Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva organizuje regionálne voľby v okupovaných častiach Ukrajiny

Ruskom dosadené úrady organizujú od štvrtka 31. augusta regionálne voľby v tých častiach Ukrajiny, ktoré Moskva vlani vyhlásila za "nové ruské územia". Rusi sa tam takto snažia upevniť svoju moc, aj keď vojna stále prebieha. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Rusko nemá úplne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, v ktorých hlasovanie prebieha - a to v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Spolu s Krymským polostrovom, protiprávne anektovaným Moskvou v roku 2014, tvoria okupované časti takmer pätinu Ukrajiny.

Tri štvrtiny krajín na Valom zhromaždení OSN odsúdili "pokus Ruska o ilegálne anektovanie" týchto štyroch oblastí v referendách vlani v októbri.

Ukrajinskí predstavitelia vyhlasujú, že tieto voľby sú tiež ilegálne a len ukazujú, prečo nie je možné viesť akékoľvek mierové rozhovory s Moskvou, kým Rusko nestiahne všetkých svojich vojakov z ukrajinského územia.

Vo voľbách vo všetkých štyroch oblastiach kandidujú Moskvou vybraní gubernátori, medzi ktorými sú proruskí politici a ďalší, málo známi ľudia. Hlasovanie sa skončí 10. septembra, keď sa regionálne voľby konajú aj v samotnom Rusku.

Agentúra Reuters tvrdí, že bola svedkom, ako členovia volebnej komisie v meste Mariupol v Doneckej oblasti, ktoré Moskva dobyla v máji 2022 po niekoľkomesačných krutých bojoch, zriadili vo štvrtok dočasnú hlasovaciu kabínu na dvore bytového komplexu.

Odovzdať hlas údajne prišla hŕstka obyvateľov, ktorí najprv členom komisie ukázali nový ruský pas. Priestor strážili policajti.

Mnohí ľudia ušli z Ruskom okupovaného územia, ktoré zažilo tvrdé boje a utrpelo pri nich vážne škody.
Ako povedal v Kyjeve Reutersu exilový ukrajinský starosta Mariupola Vadym Bojčenko, ľudia v tomto meste ho informovali, že tam nemajú žiadne zoznamy voličov a ani kandidátske listiny. Podľa Bojčenka sa tieto voľby musia označiť za sfalšované.

"Ruskom dosadení predstavitelia chodia od bytu k bytu, ako to robili aj predtým pri referende (o pričlenení k Rusku), a rozprávajú sa s ľuďmi. Blízko stoja dvaja vojaci s guľometmi. Tvrdia ľuďom, že musia voliť," opísal exilový starosta. Jeho slová agentúra Reuters ešte neoverila.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko „necháva hladovať svojich vojakov v bani“, keď odmietajú bojovať, tvrdí Ukrajina

Ruské sily zadržiavajú vlastných vojakov na Ukrajine v bani a nechávajú ich tam hladovať za to, že odmietajú bojovať, informovala vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hana Maľarová. Správu priniesol portál britskej televízie Sky News.

Približne 50 vojakov dostáva od ruskej polície "skromnú porciu jedla" raz denne. Nachádzajú sa neďaleko dediny Pokrovske v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedla Maľarová.

V podobnej bezútešnej situácii žijú podľa námestníčky aj ruskí vojaci v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Maľarová zároveň povedala, že migrantov z bývalých sovietskych republík nútene premiestňujú na ukrajinské územie a držia ich v domácom väzení v domoch patriacich Ukrajincom, ktorých deportovali do Ruska.

"Porcie suchej stravy prideľovanej zmobilizovaným mužom sa prakticky minuli - žiadne ďalšie zásoby pre nich už nedochádzajú. Najedia sa až po príchode k bojovým jednotkám," povedala Maľarová.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František odcestoval na návštevu Mongolska, kde žije 1450 katolíkov

Pápež František odcestoval vo štvrtok na návštevu Mongolska. Jeho cesta potrvá do pondelka. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.

Pápež by mal v mongolskej metropole Ulánbátar pristáť v piatok o 4.00 h SELČ. Bude prvým pápežom, ktorý Mongolsko navštívi.

Viac než polovica obyvateľov tejto 3,3 miliónovej krajiny sú budhisti a k rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1450 osôb, píše Reuters.

V sobotu má vystúpiť s prejavom a v nedeľu absolvuje stretnutia s predstaviteľmi iných vierovyznaní. Medzi účastníkmi by mal byť aj hlavný predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi v Mongolsku.

Pápež by sa počas návštevy mal venovať aj téme ochrany životného prostredia. Mongolsko patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté klimatickou zmenou a priemerné teploty sa tam od roku 1940 zvýšili o viac než dva stupne Celzia. Približne tri štvrtiny krajiny sa mení na púšť a od roku 1980 tam vyschlo viac než 200 malých jazier.

Nadmerná ťažba nerastných surovín predstavuje záťaž pre zásoby vody a Ulánbátar patrí medzi najviac znečistené mestá na svete, najmä z dôvodu spaľovania uhlia.

(tasr)

Minúta  |  

Je to definitívne. Stoltenberg potvrdil, že po vypršaní mandátu odíde z postu šéfa NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po vypršaní svojho mandátu v októbri 2024 odíde z postu šéfa NATO. Potvrdil to vo štvrtok v rozhovore pre americkú televíziu CNN, informovala britská spravodajská stanica Sky News.

Stoltenberg (64) je šéfom Severoatlantickej aliancie od roku 2014 ako 13. generálny tajomník v poradí. Členské krajiny NATO v júli predĺžili jeho mandát o ďalší rok, pričom išlo už o druhé predĺženie jeho pôsobenia na čele Aliancie.         

Generálny tajomník NATO v odpovedi na otázku moderátorky potvrdil, že išlo o posledné predĺženie jeho mandátu. "Je pre mňa poctou slúžiť ako generálny tajomník NATO a je to mimoriadne zmysluplné, najmä teraz, keď je v Európe vojna," povedal.

Pred júlovým summitom NATO vo Vilniuse sa nepodarilo nájsť nového vhodného kandidáta, ktorý by Alianciu viedol v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Spojenci preto opätovne predĺžili Stoltenbergov mandát.

(tasr)

Minúta  |  

Africká únia suspendovala Gabon po vojenskom prevrate. Konanie armády medzitým oceňuje aj opozícia

Gabonu po vojenskom prevrate pozastavili vo štvrtok všetky aktivity v rámci Africkej únie (AÚ). Rozhodla o tom s okamžitou platnosťou Mierová a bezpečnostná rada AÚ, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Rada uviedla, že ostro odsudzuje prevzatie moci vojakmi v Gabonskej republike, ktorí v stredu 30. augusta zosadili prezidenta Aliho Bonga. Reagovali tak na sporné voľby z uplynulého víkendu, v ktorých Bonga opätovne zvíťazil.

Rada dodala, že Gabon sa bude môcť zúčastňovať na aktivitách AÚ a činnosti orgánov a inštitúcií 55-člennej organizácie až po obnovení ústavného poriadku v krajine.

Aktéri prevratu predtým oznámili, že nový vodca krajiny generál Brice Oligui Nguema zloží prísahu "dočasného prezidenta" v pondelok na ústavnom súde. Oligui následne začne "uvádzať do činnosti" prechodné inštitúcie, uvádza sa vo vyhlásení bez spresnenia, ako dlho by mala vojenská vláda trvať.

Armádni velitelia tiež prisľúbili, že Gabon dodrží všetky svoje záväzky v rámci krajiny i voči zahraničiu vrátane darcov, rozvojových partnerov či veriteľov.

Hlavná opozičná koalícia Alternance 2023 vyzvala armádnych lídrov, aby dokončili sčítanie hlasov z víkendových volieb a uznali, že víťazom bol ich kandidát Albert Ondo Ossa. Koalícia sa tiež poďakovala armáde za to, že sa postavila proti "volebnému štátnemu prevratu" a ochránila krajinu pred stratami na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko označil za hlúpu žiadosť Poľska a Pobaltia, aby vyhostil vagnerovcov

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko označil vo štvrtok za "nezmyselné a hlúpe" požiadavky Poľska a pobaltských štátov, aby z bieloruského územia vyhostil žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Vagnerovci sa na územie Bieloruska presunuli na základe dohody, ktorú po ich neúspešnom pokuse o zosadenie vrchného velenia ruskej armády z konca júna dosiahol Kremeľ s Lukašenkom. Svojou prítomnosťou vyvolali obavy okolitých krajín.

"Vyvolávajú hystériu v súvislosti s prítomnosťou žoldnierov z Vagnerovej skupiny na našom území," povedal Lukašenko členom svojej Bezpečnostnej rady. "Dospeli do bodu, že už dokonca požadujú ich okamžité stiahnutie z Bieloruska," dodal a takéto požiadavky označil za "nezmyselné a hlúpe".

Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko požiadali v pondelok Bielorusko, aby vagnerovcov vyhostilo zo svojho územia. Takúto výzvu adresovali Minsku len niekoľko dní po tom, ako šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin zahynul pri dosiaľ neobjasnenom páde lietadla na západe Ruska.

Lukašenko vyjadril uplynulý piatok presvedčenie, že šéf Kremľa Vladimir Putin nenesie zodpovednosť za túto haváriu. Zároveň vyhlásil, že vagnerovci napriek Prigožinovej smrti v Bielorusku zostanú a odhadol, že sa ich tam nachádza približne 10-tisíc.

Litva 18. augusta dočasne uzatvorila dva zo svojich šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Zdôvodnila to práve prítomnosťou vagnerovcov na bieloruskom území. Cieľom uzávierky bolo aj uvoľnenie hliadkovacích kapacít pre zvyšné priechody i snaha zabrániť pašovaniu zbraní v pohraničnej oblasti.

Litva zároveň spoločne s Poľskom a Lotyšskom varovala Minsk, že by v budúcnosti mohla zatvoriť aj ďalšie priechody.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.