Preskočiť na obsah
  |  

V auguste sa v Džidde uskutoční samit o ukončení vojny na Ukrajine

V Saudskej Arábii sa v auguste uskutoční Ukrajinou zorganizovaný samit, ktorého cieľom bude nájsť cestu k rokovaniam o ukončení vojny. Stretnutie by sa malo uskutočniť v meste Džidda. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa, ktorý komunikoval pod podmienkou anonymity, keďže nemal povolenie verejne hovoriť o samite. Ukrajina ani Saudská Arábia bezprostredne rokovania neuznali.

Účastníkmi mierového samitu budú Ukrajina, Brazília, India, Juhoafrická republika a niekoľko ďalších krajín, uviedol predstaviteľ. Očakáva sa účasť aj vysokopostaveného predstaviteľa Spojených štátov. Podujatie je plánované pod dohľadom Kyjeva a Rusko nie je pozvané, vysvetlil.

Denník Wall Street Journal, ktorý o samite informoval ako prvý, uviedol, že sa uskutoční 5. a 6. augusta a zúčastní sa na ňom zhruba 30 krajín. Noviny sa odvolávali na diplomatov zapojených do rokovaní.

Predstaviteľ, ktorý komunikoval s AP, uviedol, že samit je ďalší krok po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v júni v Kodani.

(sita)

  |  

V skanzene Vychylovka priblížia bohatú kultúru a zvyky z minulých čias

NOVÁ BYSTRICA – Život predkov na Kysuciach v nedeľu pripomenú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke.

Informovala o tom vedúca správy Múzea kysuckej dediny Miroslava Jančulová. „Podujatie je zamerané na tradície a zvyky našich predkov počas celého roka. Ako sa slávili jednotlivé sviatky, aké zvyky mali prarodičia a naši predkovia. Dnes už sa môžeme o týchto zvykoch dočítať len v knihách a brožúrach, alebo nám ich pripomínajú v spomienkach naši starkí," vysvetlila Jančulová.

Pripomenúť si tieto tradície počas nedele umožní Folklórna skupina Kýčera z Ochodnice. Jančulová dodala, že členovia súboru pri tvorbe galaprogramu vychádzajú zo starých tradičných zvykov, spevov, hudby a tancov. „Aby ukázali, koľko krásy a poézie má v sebe ľudové umenie a kultúra na Kysuciach," uviedla.

(tasr)

  |  

Názov Desmod môže používať už len Kulyho kapela. Bývalí spoluhráči sa navzájom obviňujú z klamstva

Odvolací súd v Banskej Bystrici tento týždeň potvrdil prvostupňový rozsudok v súvislosti s názvom skupiny Desmod. Táto ochranná známka patrí do vlastníctva Mária Kulyho Kolára a Jána Škorca, ktorí žalovali bývalého člena kapely Riša Synčáka. Tomu však musia vyplatiť vyše 17-tisíc eur.Došlo k tomu po tom, ako v apríli 2021 kapela ohlásila spory medzi jej členmi a odišlo z nej niekoľko hudobníkov na čele s gitaristom Richardom Synčákom, ktorí si založili vlastné zoskupenie Desmod a Robo Šimko.

Pre Kulyho to bolo trápne

„Sme veľmi radi, že to dopadlo takto. Bolo to pre nás veľmi trápne. S pánom Synčákom sme sa chceli dohodnúť inak, ako chlapi. Bohužiaľ, tadiaľ cesta neviedla,“ komentoval po vynesení rozsudku spevák skupiny.

„Človeka to vždy zamrzí, keď jeho 24-ročnú prácu niekto využije len pre seba. Keď sme sa vtedy rozišli, tak padla chlapská dohoda. Z Kulyho úst vyšlo, že používať značku Desmod môžeme my aj oni. A my sme si upravili vtedy názov na Desmod a Robo Šimko, aby sme nerobili chaos. A normálne sme fungovali a hrali sme bez problémov,“ ozrejmil gitarista Synčák. Ten však už niekoľko mesiacov vystupuje spolu s hudobníkmi pod novým názvom DARS, čo je skratka pre Desmod a Robo Šimko.

Synčák dodal, že Kuly nikdy nepriniesol žiadnu pesničku do kapely a ani bubeník Jano Škorec. „Tak som zvedavý, či si budú piesne kupovať, alebo si nájdu niekoho, kto pre nich bude piesne skladať. Uvidíme. My hráme aj desmoďácke veci. Veď sú to naše piesne,“ dodal Synčák.

Kuly na to reagoval tak, že Synčák vždy klamal. A to aj v tejto veci, „pretože 99 percent spevových liniek a textov som priniesol ja. Mrzí ma to hlavne preto, že Richard išiel cestou nenávisti, závisti a klamstva,“ povedal Kuly.

Názov podľa druhu netopiera

Desmod je slovenská rocková skupina pôvodom z Nitry, ktorá na slovenskej hudobnej scéne pôsobí od roku 1996. Svoje prvé demo skupina nahrala v roku 1997 a svoj debutový album 001 vydala v roku 2000. Spevák Mário „Kuly“ Kollár do kapely vstúpil v roku 1988 ako šestnásťročný.

Skupina vyhrala sedemkrát prvé miesto v ankete Zlatý slávik a jej spevák Kuly sa stal viacnásobným držiteľom ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky.

V apríli 2021 oznámila kapela na sociálnych sieťach, že sa z nej rozhodli odísť traja členovia – Dušan Minka, Rišo Synčák a Martin Cibulka. V rovnakom čase všetci traja odchádzajúci muzikanti následne spoločne založili nový projekt, nazvaný Desmod a Robo Šimko. Pôvodná kapela Desmod, v ktorej po odchode spomínaných muzikantov zostali zakladajúci členovia Mário Kollár a Ján Škorec postupne obsadila do voľných pozícií nových hudobníkov a funguje ďalej pod nezmeneným názvom Desmod.

Názov zoskupenia sa inšpiroval menom druhu netopiera desmoda červeného žijúceho v Strednej a Južnej Amerike, ktorý sa živí saním krvi cicavcov.

(red.)

  |  

Dlhy firiem a obcí voči štátu sa vyšplhali na takmer 4 miliardy eur. Najviac dlžia na danich

Slovenské spoločnosti, príspevkové organizácie, ale aj obce a mestá dlhovali štátu k máju 2023 vo forme poistného, daní alebo pohľadávok viac ako 3,9 miliardy eur. Uviedol to v analýze analytik FinStat Martin Lindák.

Spresnil, že najviac dlhov pripadá voči Finančnej správe (FS) SR vo forme daní, a to viac ako 3,2 miliardy eur. Druhou v poradí je Sociálna poisťovňa (SP), ktorej firmy, organizácie a obce či mestá dlhujú viac ako 506 miliónov eur. Treťou najväčšou položkou sú dlhy voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to viac ako 143 miliónov eur. Menej ako 54 miliónov eur dlhujú firmy a organizácie zdravotnej poisťovne Union. Zdravotná poisťovňa Dôvera od mája 2018 podľa Lindáka zoznam dlžníkov nezverejňuje.

Medzi dlžníkmi FS SR sú podľa neho najčastejšie "schránkové firmy", respektíve firmy, ktorých vlastníci sú zahraničné osoby a ktoré nemajú podnikateľskú históriu, ale spravidla jeden či dva silnejšie roky, počas ktorých pravdepodobne vykonali daňové podvody.

Priblížil, že najväčšími dlžníkmi SP sú najmä najväčšie fakultné a univerzitné nemocnice. Dlh zdravotníckych organizácií tvorí približne polovicu dlhu voči SP. Medzi najväčších dlžníkov spomedzi firiem patria rôzne spoločnosti z oblasti priemyslu a stavebníctva, keďže práve tie zamestnávajú veľký počet pracovníkov.

Zdôraznil, že dlžníkmi zdravotných poisťovní sú prevažne spoločnosti z maloobchodu, veľkoobchodu alebo priemyslu. Medzi najväčších dlžníkov však patrí nezisková organizácia alebo jedno z bratislavských súkromných gymnázií.

Dodal, že z hľadiska právnej formy sú najväčšími dlžníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným (sumárny dlh 3,241 miliardy eur). Druhou v poradí sú živnosti (348,8 milióna eur). Treťou najzastúpenejšou právnou formou sú príspevkové organizácie (312,1 milióna eur), medzi ktoré patria hlavne nemocnice.

(tasr)

  |  

O titul Strom roka 2023 bojuje aj unikátny dub z Melčíc-Lieskového

TRENČÍN – Dub sivozelený, ktorý sa nachádza v areáli Základnej školy s materskou školou Jána Smreka v obci Melčice-Lieskové, prežil počas svojich 270 rokov existencie množstvo historických udalostí a zmien. Dnes ochraňujúci a sprevádzajúci malých aj veľkých počas oddychu a vzdelávacích aktivít.

„Pravdepodobne v polovici 18. storočia ho v spoločnosti tisov a jedlí zasadila rodina Žambokrétyovcov pri svojom kaštieli v bývalých Malých Žabokrekoch, ktoré sú v súčasnosti časťou Lieskové. Po roku 1900 prešiel do starostlivosti baróna Júliusa Szálavského, trenčianskeho župana, o 60 rokov neskôr boli pod parkom vybudované budovy základnej školy," uviedla Trenčianska župa na svojej webovej stránke.

V priebehu rokov sa z duba sivozeleného stal majestátny strom, ktorý najmä pre deti predstavuje kamaráta obra vyžarujúceho silu, jedinečnosť, húževnatosť a pokoj. Dub sivozelený je u nás zákonom chránený.

Zahlasovať za tento jedinečný strom je možné do konca septembra 2023. Všetky informácie o 21. ročníku súťaže nájdete na webovej stránke www.ekopolis.sk v rubrike Finalisti – Hlasovanie.

  |  

Minulé leto v zahraničí ošetrili vyše 5 600 Slovákov

Slovensko – Počas minulého leta v zahraničí ošetrili vyše 5 600 poistencov zo Slovenska. Najčastejšie čerpali zdravotnú starostlivosť v Česku. Vyplýva to z údajov, ktoré TASR poskytli všetky zdravotné poisťovne. Dokopy za túto starostlivosť uhradili asi tri milióny eur.

Čerpanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí od júna do augusta 2022 využilo 2 423 poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Najviac ich ošetrili v Česku (1 325), nasleduje Rakúsko (217) a Nemecko (212). Približne stovka poistencov potrebovala lekára počas návštevy Španielska, Maďarska a Chorvátska. „Išlo najmä o hospitalizácie, úhradu liekov a zubné ošetrenia," priblížila pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie poisťovne. Celkové náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zahraničí sa vyšplhali na vyše 1,3 milióna eur.

Mohlo by Vás zaujímať Vôňa domoviny

V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera čerpalo v tomto období zdravotnú starostlivosť v zahraničí 1985 poistencov. Najviac v Chorvátsku (679), Česku (486) a Nemecku (229). V Rakúsku ošetrili 153 ľudí a v Maďarsku 147. „Najčastejšie išlo o ambulantné ošetrenia," spresnil pre TASR PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. Celkovo Dôvera za túto starostlivosť uhradila 1,2 milióna eur.

Súkromná zdravotná poisťovňa Union eviduje za minulé leto 1 289 poistencov, ktorí využili čerpanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. „Išlo najčastejšie o úrazy, zranenia na pláži či pri športe," ozrejmila pre TASR hovorkyňa poisťovne Kristína Baluchová. Išlo o starostlivosť poskytnutú v Česku (500), Chorvátsku (347), Rakúsku (128), Maďarsku (115) a Nemecku (104). Union ZP za ňu zaplatila takmer 490 000 eur.

Poistenci majú v krajinách Európskej únie na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia rovnaký nárok na lekársky nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť ako domáci poistenci. Preukaz tiež platí v Nórsku, Lichtenštajnsku, na Islande, vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii.

Európsky preukaz však nepokrýva náklady za spoluúčasť, za prevoz do SR, za repatriáciu, ani náklady pri ošetrení v zdravotníckom zariadení a u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú napojení na miestny systém verejného zdravotného poistenia. Poisťovne preto pri ceste do zahraničia odporúčajú aj komerčné poistenie.

(tasr)