Preskočiť na obsah
  |  

Blinken v Kyjeve: Ukrajinská protiofenzíva zaznamenala povzbudivý pokrok

Pokrok Ukrajiny v jej prebiehajúcej protiofenzíve je "veľmi povzbudivý", vyhlásil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na stredajšom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Blinken v stredu pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva, počas ktorej sa stretol aj s premiérom Denysom Šmyhaľom a svojím náprotivkom Dmytrom Kulebom, informuje TASR.

"Vidíme dôležitý pokrok v protiofenzíve, a to je veľmi, veľmi povzbudivé," cituje Blinkenovo vyjadrenie po stretnutí so Zelenským agentúra AFP. Blinken zároveň Zelenskému prisľúbil, že USA budú Ukrajinu naďalej podporovať. Podobne sa Blinken vyjadril aj predtým po rokovaní s Kulebom.

Ukrajinská protiofenzíva sa začala v júni a jej cieľom je opätovné dobytie území okupovaných Ruskom, pripomína agentúra DPA.

"Chceme, aby Ukrajina mala všetko, čo potrebuje nielen na úspech v protiofenzíve, ale aby mala aj dlhodobé odstrašujúce kapacity, aby sa podobná agresia už neopakovala," povedal Blinken podľa tlačovej správy amerického rezortu diplomacie.

"Čaká nás ťažká zima. Sme však radi, že nebudeme počas tejto zimy sami. Spoločne s našimi partnermi to dokážeme," uviedol Zelenskyj po stretnutí s Blinkenom. Zároveň sa poďakoval USA za pomoc ukrajinskému energetickému sektoru, ktorý bol počas poslednej zimy častým terčom ruských raketových útokov.

So Šmyhaľom hovoril Blinken aj o obnove Ukrajiny či "záväzku USA spolupracovať s partnermi na riešení energetických, ekonomických a humanitárnych potrieb Ukrajiny", uvádza americký rezort diplomacie v samostatnom vyhlásení.

Podľa agentúry AP sa očakáva, že šéf americkej diplomacie počas návštevy Kyjeva oznámi aj ďalšiu pomoc pre Ukrajinu v hodnote jednej miliardy dolárov.

Okrem Blinkena je v stredu na návšteva Kyjeva i dánska premiérka Mette Frederiksenová, pripomína DPA.

(tasr)

  |  

Všeobecný súd EÚ zamietol žalobu sýrskych utečencov na Frontex

Všeobecný súd Európskej únie (EÚ) v stredu zamietol žalobu niekoľkých sýrskych utečencov, ktorí požadovali odškodné od Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex za vrátenie do Turecka po tom, ako prišli do Grécka a žiadali medzinárodnú ochranu.

Súd rozhodol, že „keďže Frontex nemá právomoc posudzovať opodstatnenosť rozhodnutí o návrate alebo žiadostí o medzinárodnú ochranu, táto agentúra EÚ nemôže niesť zodpovednosť za žiadne škody súvisiace s návratom týchto utečencov“. Agentúra má na starosti kontrolu hraníc spolu s úradmi členských štátov.

„Úlohou Frontexu je len poskytovať technickú a prevádzkovú podporu členským štátom. Posudzovanie opodstatnenosti rozhodnutí o návrate a skúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu pripadá však samotným členským štátom,“ dodal súd.

Zmienení utečenci prišli do Grécka v roku 2016, ale počas operácie Frontexu ich vrátili do Turecka a napokon skončili v Iraku. Od agentúry požadovali odškodné dovedna vo výške 136-tisíc eur.

(sita)

  |  

Sídelnú budovu Slovenského národného múzea budú komplexne rekonštruovať

BRATISLAVA – Sídelnú budovu Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave treba v horizonte niekoľkých rokov uzatvoriť, vysťahovať a komplexne rekonštruovať.

Na základe zlého až havarijného stavu budovy to skonštatovalo Ministerstvo kultúry SR, ktoré predložilo ideový zámer obnovy. Plán rekonštrukcie ráta so znovuotvorením sídelnej budovy SNM v roku 2033 a nákladmi vyše 74 miliónov eur. V stredu ho vzala na vedomie vláda a súhlasila aj so začatím prípravných prác.

Rezort pri opise súčasného technického stavu upozorňuje napríklad na alarmujúci stav elektroinštalácie, množstva stavebno-technických porúch na plášti budovy a vnútornej omietke i energetickú náročnosť budovy. „Dlhodobé merania statiky budovy podľa neho potvrdili vážne problémy vrátane jej naklonenia," dodalo ministerstvo.

Ideový zámer ráta s tým, že v roku 2024 sa začne projektová príprava vrátane štúdie uskutočniteľnosti, v roku 2026 by mohla vláda schvaľovať projekt a aj jeho financovanie. Stavebná relácia by sa mohla podľa tohto materiálu začať v roku 2028, predpokladaný termín znovuotvorenia je indikovaný na rok 2033.

Odhadované náklady sú zatiaľ vyčíslené na 74 520 000 eur. „Budú spresnené v rámci spracovania stavebného zámeru a štúdie uskutočniteľnosti, ktorá posúdi a vyhodnotí alternatívy rekonštrukcie," približuje rezort.

Rekonštrukcii by malo predísť vysťahovanie, ktoré by malo trvať vrátane presťahovania trvalých depozitárov dva roky.

V obnovenej budove sa bude podľa materiálu nachádzať Generálne riaditeľstvo SNM, prírodovedné múzeum so svojimi expozíciami, priestormi na prácu s verejnosťou, študijné depozitáre a laboratóriá.     

Vláda zároveň súhlasí so začatím procesu prípravných prác, súčasťou ktorých bude vypracovanie statického posudku, architektonickej štúdie a stavebného zámeru, vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti obnovy a rozvoja priestorov a následne začatie verejného obstarávania projektovej dokumentácie.

(tasr)

  |  

FOTO: Vrchol drzosti. Zlodej kradol kolesá za bieleho dňa. Nepoznáte ho?

ŽILINA/BRATISLAVA - Zlodej na parkovisku pristavil svoje vozidlo vedľa strieborného auta značky Volkswagen, následne začal z auta demontovať kolesá. Jeho čin zachytil na fotke očitý svedok.

Niektoré parkoviská nie sú bezpečné. Svedčia o tom aj fotky, ktoré sa ocitli na facebookovej stránke HAKA – Poškodené vozidlá/páchateľ neznámy. V sekcii komentárov ľudia kritizovali autora fotiek, že nezasiahol priamo na mieste činu. Iní autora obhajovali, vraj by sa zbytočne vystavoval riziku ublíženia na zdraví.

Podľa ŠPZ ide o okolie Bratislavy, nie je však vylúčené, že sa zlodej pohybuje medzi mestami či regiónmi. Podobné situácie sa totiž niekoľkokrát udiali aj v Žilinskom kraji.

Páchateľ zatiaľ nie je známy, jeho fotografie už má v rukách polícia. V prípade, že ste páchateľa či jeho vozidlo spoznali, neváhajte sa obrátiť na políciu na bezplatnom telefónom čísle 158.

Akékoľvek informácie polícii pomôžu. Foto: Georgi Todorov/FB
  |  

Nový ukrajinský minister obrany prisľúbil oslobodenie každého centimetra územia

Nový ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v stredu prisľúbil, že Ukrajina získa späť všetko územie, ktoré má v súčasnosti pod vojenskou kontrolou Rusko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Spravím všetko možné aj nemožné pre víťazstvo Ukrajiny – keď oslobodíme každý centimeter našej krajiny a každého nášho občana," uviedol Umerov v príspevku zverejnenom na Facebooku.

„Ukrajinským mestám, ktoré sú, bohužiaľ, dočasne okupované, vrátime normálny a dôstojný život. Vieme, že ľudia tam na nás čakajú," napísal nový minister.

S vymenovaním Umerova do funkcie ministra obrany v stredu vyslovil súhlas ukrajinský parlament. Do funkcie ho nominoval prezident Volodymyr Zelenskyj po odstúpení doterajšieho šéfa rezortu Olexija Reznikova.

Vymenovanie 41-ročného Umerova za ministra obrany je podľa AFP významnou zmenou, ku ktorej prišlo poldruha roka po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Predchádzala jej séria korupčných škandálov spojených s rezortom obrany.

Zelenskyj nominoval Umerova do funkcie z dôvodu, že ministerstvo obrany potrebuje „nové prístupy“ a iné formy interakcie s armádou a spoločnosťou ako celkom.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po vymenovaní vyzval Umerova, aby urýchlene podnikol zmeny na ministerstve. „Očakávame, že nový minister sa rýchlo pustí do práce a bude pokračovať v začatých reformách obranného sektora," uviedol premiér.

Umerov (41) je politik a podnikateľ krymskotatárskeho pôvodu. Od septembra 2022 viedol Fond štátneho majetku (SPFU), predtým bol poslancom za stranu Hlas. Bol členom ukrajinskej delegácie na rokovaniach o tzv. čiernomorskej obilnej dohode s Ruskom, zúčastnil sa i na rokovaniach o výmene väzňov. Podľa médií je známy dobrými kontaktmi s Tureckom a arabskými krajinami.

(tasr)

  |  

Tohtoročné leto podľa meteorológov prekonalo globálny rekord

Planéta Zem má za sebou najteplejšie leto na severnej pologuli s rekordne teplým augustom, ktorý podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zakončil sezónu nadmerne vysokých a smrteľných teplôt.

WMO a európska klimatická služba Copernicus v stredu oznámili, že uplynulý mesiac bol nielen najhorúcejším augustom, ale bol taktiež druhým najteplejším nameraným mesiacom. Rekord patrí tohtoročnému júlu.

Podľa služby Copernicus, ktorá má záznamy od roku 1940, je rok 2023 zatiaľ druhý najteplejší po roku 2016. August bol asi o 1,5 °C teplejší ako predindustriálny priemer. To je hranica, ktorú sa svet snaží neprekročiť, hoci vedcov viac znepokojuje nárast teplôt v priebehu desaťročí, a nie iba výkyv za mesiac.

Vo svetových oceánoch tvoriacich viac ako 70 % zemského povrchu zaznamenali historicky najvyššie teploty – takmer 21 °C. Vedci pripisujú rekordné teploty vplyvu zmeny klímy v kombinácii s fenoménom El Niño, ktorý mení počasie na celom svete. Podstatnejšiu úlohu však zohráva spaľovanie fosílnych palív.

Extrémne horúčavy podľa odborníkov predstavujú veľmi vážne ohrozenie života, najmä starších ľudí. Podľa jednej štúdie sa odhaduje, že počas minuloročných horúčav v Európe zomrelo ich následkom na srdcové problémy viac ako 61-tisíc ľudí.

(sita)