Dánsky ekológ a intelektuál búra mýty o planéte v plameňoch. Množstvo požiarov je pod desaťročným priemerom

Titulky v médiách znejú neúprosne. Nadpis v nedávnom texte liberálneho bruselského webu Politico znel: „Toto leto ukazuje, ako vyzerá klimatická zmena, vravia vedci.“ V článku Svetového ekonomického fóra svieti: „Éra globálneho varu už prišla.“ Názov textu denníka Washington Post znel takto: „Záplavy, požiare a vražedné teplo sú alarmujúcimi signálmi planéty visiacej na vlásku.“

Je to jedna z najčastejších téz a výrokov v posledných rokoch. Mohutné požiare sú následkom klimatických zmien a globálne otepľovanie podpaľuje planétu. V istom čase a na istých miestach by sa toto tvrdenie mohlo javiť ako pravdivé, pri pohľade na väčšie územné celky a dlhší časový úsek však jasne vidieť, že sa dostáva do rozporu s realitou.

„Satelity už viac ako dve desaťročia zaznamenávajú požiare na celom povrchu planéty. Údaje sú jednoznačné: Od začiatku roku 2000, keď horeli 3 percentá svetovej pevniny, má ročne spálená plocha klesajúcu tendenciu. V roku 2022, teda v poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii kompletné údaje, dosiahol svet novú, rekordne nízku hodnotu 2,2 percenta spálenej plochy,“ pomenúva fakty v denníku Wall Street Journal ekológ a ekonóm Bjørn Lomborg.

Oproti priemeru horelo v tomto roku viac v Amerike, podstatne menej v Afrike či Európe

Aj keď za tento rok ešte nie sú kompletné údaje o požiaroch, dáta, ktoré boli dostupné ku koncu júla ukazovali, že z globálneho pohľadu je aj počas tohto leta pomerne malý počet požiarov i veľkosť spálenej plochy.

Údaje Globálneho informačného systému o požiaroch (GWIS) ukazujú, že ku koncu júla zhorelo podstatne viac plochy v Amerike (38 miliónov hektárov, priemer 2012-2022 bol 26 miliónov hektárov) a nad priemer sa dostala aj Oceánia (15 miliónov verzus 14,1 milióna hektárov) a veľmi zľahka Ázia (29,4 milióna verzus 29,16 milióna hektárov).

Európa (takmer 9 miliónov hektárov) i Afrika (102,5 milióna hektárov) boli pomerne hlboko pod priemerom  z rokov 2012 až 2022 (13,1 milióna resp. 113,7 milióna hektárov).

„Z globálneho systému GWIS vyplýva, že spálená plocha je mierne pod priemerom rokov 2012 až 2022, teda obdobia, ktoré už zaznamenalo jedny z najnižších mier spálenej plochy,“ konštatuje na základe údajov Lomborg.

Aj štatistiky o samotnom počte požiarov sú naklonené v neprospech tvrdení o „planéte visiacej na vlásku“. Napríklad v Európe vzniklo v rokoch 2012 až 2022 v období do konca júla v priemere 28 688 požiarov ročne, zatiaľ čo v tomto roku je zatiaľ starý kontinent na čísle 17 354.

V Afrike doteraz vzbĺklo 294-tisíc požiarov, zatiaľ čo desaťročný priemerný počet k 29. júlu je na úrovni vyše 323-tisíc. Menej požiarov vzniklo dokonca aj v Ázii (92-tisíc verzus 97-tisíc). V Oceánii je zatiaľ o zhruba 2 500 požiarov viac, v Amerike o približne 15-tisíc.

Výtlak aktivistov vytvára dokonalý obraz horiacej planéty

Podľa jeho slov sa však „médiá správajú, akoby bol svet v plameňoch“. Amerika podľa neho sústredila pozornosť na lesné požiare v Kanade, ktorých dym pokryl veľké časti severovýchodu USA. Kanadský premiér Justin Trudeau aj Biely dom obviňovali zmenu klímy. Dánsky vedec však poukazuje aj na ďalšie príklady z nedávnej minulosti.

Year after year, with climate change, we’re seeing more and more intense wildfires – and they’re starting to happen in places where they don’t normally. To make sure we’re keeping people safe, we’ve invested in community-based firefighters across the country.

— Justin Trudeau (@JustinTrudeau) June 6, 2023

„Koncom roka 2021 zamestnal denník New York Times viac ako 40 pracovníkov na projekte s názvom Pohľadnice z horiaceho sveta, na čele s fotorealistickou animáciou sveta v plameňoch. Jeho jednoznačným cieľom bolo presvedčiť čitateľov o bezprostrednosti klimatickej krízy prostredníctvom série príbehov o devastácii, súvisiacej so zmenou klímy na celom svete, vrátane lesných požiarov v Austrálii v rokoch 2019 – 2020,“ píše ďalej Lomborg.

Konštatuje, že Bidenova administratíva, rovnako ako americký denník, dokázali vykresliť presvedčivý obraz ohnivej klimatickej apokalypsy, pretože sa selektívne zamerali len na isté regióny, ktoré horia, a nie na oveľa väčšie územie, kde sú požiare menej rozšírené.

„Hoci si požiare v Austrálii v rokoch 2019-20 vyslúžili titulky v médiách ako Apokalypsa teraz a Austrália horí, satelitné údaje ukazujú, že išlo o selektívny príbeh. Horenie bolo mimoriadne v dvoch štátoch, ale mimoriadne malé vo zvyšku krajiny,“ upozorňuje prezident kodaňského think tanku.

Dodáva, že „od začiatku roku 2000, keď horelo 8 percent Austrálie, sa každoročne zapálená plocha krajiny zmenšila. Požiare v rokoch 2019 až 2020 spálili 4 percentá austrálskej pôdy a tento rok bude spálená plocha pravdepodobne ešte menšia.“

Lomborg spomína ako vtedy média vyrukovali so štúdiou Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), podľa ktorého požiare v rokoch 2019 až 2020 ovplyvnili (zničili prirodzené životné prostredie alebo potravu, vystavili tepelnému stresu, zabili alebo zranili) tri miliardy zvierat.

„Táto štúdia však skúmala najmä dva štáty s najväčším počtom požiarov, nie zvyšok Austrálie. V celoštátnom meradle, požiare v rokoch 2019 až 2020 pravdepodobne zabili alebo zranili šesť miliárd zvierat. To je takmer rekordne nízka hodnota, začiatkom roka 2000 požiare poškodili alebo zabili 13 miliárd zvierat ročne,“ dopĺňa vedec úplnú mozaiku.

„Klimatické politiky“ nemajú na požiare veľký vplyv. Existujú efektívnejšie a rafinovanejšie riešenia

Napriek štatistikám, Lomborg vníma potrebu chrániť sa pred požiarmi, najmä v regiónoch, kde ich v danom roku vzniká viac než obvykle. Ako riešenie pred požiarmi však nevidí súčasné klimatické politiky zamerané na znižovanie uhlíka v atmosfére.

„Je trápne nesprávne tvrdiť, ako to nedávno urobil klimatológ Michael Mann, že klimatická politika je „jediným spôsobom“, ako znížiť počet požiarov,“ kritizuje známy ekológ. „Predpísané vypaľovanie, zlepšenie územného plánovania a lepšie hospodárenie s pôdou“ sú podľa neho „oveľa rýchlejšie, účinnejšie a lacnejšie riešenia požiarov ako klimatická politika.“

Dodáva, že modelovania Agentúry na ochranu životného prostredia ukázali, že aj pri „drastickom znížení emisií by trvalo 50 až 80 rokov, kým by sme zaznamenali malý vplyv na plochu vypálenú v USA.“

„Keď čítate titulky o požiaroch, spomeňte si na ďalšie taktiky strašenia klimatickými zmenami, ktoré sa ukázali ako nepodarené. Ľadové medvede boli kedysi symbolom plagátov propagujúcich klimatické opatrenia, no v súčasnosti sa odhaduje, že ich populácia je väčšia ako kedykoľvek za posledné polstoročie. Hovorili nám, že klimatické zmeny spôsobia viac hurikánov, ale satelitné údaje ukazujú, že počet hurikánov na celom svete má od roku 1980 mierne klesajúcu tendenciu,“ doplňuje Lomborg.

Vedec svoj príspevok pre Wall Street Journal uzavrel konštatovaním, že globálne otepľovanie je pre ľudstvo výzvou, avšak malo by o ňom uvažovať triezvo: „V nasledujúcom storočí budú náklady s tým spojené predstavovať ekvivalent jednej alebo dvoch recesií. Zdravým rozumom by bolo uznať, že tak klimatické zmeny, ako aj politiky znižovania emisií oxidu uhličitého prinášajú náklady, a potom rokovať o rovnováhe, ktorá by uprednostnila najúčinnejšie opatrenia.“