Preskočiť na obsah
  |  

Pre záchranu svojho kaštieľa sú ochotní urobiť čokoľvek. Prezidentke Čaputovej poslali takýto list

RUŽOMBEROK – Kaštieľu sv. Žofie, ktorý patrí medzi jeden z najstarších na Slovensku, hrozí zánik. Najnovší projekt chce časti kaštieľa využiť ako obchodné centrum a priestor pre luxusné byty. Obyvatelia sa búria, v rámci svojich snáh o záchranu objektu napísali aj list prezidentke Slovenskej republiky.

Problém pritom trvá už viac ako dve desaťročia. Kultúrnu pamiatku predali v roku 2020 súkromníkovi. Situáciu opísali vybraní obyvatelia Ružomberka v liste, ktorý adresovali prezidentke republiky Zuzane Čaputovej.

Jednu časť kaštieľa už zbúrali a na jej mieste vybudovali priestory pre hypermarket. Vlastník kaštieľa tiež predstavil vlastný projekt výstavby luxusných bytov v kombinácii s rekonštrukciou spomínaného obchodného centra.

„Súčasný vlastník stavby začal s rekonštrukciou bývalej Hypernovy, zvyšnú časť kaštieľa chce prestavať na byty v štýle, ktorý obsahovo popiera charakter renesančnej stavby a jej prístupnosť pre verejnosť. Tým by došlo k definitívnemu zániku kaštieľa a nezahojiteľnej rane na duši obyvateľov nášho regiónu,“ uviedli v liste prezidentke.

Východisko vidia v odkúpení kaštieľa, čo zachráni jeho autentickosť a kultúrno-historickú hodnotu. Peniaze však na to obyvatelia nemajú. „Pri ochote orgánov územnej samosprávy a štátu, podnikateľského i tretieho sektora by bolo možné kaštieľ odkúpiť, obnoviť a zmysluplne využívať,“ napísali Ružomberčania v liste. Navrhujú tiež, aby boli pôvodnému vlastníkovi kaštieľa ponúknuté iné, vhodnejšie priestory na jeho projekty.

Kaštieľ stráca svoju majestátnosť vo víre konzumu. Foto: archív Romana Vicianová

Od listu prezidentke očakávajú, že celý proces naštartuje, a upriami pozornosť verejnosti aj vysokých politikov na kritický status kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku. Medzi signatárov listu patria architekti Martin Bišťan, Vavrinec Kendera, Richard Kalmár, historici Rastislav Molda a Peter Dvorský, krajinár Peter Jančura a advokáti Ján Bartánus a Peter Svrček.

(zdroj: Denník Postoj)

  |  

Ódor má v stredu predstaviť opatrenia proti nelegálnej migrácii

Premiér Ľudovít Ódor má v stredu na vláde predstaviť opatrenia reagujúce na migračnú situáciu na Slovensku.

Ministerstvo zahraničných vecí predložilo na rokovanie vlády Návrh na podpis Dohody v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci. Cieľom je prispieť k ochrane oceánov a udržateľnému využívaniu morskej biodiverzity.

Vládny kabinet sa má zaoberať návrhom realizácie rekonštrukcie sídelnej budovy Slovenského národného múzea. Rezort kultúry navrhuje po ukončení predprojektových prác, vypracovaní a zhodnotení štúdie uskutočniteľnosti Útvarom hodnoty za peniaze predložiť návrh rekonštrukcie sídelnej budovy opätovne na rokovanie vlády.

Ministri sa zároveň budú zaoberať správou o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Vyplýva z nej, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vlani schválil 906 žiadostí krajanov o podporu ich projektov. Na činnosť subjektov v oblasti vzdelávania, kultúry, informačno-publikačnej činnosti a médií poskytol takmer 2,5 milióna eur.

(tasr)

  |  

Bývalého vodcu Proud Boys odsúdili na 22 rokov za útok na Kapitol

Henry "Enrique" Tarrio, bývalý vodca americkej krajne pravicovej a neofašistickej organizácie Proud Boys, bol v utorok odsúdený na 22 rokov väzenia za podieľanie sa na útoku na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021. Ide o najprísnejší trest, aký bol doteraz v spojitosti s týmito nepokojmi udelený. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Obžaloba pre Tarria žiadala až 33-ročný trest odňatia slobody. Tento muž 6. januára 2021 nebol priamo vo Washingtone, bol však obvinený z plánovania a riadenia útoku členov Proud Boys.

Súd 39-ročného Tarria a viacerých ďalších členov Proud Boys uznal za vinných zo sprisahania ešte v máji. Útokom na Kapitol sa snažili zabrániť pokojnému odovzdaniu moci zvolenému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi.

Ethana Nordeana z Proud Boys v piatok (1. septembra) odsúdili na 18 rokov odňatia slobody a rovnaký trest v máji dostal aj zakladateľ extrémistickej skupiny Oath Keepers Stewart Rhodes, pripomína AFP.

Pri nepokojoch sídle amerického Kongresu vo Washingtone prišlo o život päť ľudí a desiatky utrpeli zranenia. V spojitosti s týmto útokom bolo obvinených viac ako 1100 ľudí.

(tasr)

  |  

Šojgu oznámil, že Ukrajina počas protiofenzívy stratila vyše 66-tisíc vojakov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Ukrajina od začiatku svojej protiofenzívy stratila viac než 66-tisíc vojakov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ukrajina podľa jeho slov počas úsilia získať späť od Ruska svoje územie prišla aj o približne 7600 zbraňových systémov. Tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

Kyjev podľa Šojgua svoje ciele nedosiahol a za tri mesiace trvania protiofenzívy zaznamenal len malé územné zisky. Ukrajinské sily však počas víkendu oznámili, že sa im podarilo dostať sa cez niektoré z najpevnejších ruských obranných línii v Záporožskej oblasti, pripomína DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok navštívil ukrajinských vojakov v blízkosti mesta Bachmut. "V rámci pracovnej cesty do Doneckej oblasti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bojové oddiely vykonávajúce protiofenzívu v bachmutskom smere," uviedla kancelária ukrajinského prezidenta. Dodala, že Zelenskyj si počas návštevy vypočul hlásenia o situácii na východnom fronte.

(tasr)

  |  

Vo Švédsku sa začal súd s exmanažérmi ropnej firmy za vojnové zločiny v Sudáne

Dvojica bývalých vrcholových manažérov švédskej ropnej spoločnosti Lundin Energy sa v utorok postavila v Štokholme pred súd za údajnú spoluúčasť na vojnových zločinoch v Sudáne v rokoch 1999 – 2003. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.

Obžaloba tvrdí, že spoločnosť v tom čase vystupujúca pod názvom Lundin Oil požiadala Chartúm, aby pre ňu zabezpečil ložisko ropy v oblasti, ktorá dnes patrí samostatnému štátu Južný Sudán. Švédska firma podľa obžaloby vedela, že to bude znamenať zabratie tejto oblasti silou. Stalo sa to údajne v období rokov 1999 – 2003, keď bol sudánskym prezidentom Umar Bašír a v krajine zúrila občianska vojna.

Podľa textu obžaloby z roku 2021 sú bývalý generálny riaditeľ firmy Ian Lundin zo Švédska aj niekdajší švajčiarsky viceprezident spoločnosti Alex Schneiter spolupáchateľmi vojnových zločinov, ktorých sa dopustila sudánska armáda a s ňou spriaznené milície voči civilistom. Išlo vraj o nálety na civilné ciele, ale aj únosy, rabovanie či vypaľovanie dedín a úrody.

Lundin, Schneiter aj švédska ropná spoločnosť obvinenia odmietajú. Súdny proces by mal trvať až do roku 2026. V prípade dokázania viny obom mužom hrozia doživotné tresty.

Južný Sudán získal nezávislosť v roku 2011, pripomína agentúra Reuters. Na bývalého sudánskeho prezidenta Umara Bašíra, ktorý bol pri moci v rokoch 1989 – 2019, vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu zatykač za obvinenia z genocídy a ďalších vojnových zločinov.

(tasr)

  |  

Nováková: Maďarsko určite nebude problémom Slovenska pri nelegálnej migrácii

Ak sa prezidentka SR Zuzana Čaputová obráti na prezidentku Maďarska Katalin Novákovú v otázke nelegálnej migrácie, tak maďarská hlava štátu ju rada osobne ubezpečí, že "Maďarsko určite nebude problémom Slovenska z hľadiska nelegálnej migrácie". Pre server mandiner.hu to v utorok uviedla kancelária maďarskej prezidentky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Prezidentka Nováková sa viackrát stretla a rokovala so svojou slovenskou partnerkou, s ktorou je v priamom kontakte, napísala maďarská prezidentská kancelária s poznámkou, že zatiaľ nebol zo slovenskej strany doručený žiadny podnet na tému migrácie.

"Budeme obzvlášť radi, ak sa náš severný sused stane naším spojencom v zastavení masovej migrácie," píše sa ďalej vo vyjadrení prezidentskej kancelárie v Budapešti.

Čaputová v pondelok povedala, že na tému migrácie bude diskutovať s Novákovou. "Množstvo migrantov, ktoré máme na Slovensku, bolo predtým v Maďarsku. Faktom je, že sa k nám dostávajú bez akýchkoľvek problémov," skonštatovala. Za prekvapivé označila prepustenie viac než 1 400 osôb usvedčených z prevádzačstva v Maďarsku.

Ich prepustenie oznámili 23. augusta maďarské úrady. Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2 600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.

Minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v reakcii na kritiku Slovenska k silnejúcim migračným prúdom smerujúcim z Maďarska v utorok povedal, že Maďarsko je členom schengenského priestoru a prevádzači prepustení z väzenia sa môžu v rámci neho voľne pohybovať.

Európska Komisia už voči postupu Budapešti začala právne konanie.

(tasr)