Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinský parlament schválil vymenovanie Rustema Umerova za nového ministra obrany

Ukrajinský parlament v stredu schválil vymenovanie Rustema Umerova za nového ministra obrany po tom, ako z funkcie odstúpil Oleksij Reznikov. Za vymenovanie doterajšieho šéfa Fondu štátneho majetku Ukrajiny na post ministra obrany hlasovalo 338 poslancov a jeden sa hlasovania zdržal. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil svoje rozhodnutie odvolať Reznikova v nedeľu. Následne na to Reznikov predložil rezignáciu parlamentu, ktorý ju schválil v utorok. Reznikov bol ministrom obrany od novembra 2021. Po tom, ako Rusko odštartovalo inváziu na Ukrajinu, zohrával mimoriadne dôležitú rolu v koordinácii vojenskej pomoci od zahraničných spojencov. Pôsobenie Reznikova na poste šéfa rezortu obrany však poškodilo niekoľko škandálov v súvislosti s nákupmi vybavenia pre ukrajinských vojakov.

Nový ukrajinský minister obrany Umerov, ktorý je Krymský Tatár narodený v Uzbekistane, zohrával významnú rolu v mierových vyjednávaniach s Moskvou v úvodnej fáze otvorenej ruskej vojny.

(sita)

  |  

Ministerstvo obrany odporúča obstarať systémy protivzdušnej obrany od Izraelu a Poľska

Ministerstvo obrany (MO) SR ukončilo hodnotenie ponúk systémov protivzdušnej obrany. V prvej etape odporúča obstarať jeden mobilný systém stredného dosahu od Izraela a prenosné komplety protivzdušnej obrany veľmi krátkeho dosahu od Poľska. Náklady na oba typy systémov sú 193,98 milióna eur. Po posúdení návrhu Útvarom hodnoty za peniaze predloží rezort materiál s odporúčaním vláde, ktorá finálne rozhodne. TASR o tom informovala hovorkyňa MO SR Mária Precner.

Systémy chce rezort obstarávať pomocou medzivládnych dohôd. Po Izraeli vyhodnotil najlepšie nemeckú a francúzsku ponuku. Pri druhom type po Poľsku nasleduje v hodnotení Švédsko, Francúzsko a Južná Kórea. „V prípade neúspešných rokovaní s vybraným štátom ministerstvo obrany navrhne pokračovať v rokovaniach s nasledujúcimi štátmi podľa stanoveného poradia," vysvetlila hovorkyňa.

Návrh riešení, ktoré pripravil expertný tím, podľa ministerstva zohľadňuje viacero relevantných kritérií vrátane technickej spôsobilosti, obstarávacej ceny, integrovanej logistickej podpory, nákladov na prevádzku, termínov dodávok a výcviku obslúh.

Zabezpečenie komplexnej a modernej protivzdušnej obrany patrí podľa štátneho tajomníka MO SR Mariana Majera medzi dlhodobé nedostatky v obranných spôsobilostiach Slovenska. „Vďaka spojencom máme príležitosť vyriešiť túto potrebu k spokojnosti aj z hľadiska hodnoty, ktorú môžeme v rámci dostupných zdrojov získať. Výsledné návrhy riešení reflektujú špecifické potreby našich ozbrojených síl a krajiny," uviedol.

Riaditeľ sekcie modernizácie MO SR a národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Michal Homza apeluje na čo najskoršie rozhodnutie. „Na základe skúseností z prebiehajúceho konfliktu musí nielen Slovensko, ale aj mnoho spojeneckých štátov riešiť urgentnú potrebu rozvoja spôsobilostí protivzdušnej obrany. Táto situácia preto vytvára veľkú záťaž na existujúce výrobné kapacity, čoho dôsledkom je rast cien a predlžovanie doby dodávok," zdôvodnil.

Celkové obstarávacie náklady na obidva typy systémov protivzdušnej obrany na základe odporúčaných ponúk sú vo výške 193,98 milióna eur. Predpokladaná hodnota zákazky bola 196,45 milióna eur. Dodanie obstaranej techniky sa v rámci ponúk jednotlivých vlád pohybuje v rozmedzí rokov 2024 až 2027.

(tasr)

  |  

Kažimír: ECB by mala ešte raz zvýšiť sadzby, najlepšie už v septembri

Európska centrálna banka (ECB) potrebuje urobiť ešte jeden krok a prísť s pravdepodobne posledným zvýšením úrokových sadzieb. Myslí si to guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Uprednostnil by, keby k tomu pristúpila už na najbližšom zasadnutí budúci týždeň vo štvrtok (14.9.).

Vývoj inflácie v eurozóne v auguste podľa neho potvrdil, že ešte ani zďaleka nemáme vyhraté a inflácia je stále vysoká. Takisto inflačné očakávania ostávajú príliš vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB. Potrebné je ešte vidieť aktualizovanú prognózu inflácie a rastu ekonomiky, výhľad však ostáva veľmi neistý.

Jednou možnosťou pre ECB je tak podľa Kažimíra dať si v septembri pauzu od zvyšovania sadzieb. „A ak to bude potrebné, a ja si dnes myslím, že potrebné to bude, doručiť (dúfajme už finálne) zvýšenie o 25 bázických bodov neskôr, v októbri alebo decembri. Druhá možnosť, ktorá mi je bližšia a dáva mi viac zmysel, je doručiť tú 25ku budúci týždeň a nadýchnuť sa," uviedol v aktuálnom komentári.

Považuje to za priamočiarejšie a efektívnejšie riešenie. Trhy tak dostanú jasnú odpoveď, kedy príde záver sprísňovania a ECB sa následne môže naplno sústrediť na monitorovanie a vyhodnocovanie efektívnosti svojich krokov. „Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň, ale ak prinesie zvýšenie sadzieb, určite nebudem namietať," dodal Kažimír.

ECB v rámci boja proti vysokej inflácii zvyšovala úrokové sadzby naposledy v júli, a to už deviatykrát po sebe. Rada guvernérov vtedy rozhodla o zvýšení sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Kľúčová úroková sadzba, za ktorú môžu komerčné banky získať od ECB nové peniaze, sa tak posunula na 4,25 percenta. Naposledy bola takto vysoko na začiatku globálnej finančnej krízy v októbri 2008.ň

(tasr)

  |  

Čínsky premiér: Svetové mocnosti sa musia postaviť proti novej studenej vojne

Čínsky premiér Li Čchiang v stredu uviedol, že svetové mocnosti sa musia vyhnúť „novej studenej vojne". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Medzi krajinami môžu vzniknúť nezhody a spory v dôsledku nesprávneho chápania, rozdielnych záujmov alebo vonkajších zásahov," povedal Li na schôdzke lídrov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Na stretnutie v Jakarte boli pozvaní okrem členov združenia a Číny aj predstavitelia USA a Japonska. Washington zastupuje americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

Podľa čínskeho premiéra je nevyhnutné, aby sa mocnosti „postavili proti blokovej konfrontácii a novej studenej vojne" na „udržanie rozdielov pod kontrolou".

Medzi témy schôdzky v Jakarte patrí rivalita v juhovýchodnej Ázii vrátane situácie v Juhočínskom mori. AFP pripomenula, že Čína minulý týždeň zverejnila mapu, na ktorej si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora, čím pobúrila viacero krajín v ázijsko-tichomorskej oblasti.

Čínsky premiér sa má vo štvrtok v Jakarte zúčastniť aj na Východoázijskom summite, na ktorom sa stretnú predstavitelia 18 krajín vrátane Harrisovej a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

(tasr)

  |  

Polícii pomôže s nelegálnou migráciou zhruba päťsto vojakov. Hranice sa uzatvárať nebudú

Vláda sa na stredajšom zasadnutí zhodla na dvoch zásadných opatreniach, ako zvládnuť migračnú krízu na Slovensku. Definitívne ich má odsúhlasiť ešte parlament vo štvrtok.

Rezort vnútra priznáva, že nelegálna migrácia sa na Slovensku výrazne zhoršuje. "V období od januára 2023 do júla 2023 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 17 529 cudzincov, čo v porovnateľnom období roku 2022 predstavuje nárast o 15 611 zadržaných cudzincov," priblížilo ministerstvo.

Naďalej dominuje nelegálna sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy. Tá smeruje zo Sýrie, cez Turecko, Bulharsko, Srbsko až do Maďarska. Zaznamenali na nej nárast o 1 062 percent – dokopy 16 934 zadržaných cudzincov.

Na našom území už nebude môcť zotrvať každý cudzinec

Vláda chce zhoršujúcu sa situáciu riešiť novelou zákona o pobyte cudzincov, ktorú v stredu schválila.

Polícia by už nemala vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Toto potvrdenie znamená, že daného človeka preverovala polícia, nejde o povolenie na pobyt. 

Lenže ľudí zo Sýrie a Afganistanu nemožno oficiálne poslať z nášho územia preč. V Sýrii je vojna a v Afganistane by im pre vládu Talibanu mohlo hroziť neľudské zaobchádzanie, a takých ľudí podľa európskych zákonov nemožno vyhostiť.

Podľa rezortu vnútra to pôsobí ako "pull faktor" (motivujúci faktor) pre nelegálnych migrantov putujúcich po balkánskej trase.

Po novom by sa z povinnosti mala stať iba možnosť. Potvrdenie o zotrvaní u nás by nemali dostávať najmä tí, ktorí cez Slovenskú republiku iba migrujú do iného štátu. Tých je väčšina.

Tými, ktorých nemožno vyhostiť, sa nebudeme zaoberať a administratívne vyhostenie sa urýchli

Návrhom zákona sa tiež ustanovuje, že už nebudeme formálne riešiť migrantov, ktorých nemožno administratívne vyhostiť. Cieľom je znížiť počet správnych konaní a uvoľniť kapacity na boj proti nelegálnej migrácii.

Parlament by mal novelu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Premiér je preto v kontakte s niektorými parlamentnými stranami, aby podporili otvorenie mimoriadnej schôdze. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, takže platiť môže už od štvrtku.

Po novom by sa mal na Slovensku aj zrušiť stav mimoriadnej situácie, aby sa administratívne vyhostenie nemohlo odkladať. Toto opatrenie nariadila vláda po vypuknutí pandémie COVID-19.

"V súčasnej dobe je pandemická situácia priaznivá a umožňuje cestovanie bez obmedzení. Z toho vyplýva zvýšený prílev cudzincov na naše územie a taktiež aj počet vydaných rozhodnutí o administratívnom vyhostení, ktoré však nie je možné vykonať. Aj z tohto dôvodu je neúčelné a neefektívne naďalej odsúvať výkon administratívneho vyhostenia," zdôvodnil rezort vnútra. Podľa premiéra by sa mohla mimoriadna situácia zrušiť na budúci týždeň.

Hranice neuzavrieme, polícii ich pomôže chrániť armáda

Vláda rozhodla, že hranice s Maďarskom neuzavrieme. Policajný prezident Štefan Hamran už tento týždeň naznačil, že to nie je reálne, vzhľadom na dĺžku slovensko-maďarskej hranice. "Stálo by to dva milióny eur týždenne," povedal Hamran.

Namiesto toho vláda odsúhlasila, že polícii pomôžu naše ozbrojené sily. Do spoločných hliadok s políciou môže byť denne nasadených do päťsto profesionálnych vojakov. Pomáhať majú pri zabezpečovaní strážených objektov a logistickej podpore spojenej s dopravou osôb v súvislosti s nelegálnou migráciou.
        
Štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer nechcel špekulovať o tom, prečo neprišlo k vyčleneniu vojakov skôr. Upozornil na to, že takémuto rozhodnutiu musí predchádzať oficiálna dohoda vlády. "Prišlo k nej teraz," dodal.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko avizoval, že v najbližších hodinách očakáva spresňujúcu požiadavku od vedenia polície.

Poverený premiér Ľudovít Ódor upozornil na to, že v čase vznesenia požiadavky políciou ešte pred letom nebola intenzita nelegálnej migrácie taká výrazná, aby si vyžadovala asistenciu armády. "Hneď ako sme narazili na kapacitné limity pri zvýšenom nápore, túto situáciu riešime," upozornil.

Pripustil, že vojakov bolo možné umiestniť na hranice aj preventívne, položil však otázku, či by takýto krok nevyvolal väčšie obavy a domnienky rozvíjajúce hypotetické scenáre.

Ódor: Nelegálna migrácia nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre Slovensko

Ľudovít Ódor po rokovaní vlády skonštatoval, že situácia je pod kontrolou a príslušné orgány nezaznamenali žiadne vážne incidenty. Nelegálna migrácia podľa neho nepredstavuje pre Slovensko bezprostrednú hrozbu.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič tvrdí, že pracujú na zásadnom znížení počtu migrantov v záchytnej hale vo Veľkom Krtíši. V utorok ich tam bolo približne sedemsto. "V priebehu stredy sa veľké množstvo ľudí podarilo odviesť a distribuovať po oddeleniach cudzineckej polície po celom Slovensku," povedal.

V okrese Veľký Krtíš v spolupráci so Slovenským Červeným krížom zabezpečujú od stredy suchú stravu trikrát denne a pitnú vodu. "Podmienky tam zlepšujeme," podotkol štátny tajomník.

Deklaroval, že tranzitujúci migranti na Slovensku nechcú ostať. Ideálne by bolo podľa Královiča zrušenie potvrdenia o zotrvaní na Slovensku, ktoré odsúhlasila vláda.

"Dovtedy, kým sa to podarí, budeme oveľa rýchlejšie vydávať papiere. Kapacity cudzineckej polície sa nám podarí posilniť aj vďaka nasadeniu Ozbrojených síl SR," poznamenal Královič.

(tasr, est)

  |  

O pár mesiacov vyrastie pri SOŠE nová multifunkčná športová hala

KOŠICE – V blízkosti Strednej odbornej školy ekonomickej (SOŠE) vyrastá nová športová hala. Výstavbu financuje Košický samosprávny kraj (KSK) úverom z Európskej investičnej banky, celkové náklady presahujú štyri milióny eur s DPH.

V stredu to uviedol predseda KSK Rastislav Trnka s tým, že slúžiť bude pre krajské stredné školy, verejnosť aj športové kluby. „Preto je takto dimenzovaná, aby spĺňala aj náročnejšie kritériá pre organizáciu zápasov rôznych športov, budú tam vysúvacie tribúny pre 150 divákov. Po takejto hale bol v meste, ale aj v celom regióne obrovský dopyt,“ zdôvodnil Trnka.

S výstavbou sa začalo na jar, zhotoviteľ chce dielo odovzdať ešte pred zmluvným termínom, teda do konca tohto roka. Hala poskytne multifunkčný priestor s vhodnou podlahou pre volejbal, tenis, futsal, hádzanú, basketbal a florbal. Výstavba ráta s dvomi výškovo rozlíšenými blokmi. V jednom bude zázemie s oddychovou zónou, šatňami pre 80 športovcov, kabinetmi a sociálnymi zariadeniami, v druhom zase hracia plocha. Súčasťou haly bude priľahlé parkovisko.

Riaditeľka SOŠE Andrea Iovdijová uviedla, že nové športovisko im uľahčí organizáciu stredoškolských súťaží. „Naša telocvičňa už na toto kapacitne nepostačuje, doteraz sme preto využívali priestory vedľajšej športovej haly,“ uviedla s tým, že škola má v súčasnosti takmer 300 žiakov, ktorí sa vzdelávajú v troch študijných odboroch.

„Vybrali sme toto miesto aj preto, že je to blízko našej športovej haly a nové športovisko teda výrazne pomôže pri organizácii rôznych podujatí či aktivitách športových klubov. Máme na stole memorandum o spolupráci pri prevádzkovaní tejto haly, takže počas týždňa bude slúžiť školákom a počas víkendov športovým klubom. Je to teda prínos pre všetkých obyvateľov," skonštatoval primátor Spišskej Novej Vsi Pavol Bečarik.

(tasr)