Dánsky ekológ a intelektuál búra mýty o planéte v plameňoch. Množstvo požiarov je pod desaťročným priemerom

Titulky v médiách znejú neúprosne. Nadpis v nedávnom texte liberálneho bruselského webu Politico znel: „Toto leto ukazuje, ako vyzerá klimatická zmena, vravia vedci.“ V článku Svetového ekonomického fóra svieti: „Éra globálneho varu už prišla.“ Názov textu denníka Washington Post znel takto: „Záplavy, požiare a vražedné teplo sú alarmujúcimi signálmi planéty visiacej na vlásku.“

Je to jedna z najčastejších téz a výrokov v posledných rokoch. Mohutné požiare sú následkom klimatických zmien a globálne otepľovanie podpaľuje planétu. V istom čase a na istých miestach by sa toto tvrdenie mohlo javiť ako pravdivé, pri pohľade na väčšie územné celky a dlhší časový úsek však jasne vidieť, že sa dostáva do rozporu s realitou.

„Satelity už viac ako dve desaťročia zaznamenávajú požiare na celom povrchu planéty. Údaje sú jednoznačné: Od začiatku roku 2000, keď horeli 3 percentá svetovej pevniny, má ročne spálená plocha klesajúcu tendenciu. V roku 2022, teda v poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii kompletné údaje, dosiahol svet novú, rekordne nízku hodnotu 2,2 percenta spálenej plochy,“ pomenúva fakty v denníku Wall Street Journal ekológ a ekonóm Bjørn Lomborg.

Oproti priemeru horelo v tomto roku viac v Amerike, podstatne menej v Afrike či Európe