Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V okrese Veľký Krtíš chcú zriadiť registračné pracoviská pre migrantov mimo obývaných oblastí

V okrese Veľký Krtíš plánujú zriadenie registračných pracovísk mimo obývaných oblastí tak, aby sa cudzinci, ktorí neoprávnene prekročili štátnu hranicu, zdržiavali na mieste menej ako 24 hodín. Vyplýva to z dnešného stretnutia zástupcov Ministerstva vnútra SR so starostami miest a obcí v okrese Veľký Krtíš a rokovaní krízového štábu, na ktorom diskutovalio možnostiach zlepšenia situácie s nelegálnou migráciou a zmiernenia zaťaženia samospráv a kvality života občanov.

Ako uviedol tlačový odbor rezortu vnútra, situácii môže pomôcť plánované zníženie vyťaženosti pracovísk cudzineckej polície v prihraničných oblastiach, a tým odľahčenie súčasných dočasných čakacích priestorov na registráciu vo vyhradených priestoroch. „Polícia je v súčasnosti vystavená náročnému zaťaženiu vzhľadom na nedostatok kapacít. Napriek tomu však vykonáva všetky úkony, ktoré jej ukladá zákon a zabezpečuje bezpečnosť občanov," uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Kráľovič.

Uzavretie hraníc by podľa ministerstva v súčasnosti nebolo funkčným riešením. „654,8 kilometrov dlhá slovensko - maďarská hranica s množstvom veľkých a menších priechodov, dlhej zelenej hranice a vzájomnej komunikácii prevádzačov by spôsobila neefektívne využitie síl a prostriedkov," konštatuje rezort. Kľúčovým je podľa neho boj proti prevádzačstvu, kde Slovensko patrí medzi najúspešnejších v EÚ v pomere počet príslušníkov PZ na počet chytených prevádzačov.

„Prioritou je zabezpečenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, no pri prijímaní opatrení máme zároveň na zreteli zodpovednosť voči ľudským právam. Situáciu v okrese skomplikoval aj náhly až dvojnásobný denný nárast zo 100 na 300,” vysvetlil viceprezident PZ Damián Imre. Predmetom rokovania krízového štábu bolo tiež zabezpečenie vyhradených priestorov pre najzraniteľnejšie skupiny osôb - matiek s deťmi, zabezpečenie stravovania či hygieny.

„Zo Sýrie sú v súčasnosti vysídlené 4 milióny osôb. Celková tranzitná migrácia vzrástla na území Slovenskej republiky v medziročnom porovnaní o vyše 900 percent, z takmer 3-tisíc záchytov v období od 1. januára 2022 do 3. septembra 2023 na 27 634 záchytov," poznamenal rezort vnútra. Otázka zvládania migrácie je podľa neho dlhodobým fenoménom, ktorý sa týka celej Európy a na zmiernenie jej dopadov je potrebné prijímať spoločné riešenia na európskej úrovni.

(sita)

Minúta  |  

FOTO: Polícia žiada o pomoc pri identifikácii cyklistu. Zrazil chlapca, z miesta činu ušiel

LIPTOVSKÝ JÁN – Ešte 17. augusta v čase okolo 12:30 došlo v obci k dopravnej nehode, cyklista zrazil 5-ročného chlapca. Jeho zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie. Celým prípadom sa zaoberá Polícia, ktorá o tom informovala na svojich sociálnych sieťach.

Totožnosť muža polícii známa nie je. Preto sa obracajú na verejnosť, s prosbou o pomoc pri identifikácii nezodpovedného cyklistu.

Polícia totožnosť muža preveruje, uvíta aj pomoc občanov. Foto: PZ ZK
Polícia totožnosť muža preveruje, uvíta aj pomoc občanov. Foto: PZ ZK

„Žiadame občanov, ktorí majú informácie k totožnosti ôsob na fotografii, resp. boli svedkami uvedenej dopravnej nehody, aby tieto oznámili priamo na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Liptovskom Mikuláši na tel. č. 0961453501, 0961453517, na bezplatnom telefónnom čísle 158, prípadne aj na našu oficiálnu stránku Facebooku: Polícia SR - Žilinský kraj," uviedla na svojej stránke polícia.

(zdroj: Polícia – Žilinský kraj)

Minúta  |  

Zacharovová: Ukrajina útočí v Rusku austrálskymi dronmi

Ukrajina útočí na ciele na ruskom území pomocou austrálskych dronov, vyhlásila v utorok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Hovorkyňa reagovala na otázku týkajúcu sa minulotýždňového článku v austrálskom denníku Sydney Morning Herald, podľa ktorého Ukrajina použila drony austrálskej výroby pri útoku na vojenské letisko v ruskom meste Kursk.

Zacharovová obvinila austrálsku vládu z toho, že sa "horlivo zapája do protiruskej kampane riadenej z Washingtonu", zatiaľ čo sa pred vlastnou verejnosťou snaží zakryť čoraz väčšie zaťahovanie krajiny do konfliktu na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Trnavskú univerzitu povedie do zvolenia nového rektora René Bílik

TRNAVA – Akademický senát Trnavskej univerzity poveril vedením univerzity doterajšieho rektora Reného Bílika. Poverenie platí do vymenovania nového rektora, najviac však do 31. decembra 2023. Riadne funkčné obdobie rektora sa totiž skončilo 21. augusta.

O funkciu rektora Trnavskej univerzity sa vo voľbách v marci tohto roku uchádzali dekan Filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik a dekanka Právnickej fakulty Andrea Olšovská. Ani jeden z nich však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov volebného zhromaždenia. Koncom júna kandidovali v opakovaných voľbách opäť, volebné zhromaždenie ale vtedy nebolo uznášaniaschopné. Chýbali predovšetkým zástupcovia Akademického senátu Trnavskej univerzity.

Do základných škôl v Banskej Bystrici nastúpilo v pondelok 718 prvákov

Mohlo by Vás zaujímať Do základných škôl v Banskej Bystrici nastúpilo v pondelok 718 prvákov

Rektor René Bílik po neúspešných voľbách v otvorenom liste kritizoval neúčasť členov volebného zhromaždenia na voľbách, podľa neho nešlo o náhodu. Upozornil, že poverenie výkonom funkcie rektora radikálne oslabuje pozíciu Trnavskej univerzity smerom navonok. Pripomenul tiež, že poverený rektor nemôže napríklad hlasovať v Slovenskej rektorskej konferencii, Trnavská univerzita tam tak stráca hlas.

V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

Mohlo by Vás zaujímať V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

Rektor je štatutárnym orgánom vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Za svoju činnosť sa zodpovedá akademickému senátu. Rektora na návrh akademického senátu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Trnavská univerzita mala od obnovenia svojej činnosti v roku 1992 doteraz šiestich rektorov. Prvým bol Anton Hajduk, ďalšími boli Ladislav Šoltés, Peter Blaho, Martin Mišút, Marek Šmid a od roku 2019 stál na čele univerzity René Bílik.

(sita)

Minúta  |  

Nová električková trať do Petržalky by mala byť hotová o rok

BRATISLAVA – Novú električkovú trať do bratislavskej Petržalky by mali odovzdať do užívania približne o rok.

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca hlavného magistrátu Peter Bubla, mesto a zhotoviteľ robia všetko preto, aby bola stavba dokončená a odovzdaná v avizovanom termíne, teda do 30. septembra 2024. „Práce na výstavbe električkovej trate v Petržalke sa zintenzívnili. Pracuje sa na všetkých ucelených častiach stavby," priblížil hovorca.

Do konca roka prejde rekonštrukciou ešte päť úsekov regionálnych ciest

Mohlo by Vás zaujímať Do konca roka prejde rekonštrukciou ešte päť úsekov regionálnych ciest

Podľa magistrátu je viditeľný progres najmä na združenom moste na Rusovskej ceste. Tam vykonávajú armovanie a postupne betonáž na jednotlivých dilatačných celkoch mostných opôr, ako aj prípravu plochy pre montáž oblúkovej časti oceľovej nosnej konštrukcie. „Tiež na Jantárovej ceste, ktorá bola prednedávnom uzavretá, vykonávajú búranie betónov starej cestnej komunikácie," dodal Bubla s tým, že neďaleko tohto úseku, na Tematínskej ulici, rozširujú prístupovú cestu pre budúcu dočasnú prístupovú trasu do zdravotného strediska.

Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

Mohlo by Vás zaujímať Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

V budúcom depe v časti Janíkov dvor na oboch meniarňach a budove zázemia vodičov robia hydroizoláciu obvodových stien a strechy. „Na celom koridore stavby naďalej prebiehajú zemné práce, navážanie štrkodrvy, výkopy pre kladenie potrubí aj samotné kladenie potrubí," doplnil hovorca magistrátu.

(sita)

Minúta  |  

Francúzska armáda začala v Nigeri diskutovať o stiahnutí časti svojich jednotiek

Predstavitelia francúzskej armády začali so zástupcami armády Nigeru diskutovať o stiahnutí časti svojho vojenského personálu z tejto krajiny v oblasti afrického Sahelu. Informoval o tom na svojom webe denník Le Monde, ktorý dodal, že Paríž donedávna odmietal požiadavky na odchod svojich vojakov z Nigeru, kde ich pôsobí asi 1 500, pričom sú rozmiestnení na troch základniach.

Diskusie na túto tému sa začali mesiac po vypovedaní dohôd o vojenskej spolupráci medzi Francúzskom a Nigerom vládnucou juntou.

Vypovedanie jednej z týchto zmlúv nadobudlo účinnosť minulú nedeľu, informovala cez víkend TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.        

Začiatok diskusie o "stiahnutí určitých vojenských prvkov" potvrdili Le Monde viaceré francúzske zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Objasnili, že "je normálne o tom diskutovať, keďže protiteroristická spolupráca bola prerušená" prevratom, ktorý sa v Nigeri odohral 26. júla.

Le Monde napísal, že v tejto fáze nie je oficiálne rozhodnuté ani o počte vojakov, ani o podmienkach ich odchodu.

V súčasnosti je v Nigeri približne 1 500 francúzskych vojakov, ktorí sú dislokovaní na troch základniach: v hlavnom meste Niamey, v Ouallame severne od hlavného mesta a v Ayorou pri hraniciach s Mali.

Niektoré z jednotiek by mohli byť premiestnené len v rámci regiónu, napríklad do susedného Čadu, alebo by mohli byť priamo repatriované do Francúzska, napísal Le Monde.

Francúzske vedenie doteraz rozhodne odmietalo výzvy na stiahnutie francúzskych jednotiek z Nigeru. francúzska vláda odmieta aj návrat svojho veľvyslanca Sylvaina Ittého do Paríža, ako to žiadajú aktéri prevratu. Na druhej strane Francúzsko naďalej žiada návrat k moci prezidenta Mohameda Bazouma, s ktorým prezident Emmanuel Macron zostáva v kontakte.

Nemenovaní úradníci v tíme francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua v utorok potvrdili, že nigerskí a francúzski velitelia spolu komunikujú o "umožnení presunov francúzskych vojenských zdrojov" v Nigeri.

Tento zdroj poznamenal, že francúzske jednotky v Nigeri boli fakticky paralyzované, pretože spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bola po vojenskom prevrate pozastavená. Už mesiac sú uzemnené aj drony, vrtuľníky a lietadlá.

"Diskusie sa vedú iba medzi vojakmi, nie s juntou pri moci," uviedol pritom zdroj citovaný denníkom Le Monde, podľa ktorého Paríž naďalej neuznáva vládu, ktorá vzišla z prevratu v Nigeri.

Aktérmi prevratu dosadený nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zeine v pondelok uviedol, že prebiehajú "kontakty" o "veľmi rýchlom" odchode parížskych jednotiek. Napriek tomu Zeine vyjadril nádej, že sa podarí udržať spoluprácu s Francúzskom, s ktorou má Niger - podľa premiérových slov - "veľa spoločného".

Po vojenských prevratoch v Mali v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022 je vojenský puč v Nigeri označovaný za ďalší veľký úder pre Francúzsko a jeho vplyv v regióne.

Okrem toho, koncom augusta bol prevratom zosadený aj gabonský prezident Ali Bongo Ondimba, ktorého otec Omar bol pri moci v tejto krajine viac ako štyri desaťročia.

AFP podotkla, že Francúzsko na koniec 55 rokov trvajúcej profrancúzskej dynastie v Gabone reagovalo zdržanlivejšie ako na pád svojho spojenca Bazouma v Nigeri.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.