranil 150 ďalších

Medvedev: Ak by ukrajinský protiútok uspel, museli by sme použiť jadrové zbrane

Prerušiť hospodárske vzťahy s Čínou je nemožné, vyhlásil francúzsky minister financií

V tábore v Bielorusku sa usadilo niekoľko tisíc vagnerovcov, tvrdia Briti

Ruská flotila sa tento rok rozrastie o ďalších 30 vojenských lodí, vyhlásil Putin

Danko: Orbán ma v niečom motivuje, ale nie je pre mňa modlou. Gröhling zasa hovorí, že toto môže byť naše posledné slobodné leto

Cuketový hit leta od Ivany Gáborík. Vyskúšajte ho aj vy

Cuketový hit leta od Ivany Gáborík. Vyskúšajte ho aj vy

Presun horiacej nákladnej lode aj s elektromibilmi komplikuje vietor

Pre rekonštrukciu mosta pri Haniske budú platiť dopravné obmedzenia

Slováci a Česi sa opäť stretli na najvyššom vrchu Bielych Karpát

Súd odmietol Trumpovu žalobu na CNN za ohováranie

Malá obec si zrekonštruovala takmer 50-ročný kultúrny dom. Stálo ju to 18 000 eur

V Turej Lúke sa uskutočnia tradičné dožinky

Africkí lídri opúšťajú Rusko bez dosiahnutia dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Čakajú nás chladné augustové týždne. Vráti sa ešte leto?

V auguste sa v Džidde uskutoční samit o ukončení vojny na Ukrajine

V skanzene Vychylovka priblížia bohatú kultúru a zvyky z minulých čias

Názov Desmod môže používať už len Kulyho kapela. Bývalí spoluhráči sa navzájom obviňujú z klamstva

Dlhy firiem a obcí voči štátu sa vyšplhali na takmer 4 miliardy eur. Najviac dlžia na danich

O titul Strom roka 2023 bojuje aj unikátny dub z Melčíc-Lieskového

Minulé leto v zahraničí ošetrili vyše 5 600 Slovákov

Od augusta sa na Slovensku zavedie nový typ posádky v záchrankách

FOTO Obec Vinné získala cenné historické artefakty

Dvojkou na kandidátke AfD do eurovolieb je Petr Bystroň

Chirurgické oddelenie levočskej nemocnice sa bude sťahovať do nových priestorov

Ďalšie ničivé búrky a záplavy: Zasahovať museli hasiči

Colníci odhalili nelegálny dovoz jantáru v autobuse pravidelnej linkovej dopravy Užhorod-Košice

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť