Nový variant koronavírusu EG.5, takzvaný Eris, infikuje v Spojenom kráľovstve čoraz viac ľudí. Riaditeľ maďarského Ústavu lekárskej biológie na Univerzite v Segedíne Zsolt Boldogkői v stredu v rozhovore pre komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió v tejto súvislosti uviedol, že nový variant vírusu sa môže rozšíriť po celej Európe vrátane Maďarska. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Boldogkői pripomenul, že podľa niektorých odborníkov má tento omikronový kmeň na svedomí každý siedmy prípad ochorenia COVID-19 a výrazne stúpol aj počet hospitalizovaných.
Eris bol identifikovaný ako nový variant v Anglicku koncom júla, ale v Ázii už spôsobil 20 percent prípadov. Tento nový variant sa podľa Boldogkőiho dostal do správ iba nedávno, pretože koronavírus sa v poslednom období začal šíriť rýchlejšie a nedávno drasticky stúpol aj počet hospitalizácií, a to o 12 percent za jeden mesiac.
Podľa Boldogkőiho slov príznaky covidu spôsobeného týmto variantom nie sú vážnejšie ako predtým, ale Eris sa pravdepodobne šíri rýchlejšie ako iné omikronové kmene.
Vírus je však oslabený a ľudia majú ešte stále imunologickú ochranu, ktorá sa však neustále znižuje, dodal Boldogkői, podľa ktorého je Eris pravdepodobne prítomný už aj v Maďarsku.
Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v stredu pri zásahu v štáte Utah zastrelili muža, ktorý sa údajne vyhrážal americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. Stalo sa tak krátko pred Bidenovou návštevou Utahu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
FBI potvrdila, že podozrivý muž bol zastrelený počas zatýkania a domovej prehliadky v meste Provo južne od hlavného mesta Utahu Salt Lake City. Muža však odmietla identifikovať a vyhlásila, že v súčasnosti stále prebieha vyšetrovanie. Podľa záznamov miestnej prokuratúry však ide o približne 70-ročného Craiga Robertsona, ktorý bol podporovateľom amerického exprezidenta Donalda Trumpa.
Robertson sa na sociálnych sieťach údajne opakovane vyhrážal Bidenovi a ďalším ľuďom, napríklad americkej viceprezidentke Kamale Harrisovej, ministrovi spravodlivosti Merrickovi Garlandovi či manhattanskému prokurátorovi Alvinovi Braggovi. Na margo Bidenovej nadchádzajúcej návštevy Utahu Robertson vyhlásil, že si už "čistí svoju pušku M24". V inom príspevku napísal, že je čas na "nie jednu, ale dve prezidentské vraždy – najskôr Joe, potom Kamala".
Agentúra AFP dodáva, že prezident Biden je v súčasnosti na návšteve západnej časti Spojených štátov. Podľa plánu mal v stredu večer letieť z Nového Mexika do Salt Lake City v Utahu.
Nemecká vláda v stredu oznámila, že Ukrajine odovzdala ďalšie dva komponenty systému protivzdušnej obrany Patriot. Konkrétne ide o odpaľovacie zariadenia pre rakety. Informovali o tom televízia Sky News a agentúra DPA.
Najnovší balík vojenskej pomoci od Nemecka zahŕňa podľa pravidelne aktualizovaného zoznamu na stránke bundesregierung.de aj desať pásových terénnych vozidiel Bandvagn 206, muníciu, prieskumné bezpilotné lietadlá, guľomety a prostriedky prvej pomoci.
Prvý systém Patriot Nemecko poslalo Ukrajine v apríli, Spojené štáty následne dodali ďalší. Jeden z týchto veľmi cenených obranných systémov bol v máji v Kyjeve poškodený pri ruských útokoch, pripomína Sky News.
Podľa údajov amerického Centra strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) stojí nová batéria Patriotu približne 1,1 miliardy dolárov (asi miliardu eur).
Energetická kríza v Európe sa ešte neskončila, aj keď situácia sa do určitej miery zlepšila. Spotrebitelia by preto mali pokračovať vo svojom úsilí znižovať spotrebu energií. Uviedla to v stredu nemecká energetická spoločnosť E.ON. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Krízu zatiaľ za sebou nemáme," povedal šéf E.ON Leonhard Birnbaum na tlačovej konferencii po zverejnení výsledkov spoločnosti za 1. polrok.
"V úsporách musíme pokračovať ďalej. To je najlepší spôsob, ako zabezpečiť dostatočné množstvo energií pre odberateľov a zároveň zaistiť konkurencieschopnosť ekonomiky," dodal šéf E.ON.
Zároveň upozornil, že vysoká naplnenosť zásobníkov plynu v Európe je dôvodom na optimizmus, že Európa blížiacu sa zimu zvládne. Avšak ani dostatočne naplnené zásobníky nedokážu sami zabrániť cenovým výkyvom.
Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak obhajuje postup ukrajinskej armády v rámci protiofenzívy voči ruským okupantom. Ako referuje spravodajský web CNN, na Twitteri zdôraznil, že útočné operácie Ukrajincov naďalej pokračujú.
„Keď niekto hovorí o ukrajinskej protiofenzíve, jej rýchlosti, smeroch a efektivite, radí alebo sebavedomo tvrdí, že niečo 'určite nejde podľa plánu', treba si hlavne pamätať, že pred rozsiahlou inváziou na Ukrajinu ruskú armádu vážne nazývali 'druhou armádou sveta', hystericky sa jej obávali a ani si nepredstavovali, že by sa proti nej dalo účinne bojovať,“ vyhlásil Podoľak.
Poznamenal, že dnes sa svet na schopnosti ruskej armády díva inak. V súvislosti s ukrajinskou protiofenzívou však vyzýva na trpezlivosť. „Aby sa konečne vyvrátil ďalší mýtus, na ktorý sa včera ľudia báli čo i len pomyslieť, musia byť všetci trpezliví a pozorne sledovať kvalitnú prácu ukrajinských ozbrojených síl. V každom prípade dosiahnu povinný a spravodlivý záver. Rusko po vojne na Ukrajine viac nebude vojenská hrozba. Minimálne pre Ukrajinu a Európu... Útočné operácie medzitým pokračujú,“ skonštatoval Podoľak.
Bývalý hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) varoval, že Azerbajdžan pripravuje genocídu proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu, a vyzval Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (OSN), aby vec predložila medzinárodnému tribunálu.
Luis Moreno Ocampo vo svojej správe vydanej v utorok uvádza, že azerbajdžanská blokáda jedinej cesty vedúcej z Arménska do Náhorného Karabachu vážne bráni zásobovaniu potravinami, zdravotníckym materiálom a ďalšími základnými potrebami v regióne s približne 120-tisíc obyvateľmi.
„Existuje rozumný základ domnievať sa, že je spáchaná genocída,“ uvádza sa v Ocampovej správe sdôvetkom, že dohovor OSN definuje genocídu ako „zámerné vyvolávanie takých životných podmienok u skupiny ľudí, ktorých cieľom je jej fyzické zničenie“.
„Hlad je neviditeľná zbraň genocídy. Bez okamžitej dramatickej zmeny bude táto skupina Arménov zničená v priebehu niekoľkých týždňov,“ uvádza sa v správe.
Zástupca azerbajdžanskej vlády odmietol správu Ocampa s tým, že „obsahuje nepodložené tvrdenia a obvinenia“. „Je to zaujaté, skresľuje skutočnú situáciu na mieste a obsahuje vážne faktické, právne a vecné chyby,“ povedal v stredu pre agentúru AP Hikmet Hadžijev, asistent azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia trvá konflikt o spomenutý región, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.
Počas bojov o región z jesene 2020 Azerbajdžan prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti. Rusko vtedy sprostredkovalo dohodu o prímerí a vyslalo takmer 2 000 členov mierových jednotiek, ktoré majú dozerať na dodržiavanie dohody. Rusko odvtedy čelí neustálej kritike za nečinnosť svojich mierových síl.
Na 11 stúpol počet obetí stredajšieho požiaru rekreačného zariadenia v obci Witzenheim na východe Francúzska, ktoré si prenajímala organizácia starajúca sa o osoby s poruchami učenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na oblastnú prokurátorku Nathalie Kielwasserovú.
Všetky obete boli podľa agentúry AP ubytované na vrchnom poschodí. Dvanásť ďalších ľudí sa nachádzalo na prízemí, tých sa podarilo zachrániť. Jedna osoba je v nemocnici s vážnymi zraneniami.
Smútok nad touto "desivou" tragédiou vyjadrila aj francúzska premiérka Elisabeth Bornová, ktorá prišla v priebehu stredy k miestu požiaru.
Požiar v rekreačnom zariadení vypukol ráno okolo 6.30 h. Televízia France 3 krátko po ňom informovala o 11 nezvestných osobách. Desať z nich bolo vraj sluchovo postihnutých a nezvestný bol aj jeden zamestnanec ubytovacieho zariadenia.
Príčiny požiaru vyšetrujú experti, vrátane toho, či budova spĺňala všetky bezpečnostné štandardy.
Obec Wintzenheim sa nachádza asi 70 kilometrov južne od Štrasburgu.
Ukrajina poprela správy ruských médií, že sa pokúsila dronom zaútočiť na vyhorené jadrové palivo v Záporožskej jadrovej elektrárni. Ako referuje web news.sky.com, uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
„Ukrajina nepochybne neuskutočnila žiadny druh útoku bezpilotným lietadlom na Zaporižžskú jadrovú elektráreň, neplánovala ho a ani teoreticky tak neurobí,“ povedal Podoľak.
Ruská agentúra Ria Novosti predtým informovala, že nad Enerhodarom bolo zostrelené ukrajinské bezpilotné lietadlo smerujúce k elektrárni.
MALÁ FATRA – Strážcovia Národného parku (NP) Malá Fatra vykonali minulý týždeň milú povinnosť. Do voľnej prírody sa im podarilo vrátiť rehabilitované živočíchy.
Zástupcovia parku o tom informovali na sociálnej sieti. Po dvojmesačnej rehabilitácii vypustili samicu výra skalného, ktorú im priniesli do chovnej stanice ako vypadnuté mláďa.
Ministri zahraničných vecí Poľska a pobaltských krajín Litvy, Lotyšska a Estónska sa v stredu pri príležitosti tretieho výročia sporných prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré sú západnými krajinami považované za zmanipulované, zaviazali, že budú naďalej podporovať bieloruský ľud a "demokratické sily" v tejto krajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Po voľbách, ktoré sa konali 9. augusta 2020, sa dlhoročný bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil za ich víťaza, a to aj napriek obvineniam, že hlasovanie bolo zmanipulované.
Bezprostredne po voľbách vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré tvrdo potlačila polícia a bezpečnostné zložky. Samotný Lukašenko si odvtedy čoraz viac upevňuje svoju autoritársku moc.
"Lukašenko sa vyhlásil za víťaza týchto zmanipulovaných prezidentských volieb, čím pošliapal túžbu bieloruského ľudu po demokracii a právach," uviedli štyria ministri v stredajšom spoločnom vyhlásení. "Rozsiahle volebné podvody" v Bielorusku podľa nich viedli k "neľudským represiám" voči "pokojným demonštrantom a ich podporovateľom".
Ministri zahraničných vecí ďalej uviedli, že budú naďalej stáť na strane bieloruského ľudu a "zostanú verní záväzku vyjadrenému v historickom hesle 'Za našu a vašu slobodu'".
"Veríme v demokratické, nezávislé a suverénne Bielorusko rovnako ako vo víťazstvo Ukrajiny. Naša podpora bieloruskému ľudu, ktorý bojuje za svoju slobodu a dôstojnosť, zostane neochvejná," napísali v spoločnom vyhlásení. Lukašenkov režim označili za "spolupáchateľa a priameho podporovateľa nevyprovokovanej a neoprávnenej agresie Ruska voči Ukrajine".
"Tento režim, ignorujúc vôľu drvivej väčšiny bieloruského ľudu, poskytuje Moskve plnú politickú a logistickú podporu, umožňuje jej využívať bieloruské územie ako odpaľovaciu rampu pre svoje rakety a na rozmiestnenie jadrových zbraní a nedávno súhlasil tiež s prijatím tisícov zločineckých žoldnierov z Vagnerovej skupiny," napísali ďalej ministri.
Dodali, že Minsk je spolupáchateľom násilných deportácií ukrajinských detí, čím sa priamo podieľa na vojnovom zločine, ktorý bude stíhať Medzinárodný trestný súd (ICC).
Švédska vláda v stredu oznámila, že plánuje zrušiť obmedzenia počtu jadrových reaktorov v krajine a zjednodušiť získavanie povolení potrebných na výstavbu nových. Švédsky parlament prerokuje návrh tohto zákona na jeseň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Klimatický prechod si bude v nadchádzajúcich 20 rokoch vyžadovať zdvojnásobenie výroby elektrickej energie," povedala švédska ministerka pre klímu Romina Pourmokhtariová. Podľa nej bude Švédsko v nasledujúcich dvoch desaťročiach potrebovať dodatočné množstvo elektriny rovnajúce sa výkonu desiatich jadrových reaktorov.
V súčasnosti je vo Švédsku povolených len desať reaktorov, funguje ich šesť, pričom nové sa môžu stavať len popri tých existujúcich. Pourmokhtariová uviedla, že súčasné obmedzenia nie sú v súlade s moderným chápaním jadrovej energie.
Občania tejto škandinávskej krajiny sa v roku 1980 v nezáväznom referende vyslovili za postupné vyradenie jadrovej energie. Odvtedy Švédsko odstavilo šesť z 12 jadrových reaktorov. Tie fungujúce vyrobia približne 30 percent elektrickej energie, ktorú Švédsko spotrebuje.
Švédsku sa nepodarilo nájsť vhodné alternatívne zdroje energie, pričom obnoviteľné zdroje zatiaľ nedokážu pokryť jeho potreby.
Švédske politické spektrum sa v roku 2016 väčšinovo vyslovilo za predĺženie využívania jadrovej energie aj v blízkej budúcnosti, čím sa pripravila pôda pre výstavbu nových reaktorov, ktoré by nahradili tie staršie. Podľa AFP boli švédske reaktory vybudované v 70. a 80. rokoch minulého storočia, pričom ich životnosť je približne 40 rokov.
Švédski sociálni demokrati, ktorí stáli na čele predchádzajúcej vlády, boli tradične proti výstavbe nových reaktorov, zatiaľ čo stredopravé strany boli za.
Pravicová koaličná vláda súčasného premiéra Ulfa Kristerssona hneď po svojom nástupe k moci koncom roka 2022 oznámila, že sa bude usilovať o výstavbu nových reaktorov. Zmenil sa aj cieľ švédskej energetickej politiky – zo 100 percent "obnoviteľnej" energie na 100 percent "bezfosílnej" energie.
Najväčší výrobca zbraní v Nemecku, vojensko-priemyselný koncern Rheinmetall, nakúpil z Belgicka staré tanky typu Leopard 1, aby ich zrenovoval a v mene nemeckej vlády poslal na Ukrajinu. Na základe dohody dostane Ukrajina približne 30 takýchto tankov, potvrdila v stredu táto spoločnosť prostredníctvom svojho hovorcu v Düsseldorfe. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Spoločnosť nespresnila, aký bude harmonogram dodania, potrvá však podľa nej určitý čas, kým budú staré tanky po úprave vhodné pre nasadenie na frontovú líniu.
Leopard 1 je predchodcom tanku Leopard 2, ktorý v súčasnosti používajú nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr).
Tanky pochádzajú od belgickej súkromnej spoločnosti OIP Land Systems, ktorá ich približne pred desiatimi rokmi kúpila od belgickej armády a teraz približne 50 kusov predala Rheinmetallu. Niektoré z nich však boli v takom zlom stave, že môžu byť použité len na náhradné dielce. Bojaschopných ich bude teda napokon len zhruba 30.
Generálny riaditeľ spoločnosti OIP Land Systems Freddy Versluys predtým pre britský denník The Guardian uviedol, že 49 tankov predal ďalšej európskej vláde, ktorú však pre doložku o mlčanlivosti nemohol menovať. Ako dodal, nemôže zverejniť ani ich cenu, na bojisku na Ukrajine by však podľa neho mohli byť do pol roka.
Je bežné, že starú vojenskú techniku armády po niekoľkých desaťročiach vyradia a predajú naspäť vojenskému priemyslu. Tieto firmy starú techniku následne uskladnia a v prípade dopytu ju s maržou znova predajú, vysvetľuje DPA.
Belgicko chcelo od OIP Land Systems vlani v zime odkúpiť staré tanky typu Leopard 1 a poslať ich Ukrajine, avšak firma vraj za ne pýtala priveľa peňazí.
Rheinmetall je už výrazne zapojený do podpory Ukrajine, ktorej dodal aj iné tanky, delostrelecké systémy a muníciu.
ŽILINA/FLORIDA – Dievčatko trpí vzácnou diagnózou, jej mama ju opisuje ako milé a šťastné dieťa, no od ostatných sa niečím líši. Malá Finlee June sa narodila s Treacher-Collinsovým syndrómom, ktorý sa prejavuje deformáciou tváre a inými zdravotnými problémami.
„Život sa nám drasticky zmenil. Z mamy v domácnosti som sa stala samoukom v oblasti ošetrovateľstva," povedala mama Lorin Messerová pre nypost.com.
Nová životná kapitola sa začínala písať už počas tehotenstva Lorin Messerovej. Pre NY Post uviedla, že mala zopár komplikácií, ale do pôrodu netušili, že sa Finlee narodí s Treacher-Collinsovým syndrómom. Spočiatku to vyzeralo, že Finlee bude trpieť podpriemernou čeľusťou, ktorú lekári budú vedieť operovať. Testy, ktoré mali zistiť, či dieťa trpí nejakými genetickými abnormalitami, vyšli normálne.
Po narodení sa však všetko otočilo. Maličká Finlee bola už na pohľad iná. Lekári vedeli, že ide o Treacher-Collinsový syndróm, o ktorom rodičia v tom momente počuli prvýkrát. „Mala veľkosť malej bábiky, tmavé kučeravé vlásky, tmavé oči, bronzovú pokožku a maličkú bradu," opisovala matka svoje bábätko.
foto: NY Post
Jej dcéru ihneď umiestnili na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde zostala 6 týždňov na dýchacom prístroji. Počas toho jej rodičia tŕpli, či svoje dieťa ešte uvidia živé. „Jej zdravie bolo veľmi, veľmi krehké. Pre nás nebola dôležitá diagnóza, ale jej život," povedala Lorin.
Deformácia tváre spôsobuje to, že Finlee trpí dýchacími ťažkosťami a problémami s kŕmením. Starostlivosť o Finlee si vyžaduje 24-hodinové nasadenie. Niekoľkokrát počas dňa musia vyčistiť priedušnicu a hadičky, nasadiť načúvacie prístroje, odsávať z tráviaceho traktu, ak je to potrebné.
Okrem fyzických ťažkostí sa stretávajú aj s nepríjemnými pohľadmi okolitého sveta. Lorin na to reaguje takto: „Baví ma zapájať sa do informatívnych rozhovorov o nej, keď sa naskytne príležitosť, vysvetľovať, ako a prečo je jedinečná."
Lorin svoju dcéru aj popri nepriazni osudu opisuje ako temperamentné dievčatko, ktoré sa rado smeje, hrá sa so svojou sestrou a robí bežné veci ako ostatné deti. „Usmieva sa od chvíle, keď sa zobudí, až do chvíle, keď ide spať,“ povedala Lorin.
HANDLOVÁ – K práci zdravotnej sestry ju doviedla skúsenosť s opatrovaním chorej príbuznej. Vtedy ešte netušila, že jej vzťah k tomuto povolaniu posilní aj boj o vlastné zdravie. Lucia Lakatošová pracuje v Nemocnici AGEL Handlová 24 rokov, v súčasnosti je sestrou na diabetologickej ambulancii, kde je nielen pravou rukou diabetologičky MUDr. Viery Kubíkovej, ale aj strážnym anjelom pacientov.
Prvé týždne covidu boli ťažké pre všetkých zdravotníkov, no pre Luciu Lakatošovú sa budú už navždy spájať nielen so začiatkom pandémie, ale aj so začiatkom boja o zdravie. „Pracovala som na oddelení dlhodobo chorých, kde ležia ťažko chorí pacienti, často v pokročilom veku. Pandémiu sme od začiatku brali veľmi vážne a nikdy nezabudnem na deň, keď vrchná sestra po prvý raz doniesla ochranné overaly, učili sme sa do nich obliekať, bezpečne ich vyzliekať. Vtedy sme pochopili, že je situácia vážna. A ja som práve vtedy, pri toľkom obliekaní a vyzliekaní spozorovala, že niečo nie je v poriadku ani so mnou,“ spomína na jedny z najťažších chvíľ vo svojom živote.
Ako mnohí pacienti, aj ona sa v prvých okamihoch bála priznať, že bojuje s vážnou chorobou. „Keď som si to uvedomila, dookola som sa pýtala, prečo ja, čo som zanedbala, kde som spravila chybu. A ako to celé vôbec dopadne. Nevedela som, ako to povedať kolegom v práci, cítila som sa, akoby som ich zradila. Na jednej strane bola náročná pandemická situácia, pozitívni kolegovia, pacienti, nedostatok personálu, na druhej strane moja choroba. Napokon im to povedal až môj manžel, ktorý je v našej nemocnici lekárom,“ povedala.
Práve rôzne obmedzenia, ktoré pandémiu sprevádzali, sa odzrkadlili aj na priebehu liečby. „Plánované vyšetrenia boli v tom čase zastavené, robili sa len akútne. Mala som šťastie v nešťastí, že aj napriek tomu diagnostika trvala asi len dva týždne. Na PN som šla rovno s nástupom na liečbu. Bolo to pre mňa veľmi náročné obdobie, na jednej strane kvôli chorobe, na strane druhej kvôli dlhému odlúčeniu od manžela, detí, rodiny, keďže som kvôli opatreniam nemohla na liečbu dochádzať z domu. Nikdy neprestanem cítiť obrovskú vďaku všetkým, ktorí v tom boli so mnou. Manžel, deti, rodičia, súrodenci, priatelia, ale aj kolegyne a kolegovia, ktorí sa kvôli mne obetovali, venovali mi svoj voľný čas, telefonovali so mnou, tešili ma úsmevom a humorom, modlili sa za mňa. Nesmierne mi to pomáhalo po psychickej stránke, ktorá, ako všetci vieme, je pre liečbu akejkoľvek choroby veľmi dôležitá,“ vyznala sa.
Po roku od začiatku liečby od lekárov dostala zelenú a mohla sa vrátiť do práce. „Spočiatku som sa bála, ako ma prijme okolie, stále som mala pocit, že som kolegov nechala v štichu. Nevedela som si však predstaviť, ani na chvíľu, že by moje miesto bolo niekde inde, ako pri ľuďoch. Okrem toho som musela riešiť aj pracovné zaradenie, pretože po liečbe mám určité obmedzenia a limity, ktoré ma už budú sprevádzať celý život,“ opísala chvíle, ktoré sprevádzali jej návrat do práce.
Napokon zakotvila na diabetologickej ambulancii, kde je dodnes. „Viem, že nie všade je samozrejmosťou vyjsť v ústrety potrebám a zdravotnému stavu zamestnanca, o to viac si vážim prístup námestníčky pre ošetrovateľstvo Tatianky Gregušovej a celého vedenia nemocnice, že mi našli vyhovujúcu pozíciu, aby bola spokojnosť na oboch stranách,“ uviedla.
Hoci aj predtým, než sa sama stala pacientom, tušila, že je ťažké zmieriť sa s diagnózou, jej vzťah k tomuto povolaniu vlastná choroba ešte zosilnila. „Teraz sa do pacientov viem vcítiť úplne inak. Poznám strach, s ktorým vchádzajú do ambulancie, aby sa dozvedeli diagnózu. Viem, aké je ťažké prijať, že choroba bude súčasťou ich života. Cítim, ktorí z nich potrebujú len čas, ktorí svoje pocity spracovávajú hnevom, ktorí potrebujú povzbudenie, alebo chvíľku navyše strávenú v ambulancii rozhovorom,“ povedala.
„Občas sa stane, že sa pacienti v čakárni rozčuľujú, lebo čakajú dlhšie. Možno by sa mohli na chvíľku zamyslieť nad tým, čo ak je práve vnútri niekto, kto potrebuje poradiť, pomôcť sa vyrovnať s problémom, osudom, stačí ho len vypočuť, aby si uvedomil, že má silu čeliť svojim problémom. Ja už chápem, že nás tých pár minút navyše nestojí vôbec nič, no pre pacienta to môže byť viac než dosť,“ zamyslela sa.
Choroba na človeku zanechá hlboké stopy, no zároveň mu ukáže, aká sila sa v ňom skrýva. Dá mu možnosť nahliadnuť do svojho vnútra, vzoprieť sa a zabojovať. „Pacientom, ktorých na ceste životom postretla akákoľvek diagnóza, by som odkázala, aby nikdy nestrácali svoju odvahu chorobe čeliť a nechali veci plynúť. Chorí či zdraví, nikto z nás nevie, koľko tu bude, a hoci to často nedokážeme pochopiť, aj choroba nás môže niekam posunúť. Budeme tu dovtedy, kým tu budeme potrební, možno niekedy len svojou prítomnosťou,“ dodala Lucia Lakatošová.
Lucia Lakatošová čelila vlastnej chorobe s odhodlaním. Foto: Nemocnica AGEL HandlováV súčasnosti pracuje v diabetologickej ambulancii. Foto: Nemocnica AGEL Handlová
Ambíciou vlády je znížiť do roku 2024 nákladovosť výberu mýta pod 15 percent, pričom neskôr by mala klesnúť pod desať percent. Oznámili to na stredajšej tlačovej konferencii premiér Ľudovít Ódor a minister dopravy Pavol Lančarič. Zároveň v stredu popoludní majú byť podľa nich oznámené výsledky verejných obstarávaní na dodávku nového mýtneho systému a taktiež mýtnych služieb.
Cieľom vlády je znížiť percentuálnu nákladovosť systému, respektíve znížiť percento, aké je vyplácané z jedného predaného eura poskytovateľovi mýtneho systému. "Ak pôjde všetko dobre, tak ešte v priebehu tohto mesiaca podpíšeme zmluvu s dodávateľom nového mýtneho systému. Tento krok vedie k tomu, aby nový mýtny systém vedel byť plnohodnotne funkčný a implementovaný v priebehu 12 až 13 mesiacov od podpisu zmluvy," uviedol Lančarič.
Verejné obstarávanie na dodávku mýtneho systému a mýtnych služieb sú podľa ministra dve rozdielne veci. "Jedna je IT platforma a druhá sú takzvané meracie OBU jednotky a úsek služieb zákazníkom," dodal Lančarič.
Na budúcu stredu (16. 8.) je podľa Ódora a Lančariča dohodnuté stretnutie v Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa podľa premiéra budú rozprávať o možných rizikách spustenia systému a o tom, čo treba spraviť, aby bol mýtny harmonogram dodržaný.
Ďalšou fázou je podľa Lančariča odkúpenie časti spoločnosti SkyToll, od ktorej majú prebrať približne 190 zamestnancov, informačný systém a vozidlá. "Toto celé bude zaintegrované do nového operátora, ktorý bude medzičasom vyvíjaný a dúfame, že v septembri budúceho roka spustený," priblížil Lančarič. Očakávané hodnoty odkúpenia časti SkyTollu a náklady na vytvorenie nového mýtneho systému minister nešpecifikoval.
"Tým, že plánujeme odkúpiť istú časť tohto podniku, tak to sa musí odraziť aj v cene, o ktorej budeme rokovať," uviedol Ódor. Akú významnú časť SkyTollu plánujú odkúpiť, nepriblížil.
Slovensko sa zavedením Európskej služby elektronického výberu mýta (EETS) podľa Lančariča stane súčasťou európskeho mýtneho systému. Aktuálne podľa neho prebieha testovanie a akreditácia zatiaľ štyroch dodávateľov týchto služieb, pričom žiaden zo štyroch poskytovateľov EETS nebude mať výhodu, pretože svoje fungovanie spustia k 1. januáru 2024 naraz.
"Tento krok bude znamenať podstatný posun k nižšej nákladovosti, pretože náklady na týchto paneurópskych hráčov sú dramaticky nižšie, než na aké sme zvyknutí. Nie 50, ani 38 %, ktoré sme zdedili, ale 4,5 % od januára 2024 v tejto zložke," dodal Lančarič. Premiér dodal, že čím viac úkonov pôjde cez EETS, tým viac úspory pri nákladovosti systému očakávajú.
Autodopravcovia si budú môcť vybrať jedného zo štyroch operátov EETS systému, pričom o čo rýchlejšie prejdú na tento systém, o to rýchlejšie podľa ministra klesnú celkové náklady na výber mýta.
"Ak všetko to, čo je naplánované, teda mýtny systém, integrácia komerčných služieb a spolupráca s EETS, pôjde, ako má, tak SkyToll ako systém potrebovať nebudeme. Veľkú časť roku 2024 ho však ešte potrebovať budeme, lebo ešte nebude ukončený a implementovaný náš vlastný systém, ktorého produkcia sa začne až po ohlásení verejného obstarávania Národnou diaľničnou spoločnosťou," dodal.
Zosadenému nigerskému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi sa dva týždne po vojenskom prevrate míňajú zásoby potravín a celkové podmienky v domácom väzení sa zhoršujú. Uviedol to v stredu jeden z jeho poradcov, ktorého cituje agentúra AP.
Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zadržiavajú v prezidentskom paláci v hlavnom meste Niamey spolu s jeho manželkou a synom od vzbury príslušníkov Prezidentskej gardy, ku ktorej došlo 26. júla. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.
Bazoum a jeho rodina nemajú elektrinu a jesť môžu len ryžu a konzervy. Zdravotný stav prezidenta je však zatiaľ dobrý a nemieni odstúpiť, dodal jeho poradca.
Zlé podmienky v domácom väzení potvrdila vo vyhlásení aj Bazoumova politická strana, podľa ktorej prezidentova rodina nemá k dispozícii ani tečúcu vodu.
O diplomatickom úsilí zameranom na vyriešenie krízy v Nigeri s Bazoumom v utorok hovoril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. V rozhovore zdôraznil, že bezpečnosť a ochrana prezidenta Bazouma a jeho rodiny sú prvoradé.
Strana ĽSNS si nedokáže priznať chybu a hnutie Republika spolu s predsedom Milanom Uhríkom obviňuje zo všetkého, čo kedy jej predseda Marian Kotleba pokazil. Uviedol to Uhrík v reakcii na rozhodnutie súdu o ospravedlnení Irene Bihariovej z Progresívneho Slovenska.
"Všetci dobre vedia, že v ĽSNS rozhodoval Kotleba vždy úplne o všetkom, aj o každej čiarke v novinách. Napokon, aj slovník v danom článku jasne pripomína slovník Kotlebu. Ja ani Republika taký slovník nepoužívame," uviedol Uhrík. Predstaviteľom ĽSNS odkázal, aby prestali fňukať a hádzať zlyhania na ľudí, ktorí zo strany odišli.
ĽSNS sa musí podľa rozhodnutia súdu ospravedlniť podpredsedníčke mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Irene Bihariovej za nepravdivé informácie, ktoré o nej publikovala vo svojich novinách a na webe. Rovnako sa musí zdržať obdobných konaní a uhradiť jej náhradu nemajetkovej ujmy 5000 eur. ĽSNS reagovala, že rozhodnutie súdu rešpektuje a jeho výsledok pošle autorovi článkov Milanovi Uhríkovi.
Štyridsaťjeden migrantov zahynulo pri stroskotaní plavidla neďaleko talianskeho ostrova Lampedusa v Stredozemnom mori. Napísala o tom v stredu tlačová agentúra ANSA s odvolaním na tvrdenia ľudí, ktorí prežili, informujú agentúra Reuters a britská spravodajská stanica BBC.
Štyria preživší pôvodom z Pobrežia Slonoviny a Guiney záchranárom povedali, že boli na lodi smerujúcej z tuniského prístavného mesta Sfax, ktorá stroskotala počas plavby k talianskemu pobrežiu. Malá loď s 45 ľuďmi na palube vrátane troch detí podľa ich slov vyplávala z tuniského pobrežia minulý týždeň vo štvrtok a potopila sa po niekoľkých hodinách plavby.
Štyroch migrantov zachránila nákladná loď, na Lampedusu dorazili v stredu.
Nie je jasné, či táto tragédia súvisí s dvoma stroskotaniami lodí s migrantmi, o ktorých talianske médiá informovali v nedeľu, všíma si Reuters. Tamojšie úrady vtedy hlásili vyše 30 nezvestných ľudí, pričom 57 migrantov sa im podarilo zachrániť. Jedno z plavidiel malo vyplávať zo Sfaxu minulý týždeň vo štvrtok, čo sa zhoduje s výpoveďou preživších.
Pri pokuse o prechod zo severu Afriky do Európy zahynulo tento rok už viac ako 1800 ľudí, píše BBC.
Prístavné mesto Sfax, ktoré sa nachádza približne 130 kilometrov od Lampedusy, je podľa tuniských úradov pre migrantov častým východiskovým bodom pre plavby do Európy.
KOŠICE – Mesto Košice počas letných prázdnin realizuje viaceré stavebné práce na svojich základných (ZŠ) a materských školách (MŠ). Doposiaľ preinvestovalo viac ako polovicu z takmer 600 000 eur, ktoré boli naplánované na vynovenia tried, chodieb, sociálnych zariadení, rozvodov vody či gastrozariadení v kuchyniach.
Zároveň pokračuje osadzovanie nových skriniek, kobercov, dopĺňanie vyučovacích pomôcok a hračiek. Informuje o tom na svojej webovej stránke. Nový náter od júla postupne dostávajú kuchyne, chodby a vybrané priestory MŠ. Práce sú už hotové v MŠ Azovská, Ipeľská, Miškovecká, Povstania českého ľudu, Turgenevova, Humenská, Čínska, Čordákova a Trebišovská. V MŠ Trebišovskej zároveň uplynulý mesiac menili rozvody vody, ktoré boli v havarijnom stave. V MŠ Smetanova došlo k výmene kanalizačných rozvodov.
„Pracujeme aj na oprave fasád, oplotení, vonkajších terás, striech a výmene okien. Práce sa už skončili, respektíve ďalej prebiehajú zhruba na každej tretej ZŠ alebo MŠ v meste," spresnila vedúca oddelenia školstva Beáta Lopušniaková.
Na 36 MŠ postupne zlepšujú podmienky aj na detských ihriskách. V rámci ich opráv v celkovej výške 40 000 eur realizujú tiež výmenu dosiek na lavičkách a na pieskoviskách či vymieňajú a dopĺňajú piesok. Na detských ihriskách v MŠ Palárikova, Čínska a Polianska budú tento mesiac meniť exteriérové herné prvky. Mesto Košice zároveň pracuje aj na rozšírení kapacít MŠ.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hľadá vo výberovom konaní nového riaditeľa Centra pre deti a rodiny v Trnave. Žiadosti o zaradenie do výberového konania spolu so všetkými požadovanými dokladmi môžu záujemcovia, ktorí spĺňajú určené podmienky, podávať do 18. augusta. Úspešný uchádzač môže podľa zverejnených podmienok rátať s platom v rozmedzí od 1287 do 2000 eu mesačner. Doterajšia riaditeľka Martina Krchňáková ukončila pracovný pomer dohodou po medializovaní informácií o duchovnom programe v zariadení.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Marianny Šebovej z tlačového a komunikačného oddelenia tento program ešte začiatkom júla zrušilo a v centre nariadilo rezortnú hĺbkovú kontrolu. Dôvodom boli podnety a námietky k intenzite a niektorým častiam výchovy k viere.
Polícia začiatkom augusta informovala, že preveruje trestné oznámenie, ktoré bolo podané na prokuratúre s podozrením na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby v Centre pre deti a rodiny v Trnave. Prípad si prezval vyšetrovateľ, ktorý vykonáva potrebné procesné úkony na preverenie celej udalosti, ustálenie právnej kvalifikácie a vyvodenie aj prípadnej trestno-právnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám.
TRENČÍN – Na ceste l/61 medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom, v katastálnom území Kostolná-Záriečie, sa stala nehoda piatich vozidiel. Úsek je dočasne uzatvorený.
Policajti žiadajú vodičov, aby rešpektovali ich pokyny. „Tvoria sa kolóny, ktoré siahajú až do mesta Trenčín. Na sprejazdnení cesty pracujeme," uviedla Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
Severoatlantická aliancia si hrozby zo strany Ruska uvedomuje a podľa toho postupuje. Nové obranné plány NATO s takýmito scenármi počítajú. V reakcii na vyhlásenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgua o vojenskom posilnení západnej hranice Ruska to v stredu uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Na začiatku júla sme boli spolu s ministerkou obrany (Janou Černochovou) na summite NATO vo Vilniuse, kde Aliancia prijala nové obranné plány, ktoré práve s týmito scenármi počítajú. ČR pracuje na modernizácii armády, NATO si uvedomuje tieto hrozby a podľa nich postupuje," komentoval kroky Ruska Lipavský po tom, ako sa na Pražskom hrade stretol s prezidentom Petrom Pavlom.
Šéf českej diplomacie prezidenta okrem iného informoval o výsledkoch víkendových konzultácií v saudskoarabskej Džidde, kde zástupcovia asi 40 krajín rokovali o mieri na Ukrajine. "Ponúkli sme odbornú pomoc v napĺňaní desaťbodového ukrajinského mierového plánu, a to najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti a vyšetrovania vojnových zločinov," spresnil pozíciu Česka minister.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu oznámil, že Rusko posilní svoje jednotky na západných hraniciach krajiny v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie a posilňovaním východného krídla NATO. Vstup Fínska do NATO a budúce členstvo Švédska v Aliancii označil za "závažný destabilizačný faktor". Zdôraznil tiež, že počet vojakov NATO rozmiestnených vo východnej Európe sa od vlaňajšieho februára zvýšil dvaapolnásobne. Tieto kroky označil za hrozbu pre bezpečnosť Ruska, preto si podľa neho vyžadujú včasnú a primeranú reakciu.
Dve tretiny ukrajinských utečencov v Česku žijú pod hranicou príjmovej chudoby. Prácu si v ČR našlo takmer 70 percent ekonomicky aktívnych utečencov, väčšina však robí menej kvalifikovanú prácu než na Ukrajine. S diskrimináciou sa stretlo takmer 65 percent dospelých Ukrajincov žijúcich v ČR. Dáta nového prieskumu zo série Hlas Ukrajincov v Česku v stredu zverejnila spoločnosť PAQ Research, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pod hranicou príjmovej chudoby žije podľa prieskumu 68 percent ukrajinských utečencov. Ohrozené sú najmä domácnosti s deťmi a seniormi. Pri výpadku príjmov by 45 percentám domácností úspory vystačili na menej než jeden mesiac.
Podiel pracujúcich Ukrajincov však stále rastie. Aktuálne má v ČR prácu 67 percent ekonomicky aktívnych utečencov. Viac než polovica z nich ale pracuje v menej kvalifikovanej práci než na Ukrajine, zhruba 40 percent dokonca výrazne pod kvalifikáciou. Podľa výskumníkov sa tak nedarí dostatočne využiť ich pracovný potenciál. "Čím ďalej, tým viac Ukrajincov síce pracuje, ale na horších pozíciách, než by mohli," uviedla analytička Kateřina Šafářová z PAQ Research.
Štvrtina z nich musí mať viac práce, aby sa uživila, tretina pracuje bez sociálneho a zdravotného poistenia. Viac než polovica pociťuje podľa prieskumu aspoň dva znaky zlých pracovných podmienok, a to napríklad nestabilitu či finančný stres.
Ako hlavnú bariéru na získanie lepšej práce väčšina vníma znalosť češtiny a tiež nedostupnosť predškolskej starostlivosti pre deti. V bežných situáciách sa podľa prieskumu aktuálne dohovorí asi 44 percent utečencov.
Problém však predstavuje aj diskriminácia. S jej nejakou formou sa už v ČR stretlo 64 percent dospelých ukrajinských utečencov. Najčastejšie pri hľadaní bývania, ale aj práce. Verbálne útoky pre svoj pôvod zažilo 57 percent Ukrajincov.
Skúsenosti ukrajinských utečencov zmapoval jedenásty prieskum zo série Hlas Ukrajincov v Česku, ktorú pripravuje spoločnosť PAQ Research v spolupráci so Sociologickým ústavom Akadémie vied ČR. Prieskum vychádza z rozhovorov v 1425 domácnostiach, v ktorých žije viac než 3700 utečencov. Uskutočnil sa od 2. do 22. júna 2023.
Rubeľ v stredu klesol na viac ako 16-mesačné minimum. Dôvodom bol silný dopyt po cudzej mene a obmedzená ponuka. Aj zmenšujúci sa obchodný prebytok Ruska a prehlbujúci sa rozpočtový deficit poškodzujú sentiment na trhu. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
O 12.23 h SELČ sa dolár predával po 97,32 rubľa, pričom bol rubeľ voči doláru slabší o 0,2 %. V priebehu dopoludnia sa rubeľ nakrátko prepadol na 97,48 RUB/USD. To bol jeho najhorší kurz od 25. marca 2022.
Oproti euru stratil rubeľ 0,14 % a obchodoval sa na úrovni 106,84 RUB/EUR, zatiaľ čo voči čínskemu jüanu klesol o 0,3 % na 13,46 RUB/CNY.
"Obmedzená ponuka cudzích mien od exportérov naďalej vyvíja tlak na pozície v rubľoch v dôsledku problémov s repatriáciou prostriedkov," uviedol analytik Promsvjazbank Egor Žilnikov, podľa ktorého rubeľ zasiahlo aj zníženie exportu.
Rubeľ sa v auguste oslabil voči doláru takmer o 6 % po tom, ako stratil podporu mesačného zdaňovacieho obdobia, počas ktorého exportujúce firmy zvyčajne vymieňajú svoje devízové príjmy, aby si splnili svoje lokálne záväzky.
Rubeľ je celý rok pod tlakom v dôsledku zhoršujúcej sa obchodnej bilancie Ruska, keďže príjmy z vývozu klesajú a dovoz ožil. Kurz rubľa sa tento rok znížil o približne 28 % z vlaňajšej úrovne blízko 70 RUB za dolár.
Od neúspešnej ozbrojenej vzbury koncom júna rubeľ klesol takmer o 13 %.
"Je možné, že pár dolár - rubeľ dosiahne hranicu 100 RUB/USD a prinúti ruské menové orgány podniknúť určité kroky na obmedzenie devalvácie a vývozcov zvýšiť predaj devízových ziskov," napísal v poznámke pre klientov Alexej Antonov z Alor Broker.
Výnosy ruského desaťročného OFZ dlhopisu pritom vzrástli na 11,66 %, čo je najvyššia úroveň od apríla 2022 a výrazne nad kľúčovou sadzbou Ruska na úrovni 8,5 %.
Ruské ministerstvo financií v utorok (8. 8.) uviedlo, že rozpočtový deficit Ruska sa v januári až júli prehĺbil na približne 29 miliárd USD (26,50 miliardy eur).
Problém s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték nie je natoľko vážny, že by to malo zaťažovať štátny rozpočet alebo by mala vláda uvažovať o výraznejšom zdaňovaní bánk. Po stredajšom rokovaní kabinetu to uviedol dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Pripomenul, že o téme už dlhšie rokuje pracovná skupina Ministerstva financií (MF) SR, Národnej banky Slovenska (NBS) a Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Tá by mala pripraviť adresné riešenia pre tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Predstaví ich pravdepodobne budúci týždeň.
Podľa predsedu vlády nie je na mieste strašiť tým, že 20 alebo 30 % tých, ktorí si zobrali hypotéku, príde pri rastúcich splátkach o strechu nad hlavou. Považuje to za zveličovanie problému, ktoré sa stalo súčasťou predvolebnej kampane. Reagoval tak na vyjadrenia viacerých strán a politikov, ktorí prišli v poslednom čase s rôznymi návrhmi na riešenie podľa nich drahých hypoték na Slovensku.
"Hypotekárne sadzby boli dlhé roky abnormálne nízke a aj teraz po zvyšovaní sú nižšie ako napríklad vtedy, keď sme vstupovali do eurozóny. Nemyslím si, že vláda a iní daňovníci by sa mali poskladať na to, aby sme pomáhali všetkým, ktorí sú z dobre situovaných domácností a kúpili si nejakú drahú nehnuteľnosť v Bratislave," zdôraznil premiér. Dodatočné náklady nepredstavujú vo väčšine prípadov viac ako 100 eur, vyčíslil.
Zároveň to však podľa Ódora neznamená, že nemôžu v niektorých prípadoch nastať problémy. "K nejakému dramatickému nárastu vo väzbe na príjem môže dôjsť v prípade možno 1 % domácností, ktoré majú hypotéky. Nie je to celoslovenský, celospoločenský problém," priblížil. Vláda to však podľa neho neberie na ľahkú váhu, čoho dôkazom je práve fungovanie spomínanej pracovnej skupiny.
Keďže nie je jej súčasťou, nevie zatiaľ, aké možnosti sú na stole a považuje za predčasné o nich hovoriť. "Podľa môjho názoru, vzhľadom na rozsah problému a že sa to týka z veľkej časti rodín a nehnuteľností, ktoré by nemali byť predmetom štátnej pomoci, moje očakávanie je, že riešenie nebude zaťažovať štátny rozpočet," konštatoval.
Samotné banky majú podľa neho záujem, aby ich klienti splácali hypotéky naďalej. Aj bez legislatívnych zmien sa preto v prípade problémov často dohadujú individuálne splátkové kalendáre. Kľúčové tiež podľa premiéra je, aby banky zostali dlhodobo zdravé. Preto nie je zástancom ich mimoriadneho zdanenia a jeho vláda ho nebude iniciovať. Pripustil, že to môže byť téma pre ďalšiu vládu, ktorá vznikne po septembrových voľbách.
"O týchto témach treba hovoriť s mierou. Aké sú očakávania tých, ktorí investujú v bankovom sektore, aká je hodnota pre štát, aby zostali zdravé a čo je tá možnosť, ako vieme pomôcť tým, ktorí sa môžu dostať teoreticky do problémov. Riešenie je vždy najlepšie adresné. Z bánk berú úvery aj tí, ktorí si to môžu dovoliť aj po tom, ako úrokové sadzby vzrastú o tri-štyri percentuálne body," dodal Ódor.
Dánsko predĺži prísnejšie hraničné kontroly zavedené po protestoch spojených s pálením Koránu v uplynulých mesiacoch v krajine a v susednom Švédsku, oznámilo v stredu tamojšie ministerstvo spravodlivosti.
TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Ministerstvo uviedlo, že polícia "považuje za potrebné zachovať dočasne zintenzívnené úsilie na vnútorných dánskych hraniciach", pričom sa odvoláva na odporúčanie Dánskej bezpečnostnej a spravodajskej služby (PET).
Náhodné kontroly na dánskych hraniciach so Švédskom a Nemeckom, ktoré boli pôvodne naplánované na týždeň od ich zavedenia 3. augusta, majú teraz trvať do 17. augusta.
Dánsko spolu so Švédskom posilnili bezpečnostné opatrenia po tom, ako sa vo viacerých moslimských krajinách objavili reakcie na verejné znesväcovanie Koránu, posvätnej knihy moslimov, v škandinávskych štátoch.
"Pálenie Koránu v uplynulom čase má vplyv na súčasnú úroveň ohrozenia," uviedol vo vyhlásení dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard. "Sme vo vážnej situácii, keď naďalej potrebujeme prísnejšie kontroly na dánskych hraniciach, aby sme kontrovali hrozbám, ktorým Dánsko čelí," dodal.
V oboch krajinách úrady zvažujú, ako obmedziť demonštrácie spojené s pálením Koránu, a zároveň sa snažia vyvážiť s tým právo na slobodu prejavu.
TURZOVKA – Polícia prenasledovala vozidlo Škoda Octavia combi. Vodička, ktorá sa nachádzala vo vozidle, totiž nerešpektovala pokyn polície na zastavenie.
Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Turzovka z uvedeného dôvodu vozidlo prenasledovala cez obce Podvysoká, Staškov, Olešná a Klokočov. Vodička podľa polície s vozidlom zastavila a dala sa na útek, muži zákona ju napokon zadržali. Informovala o tom Polícia SR - Žilinský kraj na facebooku.
Vodička unikala pred políciou. Dokonca sa dala na útek. Video: Polícia SR - Žilinský kraj/Facebook
Polícia na mieste zistila, že 26-ročná žena má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 48 mesiacov. Svojím konaním teda marila a podstatne sťažovala výkon rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, za čo jej poverený príslušník vzniesol obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Rusko posilní svoje ozbrojené sily na západných hraniciach krajiny. Uviedol to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu, pričom narážal na rozširovanie Severoatlantickej aliancie i posilňovanie východného krídla NATO. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.
Šojgu očakáva, že NATO rozmiestni značné sily a výzbroj na území Fínska, ktoré sa v apríli stalo 31. členom Severoatlantickej aliancie. Poukázal tiež na plány Poľska posilniť svoju armádu.
"Kolektívny Západ vedie prostredníctvom zástupcu vojnu proti Rusku," povedal Šojgu v prejave na zasadnutí kolégia rezortu obrany, pričom narážal na "bezprecedentnú podporu" západných krajín pre Ukrajinu v boji proti ruským silám.
Šéf ruského rezortu obrany označil vstup Fínska do NATO a budúce členstvo Švédska v Aliancii za "závažný destabilizačný faktor". Obe tieto severské krajiny vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu upustili od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality.
"Je pravdepodobné, že na fínskom území budú rozmiestnené ďalšie vojenské kontingenty a zbrane NATO schopné zasiahnuť kritické ciele na severozápade Ruska do značnej hĺbky," povedal Šojgu.
Naznačil, že stredajšie zasadnutie sa bude týkať vytvorenia "Leningradského a Moskovského vojenského okruhu za súčasného posilnenia zoskupení vojsk" ruskej armády na západných hraniciach krajiny.
Minister tiež uviedol, že Poľsko oznámilo svoj zámer vybudovať najsilnejšiu armádu na kontinente a stalo sa "hlavným nástrojom protiruskej politiky USA". Dodal, že počet vojakov NATO rozmiestnených vo východne Európe sa od vlaňajšieho februára zvýšil dvaapolkrát na celkovo 30.000.
"Tieto hrozby pre vojenskú bezpečnosť Ruska si vyžadujú včasnú a primeranú reakciu. Na stretnutí prediskutujeme potrebné opatrenia na ich neutralizáciu a prijmeme príslušné rozhodnutia," povedal.
Na najmenej 45 stúpol počet ľudí, ktorí utrpeli zranenia pri výbuchu v továrni v ruskom meste Sergijev Posad. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a Reuters.
V dôsledku požiaru hospitalizovali 23 ľudí, z toho šiesti sa nachádzajú na jednotke intenzívnej starostlivosti, uviedol starosta Sergijev Posadu. Záchranári stále pátrajú v troskách po uviaznutých ľuďoch.
K výbuchu zrejme prišlo v sklade továrne, v ktorom sa nachádzala pyrotechnika. Podľa ruského spravodajského portálu mash.ru si sklad prenajímala pyrotechnická firma. Podľa predbežných zistení bolo príčinou incidentu nedodržanie bezpečnostných opatrení.
V dôsledku výbuchu boli poškodené aj priľahlé budovy, ktoré úrady evakuovali.
V závode v meste Sergijev Posad, ležiacom asi 50 kilometrov severovýchodne od Moskvy, sa vyrába optické vybavenie okrem iného aj pre ruské bezpečnostné zložky.
Niektorí vojenskí pozorovatelia na sociálnych sieťach špekulovali po výbuchu o tom, že továreň mohla byť cieľom dronového útoku. Ruská agentúra TASS však cituje záchranárov, podľa ktorých výbuch zrejme nespôsobil útok ukrajinských dronov, k akým v poslednom čase v Moskve a jej okolí dochádza.
Predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár podal na Generálnej prokuratúre (GP) SR trestné oznámenie v súvislosti s vedením antikampane. Má podozrenie zo snahy zvrátiť výsledky predčasných septembrových parlamentných volieb.
Podľa Kollára proti nemu ide skupina okolo podnikateľa Zoroslava Kollára a Tomáša Rajeckého.
"Dostali sme informácie a máme dôkazy, že táto organizovaná skupina ponúkla určitej osobe 40 000 eur za to, aby šírila nepravdivé informácie o mojej osobe a našej stane," povedal Kollár na stredajšej tlačovej konferencii.
Vidí za tým snahu o diskreditáciu jeho i hnutia a tiež snahu o manipuláciu výsledku volieb cez ovplyvňovanie verejnej mienky. Všetky dôkazy podľa jeho slov predložili prokuratúre.
Antikampaň a nepravdy sa mali podľa jeho slov šíriť aj cez kanál Kollárovej expartnerky. Šéf parlamentu nechcel fabulovať o tom, ktorá iná strana by za snahou o diskreditáciu hnutia mohla byť.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Kriminálna polícia v Novom Meste nad Váhom vyšetruje prípad, kde páchateľ mal takmer 5 rokov spôsobovať fyzické a psychické utrpenie svojej partnerke.
Vyšetrovanie preukázalo, že muž družku bil dlaňami aj päsťami do hlavy, vykrúcal jej zápästie, šklbal vlasmi a kopal ju do hrude a do kolien. Žene vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval a upodozrieval z nevery.
„Jeho agresívne správanie vyvrcholilo tým, že v ich spoločnom obydlí ju v nočných hodinách zhodil na zem a ťahal ju proti jej vôli z obývačky do spálne, pričom jej roztrhol tričko. Taktiež ju udieral päsťou, čím jej spôsobil mnohopočetné hematómy po celom tele a tržno-zmliaždené rany na hlave. Zranenia ženy si vyžiadali lekárske ošetrenie," informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.
Žena sa po niekoľkoročnom utrpení odhodlala proti nemu postaviť a vypovedať na polícii. Policajti páchateľa zadržali a umiestnili v cele policajného zaistenia. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Novom Meste nad Váhom vzniesol obvinenie proti 47-ročnému mužovi pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby. Zároveň spracoval podnet na jeho väzobné trestné stíhanie.
Obvinenému v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov.
BARDEJOV – Polícia hľadá svedkov dopravnej nehody, ktorá sa stala v stredu (9. 8.) približne o 5:45 na ceste III/3533 pred jednou z firiem na Priemyselnej ulici v Bardejove.
Neznámy vodič auta zn. Audi čiernej farby, ktorý išiel v smere na mestskú časť Bardejovská Nová Ves, nedodržal bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlami idúcimi za sebou. Narazil tak do auta zn. Hyundai pred ním, pričom si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti alebo dopravnej nehody a z miesta odišiel preč. Pri dopravnej nehode sa nikto nezranil. Informuje o tom polícia na sociálnej sieti.
Polícia zároveň žiada vodičov, ktorí v tom čase prechádzali daným úsekom a boli svedkami tejto dopravnej nehody, aby informácie k neznámemu vodičovi, priebehu nehody alebo akékoľvek iné informácie v súvislosti s touto dopravnou nehodou oznámili na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Bardejove, prípadne na čísle 158.
Slovinsko dostane 400 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie – 100 miliónov eur tento rok a 300 miliónov eur v roku 2024. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu po návšteve slovinských oblastí zasiahnutých záplavami a po rozhovoroch so slovinským premiérom Robertom Golobom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry STA.
Toto je len jedna časť balíka pomoci od EÚ, ktorú Slovinsko bude môcť čerpať. Ďalších 2,7 miliardy eur je dostupných vo forme pôžičiek z mimoriadneho európskeho fondu obnovy s názvom "Next Generation EU", ktorý ešte Slovinsko nevyužilo. Na pomoc po záplavách môžu byť navyše presmerované existujúce kohézne fondy v celkovej výške 3,3 miliardy eur.
"Máme dobrý balík okamžitej, strednodobej a dlhodobej pomoci pre rekonštrukciu a obnovu Slovinska," povedala von der Leyenová.
Poznamenala, že podstatný je čas a Slovinsko musí čo najskôr vypracovať predbežný odhad škôd.
Slovinský premiér Robert Golob v pondelok 7. augusta oznámil, že záplavy, ktoré jeho krajinu postihli v posledných dňoch, spôsobili škody odhadom za niekoľko miliárd eur. Jeho vláda prijme opatrenia na pomoc najviac postihnutým domácnostiam a podnikom.
Prudké lejaky a záplavy postihli severnú, západnú aj strednú časť krajiny. Zničili tam domy a budovy firiem a spôsobili spúšť na infraštruktúre. Od piatka 4. augusta zahynulo následkom krutého počasia šesť ľudí vrátane dvoch holandských občanov, ktorých údajne zabil úder blesku. Cez víkend z domovov evakuovali tisíce obyvateľov.
Vláda bude o opatreniach na stabilizáciu pediatrov rokovať o dva týždne. Chce ich riešiť cez skrátené legislatívne konanie. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Ľudovíta Ódora po stredajšom rokovaní vlády. O prípadnej mimoriadnej schôdzi parlamentu chce rokovať s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a aj zástupcami strán. Na súbore opatrení sa v utorok (8. 8.) zhodli zástupcovia ambulancií a nemocníc.
"Budem hovoriť so zástupcami politických strán o celkovom počte návrhov, ktoré by sme navrhovali na skrátené legislatívne konanie. Budem hovoriť aj s predsedom parlamentu, či budem musieť nájsť poslancov alebo to bude možné zaradiť napríklad na 1. septembra," povedal predseda vlády. Avizoval, že na mimoriadnej schôdzi by chceli riešiť aj zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku v súvislosti s nedávnou vraždou v Dubnici nad Váhom.
Minister zdravotníctva Michal Palkovič informoval, že na utorkovom rokovaní sa zhodli napríklad na presune ambulantných pohotovostí bližšie k nemocniciam. Konsenzus podľa neho nastal aj na skrátení ordinačných hodín v ambulantných pohotovostiach od začiatku roka 2024. Priblížil, že dohoda bola okrem iného aj na zvýšení poplatkov za neoprávnené zneužívanie ambulantnej pohotovosti aj urgentu.
Poľsko pošle ďalších 2000 vojakov na hranicu s Bieloruskom, kde posilnia pohraničnú stráž. V stredu to pre tlačovú agentúru PAP uviedol námestník poľského ministra vnútra Maciej Wasik, informuje TASR.
Wasik dodal, že rozhodnutie poslať vojakov padlo počas diskusií na zasadnutí výboru Rady ministrov pre národnú bezpečnosť a obranu.
Vyslanie oznámili po množiacich sa prejavoch agresie voči poľským bezpečnostným silám, podnikaným z Bieloruska.
Silnejú tiež obavy, že bieloruské úrady sa znovu pokúsia pretlačiť migrantov cez hranicu, ako to urobili počas migračnej krízy v roku 2021, keď sa násilím snažili do Poľska dostať stovky ľudí.
Teraz sa na poľsko-bieloruskej hranici nachádza približne 2000 vojakov, ktorí pomáhajú stovkám policajtov a príslušníkov Pohraničnej stráže.
Veliteľ poľskej Pohraničnej stráže pôvodne žiadal ďalších 1000 vojakov, ale minister obrany Mariusz Blasczak a bezpečnostný výbor sa rozhodli tento počet zdvojnásobiť, priblížil Wasik.
Podľa námestníka ministra vojaci dorazia na hranicu do dvoch týždňov, aby pomohli Pohraničnej stráži v Podleskom a Lubelskom vojvodstve.
Podľa Wasika tlak v poľsko-bieloruskej pohraničnej oblasti narastá, ale nie je porovnateľný s tlakom spred dvoch rokov. Poznamenal, že všetky pokusy o ilegálne prekročenie hranice sú organizované a pripravované bieloruskými službami. Táto činnosť má destabilizovať región.
"Keby bola na druhej strane skutočná pohraničná stráž, a nie prevádzačská služba, tieto pokusy o prekročenie (hranice) by vôbec neexistovali," dodal Wasik.
Poľsko nedávno varovalo, že hrozia provokácie zo strany Bieloruska a riziko predstavuje aj ruská žoldnierska spoločnosť Vagnerova skupina, ktorá sa v súčasnosti v Bielorusku nachádza, píše agentúra AFP.
Podľa poľskej Pohraničnej stráže sa do Poľska z Bieloruska pokúsilo zatiaľ tento rok dostať 19.000 migrantov, pričom za celý rok 2022 to bolo 16.000 migrantov. Len minulý mesiac sa snažilo prekonať túto hranicu vyše 4000 migrantov.
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v súčasnosti nevidí dôvod na to, aby sa Súdna rada SR zaoberala vzťahom sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. Ako zdôvodnil, Súdna rada nemá dôkazy o porušovaní povinností sudkyne. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre TASR.
"Zásah Súdnej rady by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by sa nepochybne dokázalo, že táto sudkyňa sa dopustila v občianskom živote niečoho, čo je nezlučiteľné s jej povinnosťami, napríklad, ako sa jej to stále bez dôkazov podsúva, že by poskytovala informácie zo spisov, v ktorých je zákonnou sudkyňou. Také niečo sa dodnes nepreukázalo a Súdnej rade sa nepredložili dôkazy o porušovaní povinností menovanej sudkyne," uviedol Mazák.
Na konanie pred Súdnou radou podľa jej predsedu nestačí spolužitie sudkyne s novinárkou. Ako zdôvodnil, Súdna rada SR nie je oprávnená vstupovať do súkromia a rodinných vzťahov žiadneho sudcu. "Na tom nič nemení to, že ide o rodinný vzťah medzi známou novinárkou a významnou sudkyňou," poznamenal. Ako pripomenul, existuje množstvo rodín, v ktorých sú sudcovia a advokáti, advokáti a prokurátori či sudcovia a prokurátori. "Neviem o tom, že by sa u nich riešili konflikty záujmov len preto, lebo manželia pôsobia v exponovaných právnických profesiách. Bez dôkazov o porušení ich profesionálnych povinností," dodal.
Vzťah sudkyne a novinárky považuje Mazák za rodinný vzťah, ktorý je chránený v Charte základných práv Európskej únie, teda Súdnym dvorom Európskej únie. Podľa dokumentu má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. "Charta základných práv má prednosť pred naším základným zákonom a rozsudky Súdneho dvora sú záväzné aj pre Slovensko. Podobne je formulovaná i ochrana rodinných vzťahov v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva," upozornil. Poukázal tiež na ochranu súkromia a rodinného života vyplývajúcu z Ústavy SR.
Podľa Mazáka by bola namieste zdržanlivosť pri hodnotení tohto zjavne rodinného vzťahu medzi novinárkou a sudkyňou. "Bolo by totiž nanajvýš nevhodné a nešťastné, ak by sa Súdna rada ako ústavný orgán sudcovskej legitimity dostala do pozície porušovateľky základných a ľudských práv garantovaných ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky," komentoval.
