Preskočiť na obsah
  |  

Letisko Poprad-Tatry má za sebou najúspešnejší mesiac v histórii

POPRAD – Letisko Poprad-Tatry má za sebou najúspešnejší mesiac v histórii. Informoval o tom člen predstavenstva Michal Staňa s tým, že v júli tohto roka registrujú 1 525 pohybov. Pri 12-hodinovej prevádzke letiska, teda spod Tatier, vzlietalo alebo pristávalo lietadlo v priemere každých 15 minút. Je to historicky najvyšší počet vybavených letov za jeden mesiac.

Najväčšiu časť prevádzky tvorili lety všeobecného letectva, a teda súkromné lety, aerotaxi, vyhliadkové lety, výcviky, zálety po údržbe, fotolety a záchranárske lety. Oproti vlaňajšku ide podľa Staňu o nárast na úrovni 30 percent, v porovnaní s „predcovidovým" rokom 2019 dokonca o 75 percent.

Letisko zároveň hlási, že za prvý polrok 2023 stúpol počet cestujúcich v porovnaní s rokom 2022 o 37 percent, od januára doteraz vykonali približne 7 300 pohybov. „Prevádzkové a ekonomické výsledky sú v podstate lepšie aj vďaka výraznému zvýšeniu efektivity zamestnancov pri ich menšom počte o 20 percent v porovnaní s vlaňajškom," zdôvodnil.

Mohlo by Vás zaujímať Dodávka zrazila medveďa

Cestujúci počas leta využívajú najmä charterové lety z Popradu do Antalye, vedenie predpokladá, že aj na budúci rok to bude najvyťaženejšie spojenie. Cieľom je pridať aj ďalšie destinácie, najväčší dopyt je podľa Staňu o Grécko. Lety k moru by chcelo letisko prevádzkovať aj počas zimy, zamerajú sa najmä na Tunisko a Egypt. Stabilný podiel prevádzky letiska tvoria aj súkromné lety, najmä z oblasti strednej Európy, pričom prevažujú cesty za biznisom.

Pozitívne ukazovatele sú podľa riaditeľa letiska Martina Rakovského výsledkom intenzívnej práce letiskového tímu súvisiacej s personálnou a ekonomickou stabilizáciou spoločnosti a postupným budovaním stabilných obchodných vzťahov. Vedenie nedávno predstavilo aj novú pravidelnú leteckú linku. Spoločnosť Ryanair bude od novembra prevádzkovať dvakrát do týždňa lety na londýnsky Stansted.

Letisko sa stalo členom asociácie európskych letísk a v regióne vstúpili do Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktoré združuje viac ako 200 subjektov. Vedenie tiež predložilo majoritnému akcionárovi, ktorým je Ministerstvo dopravy SR, projekty s cieľom podstatne znížiť prevádzkové náklady. Rezortu tiež predstavili prípravu nových liniek zameraných na prichádzajúcich zahraničných turistov do vyhľadávaných lokalít, ako sú Tatry, Liptov, Pieniny a Slovenský raj.

(tasr)

  |  

Najchutnejší med je z Bardejova

BARDEJOV – Veľký úspech sa podaril včelárovi Martinovi Volanskému z Bardejova. Jeho med si vyslúžil od Center for Honeybee Research v USA ocenenie Najchutnejší med sveta. Bardejovský med bodoval v kategórii Dark honey a kategórii Medium amber, informoval na svojom facebookovom profile Prešovský samosprávny kraj. Len nedávno pritom Martin Volanský získal ocenenia aj v Juhoafrickej republike a v Dubaji.

Bardejovský med bol Európskou komisiou 30. septembra 2022 zapísaný do registra chránených označení pôvodu. Je to jediný med s „Chráneným označením pôvodu“ na Slovensku. Za posledných 20 rokov získal desiatky ocenení a úspechov na rôznych prestížnych výstavách a súťažiach.

Vyznačuje sa najmä svojou lahodnou chuťou, nádhernou tmavou farbou a vôňou. Obsahuje veľké množstvo minerálov, stopových prvkov a výživných látok. Jeho antibakteriálna účinnosť je oproti ostatným medom veľmi vysoká.

  |  

Zelenskyj odmieta kritiku Západu pre rozmiestnenie ukrajinských síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa bránil proti kritike Západu za to, ako sú rozmiestnené ukrajinské ozbrojené sily na fronte v boji proti ruským jednotkám. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra DPA.

„Vie nejaký expert, aké množstvo ľudí, aké množstvo okupantov je na východe? Približne 200-tisíc!" povedal Zelenskyj v stredu na tlačovej konferencii v Kyjeve a reagoval tak na správu denníka The New York Times (NYT).

NYT v článku citoval predstaviteľov armády USA a ďalšieho západného predstaviteľa, podľa ktorých názoru Kyjev sústreďuje príliš málo jednotiek na juhu Ukrajiny. Práve preto sa postup ukrajinských síl smerom k Azovskému moru, do ktorého sa vkladajú veľké nádeje, zastavil, tvrdia títo predstavitelia. A odporúčajú Kyjevu, aby zmenil taktiku.

Ukrajinský prezident povedal, že ruská armáda iba čaká na to, kedy Ukrajinci zanedbajú ochranu niektorých úsekov frontu, aby okamžite na východe postúpila hlbšie do územia.

„Nevzdáme sa Charkova, Donbasu, Pavlohradu ani Dnipra. A to je správne," vyhlásil Zelenskyj.

Súčasný front na východe a juhu Ukrajiny je približne 800 kilometrov dlhý. Okrem toho musí ukrajinská armáda brániť aj niektoré úseky hranice, napríklad neďaleko Charkova a mesta Sumy, a strážiť dlhú hranicu s Bieloruskom.

(tasr)

  |  

Pri ruskom raketovom útoku na Dnipro utrpelo zranenia sedem ľudí

Najmenej sedem ľudí utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Dnipro, ktorý poškodil bytové domy a vodovodné a plynové potrubia. Vo štvrtok to oznámil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Uprostred noci nastali v Dnipre silné výbuchy. Nepriateľ zasiahol mesto raketami," napísal Lysak na platforme Telegram. Šesť zo siedmich zranených podľa gubernátora hospitalizovali.

V stredoukrajiskom meste boli poškodené dva bytové domy, komerčné budovy, autobusy a autá, spresnil Lysak. Doplnil, že protivzdušná obrana jednu z rakiet zostrelila.

Fotografie zverejnené na Lysakovom účte na Telegrame zachytávali trosky na vrchu auta, ktoré malo aj rozbité okná a podlahu pokrytú troskami.

Podrobnosti o škodách sa ešte vyjasňujú, informoval Lysak.

(tasr)

  |  

Noc výskumníkov zavíta opäť do Žiliny

ŽILINA – Európska noc výskumníkov 2023 zavíta opäť do Žiliny. Už 17. ročník vedeckého festivalu sa bude konať 29. septembra. Na vlastné oči uvidíte najnovšie slovenské a svetové objavy a pokroky v oblasti vedy a inovácií.

Európska noc výskumníkov je jedinečný festival vedy, ktorý približuje najnovšie objavy a vedecké poznatky. Každoročne sa koná vo vyše 25 krajinách a na 300 miestach počas jedného dňa.

Tento rok ho môžete zažiť aj v Žiline. „Celodenný program ponúkne inšpiratívne vedecké prezentácie, diskusie, interakcie s vedcami a inovátormi v stánkoch, ako aj atraktívny program na pódiu," uviedli zástupcovia festivalu.

Foto: Žilinský samosprávny kraj

Zdroj: Európska noc výskumníkov

  |  

Summit BRICS: Lídri sa dohodli na podmienkach budúceho rozšírenia zoskupenia

Lídri skupiny piatich rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v stredu súhlasili s budúcim rozšírením tohto zoskupenia a prijali podmienky na prijatie nových členov. Oznámila to ministerka zahraničných vecí Juhoafrickej republiky (JAR) Naledi Pandorová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Predstavitelia BRICS-u podľa šéfky juhoafrického rezortu diplomacie prijali dokument stanovujúci prijímacie kritériá pre štáty, ktoré sa chcú stať členmi tejto skupiny.

Na programe trojdňového summitu BRICS v juhoafrickom Johannesburgu dominovali výzvy na rozšírenie tejto aliancie, ktorú v súčasnosti tvorí Brazília, Rusko, India, Čína a JAR. "Stojíme na hranici rozširovania rodiny BRICS," povedal juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

Čína s podporou Ruska a JAR presadzuje prijatie nových členov do aliancie. India je v tejto otázke podľa AFP naopak zdržanlivá pre obavy zo zámerov svojho geopolitického rivala - Číny.

Rusko zase "zúfalo hľadá priateľov a partnerov, takže nie je prekvapujúce, že tak veľmi túži po expanzii," povedal Gustavo de Carvalho z Juhoafrického inštitútu pre medzinárodné záležitosti (SAIIA).

Predstavitelia Juhoafrickej republiky oznámili, že už takmer 20 krajín formálne požiadalo o vstup do BRICS. Členské krajiny tohto spoločenstva uvádzajú, že spoločne tvoria 42 percent svetovej populácie, 30 percent celosvetového územia a 24 percent výkonu svetovej ekonomiky.

BRICS neprijalo žiadnych nových členov od roku 2010, keď sa členom stala JAR. Rozhodnutia sa v tejto aliancii prijímajú na základe konsenzu, dodáva AFP.

(tasr)