Preskočiť na obsah
  |  

Pri potvrdeniach pre migrantov treba zmeny, zhodujú sa Matovič a Uhrík

Líder OĽaNO a priatelia Igor Matovič a šéf mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík sa zhodujú na potrebe zmien pri potvrdeniach o zotrvaní na území Slovenska cudzincom. Vyplýva to z ich vyjadrení v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Matovič skritizoval, že poslancom parlamentu sa zatiaľ k potvrdeniam pre cudzincov nepodarilo otvoriť rokovanie. "Naše hnutie hlasovalo za to, aby sme schôdzu schválili, aby bola spustená a aby sme problém s migráciou vyriešili," pripomenul.

Aj podľa Uhríka je potrebné urobiť zmeny pri vydávaní potvrdení. Poukázal na to, že aj poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom hnutí Republika otvorenie schôdze k tejto veci podporili. Uhrík volá po zavedení kontrol štátnych hraníc. Skritizoval zároveň opatrenia súčasnej vlády proti nelegálnej migrácii.

Politici diskutovali aj o stave slovenského zdravotníctva. Uhrík vysvetlil, že Republika nepodporila otvorenie mimoriadnej schôdze k stabilizácii pediatrií, pretože išlo podľa nej o hasenie situácie nedomysleným spôsobom. Nesúhlasili napríklad s návrhom zvýšenia poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach. Riešením krízy je podľa Uhríka napríklad rozšírenie zdravotníckeho vzdelávania. "Treba sa dohodnúť so staršími lekármi, aby tu ešte pár rokov vydržali a treba rýchlo nahnať mladých lekárov na školy," doplnil.

Matovič skritizoval, že sa rokovanie k pediatrom neotvorilo. Problém treba podľa neho riešiť akútne. Navrhuje tiež viac peňazí pre lekárov na ambulantných pohotovostiach, čo podporuje aj Uhrík. Líder OĽaNO a priatelia zároveň súhlasí so zvýšením počtu medikov na fakultách. Rovnako odmieta zvýšenie poplatkov na urgentoch a pohotovostiach.

  |  

Pandémia covidu-19 zmenila hranice medzi prácou a súkromným životom: Toto sú ďalšie jej nepriaznivé dôsledky

SLOVENSKO – Syndróm vyhorenia sa začal častejšie objavovať v období pandémie ochorenia covid-19. Zmenila sa vtedy hranica medzi prácou a súkromným životom. Vyhorenie spôsobuje vyčerpanie, ovplyvňuje výkonnosť, sústredenie aj pamäť. Má tiež vplyv na duševné zdravie. Rizikové sú niektoré povolania.

Vyplýva to z vyjadrenia terapeutky Kataríny Milovej z online terapeutickej platformy Hedepy. „Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ priblížila.

Poukázala na to, že ohrozenou skupinou sú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania, či osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách. Vyhorenie sa podľa terapeutky môže spájať aj s niektorými povahovými vlastnosťami. „Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“ ozrejmila.

Syndróm vyhorenia sa častejšie vyskytuje u žien. „Štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena – matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ povedala Milová. Okrem žien trápi syndróm vyhorenia čoraz viac mladých ľudí do veku 30 až 35 rokov.

Milová priblížila, že pri syndróme vyhorenia dokáže pomôcť terapia. Je na nej možné preskúmať to, čo vyhorenie spôsobilo, ale diskutovať aj o tom, ako s tým bojovať.

„Je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ doplnila. Terapia môže byť podľa nej užitočná aj v rámci prevencie. Vhodné je tiež využívať rôzne techniky zvládania stresu či plánovanie a organizáciu.

„Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom získavanie nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci,“ dodala. Odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.

(tasr)

  |  

Doplňujúce voľby sa skončili, obec Chanava má nového starostu

CHANAVA – V obci Chanava v okrese Rimavská Sobota zvíťazil v sobotňajších (9. 9.) doplňujúcich komunálnych voľbách poslanec obecného zastupiteľstva Gabriel Maczko (Aliancia/Szövetség – Hlas-SD).

Zo 420 platných hlasov ich získal 175, čo predstavuje 41,7 percenta. Pre TASR to v nedeľu potvrdil nový starosta Chanavy.

Maczko od apríla tohto roku zastupoval dovtedajšieho starostu Ludevíta Czókolyho, ktorý sa v marci vzdal svojho mandátu. Vo voľbách mal dvoch nezávislých protikandidátov. Zoltán Tóth získal 125 hlasov a Erika Zsírosa volilo 120 obyvateľov. Voľby prebehli pokojne, bez incidentov.

Chanava má zhruba 700 obyvateľov a ako uviedol nový starosta, prioritami jeho trojročného funkčného obdobia budú rekonštrukcia kultúrneho domu, na ktorú je pripravený projekt, ako aj kolaudácia kanalizácie.

(tasr)

  |  

Úplná uzávera úseku D1 Levoča – Spišské Podhradie s tunelom Šibenik sa popoludní skončí

POPRAD – Úplná uzávera úseku diaľnice D1 Levoča – Spišské Podhradie vrátane tunela Šibenik potrvá v nedeľu do 15.00. Obmedzenie pre motoristov z dôvodu údržby dvojrúrového tunela podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) je od piatkového večera v oboch smeroch na Poprad a Prešov.

Počas uzávery diaľničného úseku na Spiši je doprava v smere na Poprad vedená po ceste I/18 od okružnej križovatky Spišské Podhradie na I/18 po okružnú križovatku na privádzači D1 Levoča.

V smere na Prešov je premávka po ceste I/18 od okružnej križovatky na privádzači D1 Levoča po okružnú križovatku Spišské Podhradie na I/18. Tunel Šibenik má takmer šesťsto metrov, v prevádzke je od roku 2015.

(tasr)

  |  

Ak EÚ nepodporí európske automobilky, ohrozuje vyše trinásť miliónov pracovných miest

Európska únia (EÚ) by mala naliehalo stimulovať transformáciu európskeho automobilového priemyslu a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť. Európska asociácia výrobcov automobilov (ACEA) spolu s ďalšími siedmimi organizáciami z automotive sektora, vrátane zástupcov odborov a zamestnávateľov, na to vyzvali v liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Nečinnosť v tejto oblasti podľa nich ohrozí zamestnanosť v odvetví, ktoré v Európskej únii vytvára viac ako 13 miliónov pracovných miest.

Zástupcovia celého automobilového sektora žiadajú Európsku komisiu, aby ešte pred skončením svojho aktuálneho funkčného obdobia presadila šesť podľa nich kľúčových opatrení v prospech automobilového priemyslu.

K nim zaradila vytvorenie silnej priemyselnej stratégie, rozšírenie európskeho trhu s nulovými emisiami a hodnotového reťazca batérií ako aj zabezpečenie stabilného regulačného prostredia pre tento sektor. Medzi svoje priority zaradili aj dostatok pracovnej sily, dostupnosť dopravy a zabezpečenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni.

(sita)

  |  

Orbán oznámil, že vládnutie plánuje do roku 2034

Predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán v nedeľu oznámil, že vládnutie plánuje do roku 2034. Premiér vystúpil s prejavom pred pozvanými hosťami na takzvanom občianskom pikniku v obci Kötse v Šomodskej župe.

S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán po voľbách v roku 2018 niekoľkokrát verejne uviedol, že vládnutie plánuje do roku 2030. Účastníci neverejného podujatia pre server uviedli, že premiér rok 2034 zdôvodnil tým, že vojna a epidémia koronavírusu ubrala jeho vláde štyri roky.

Popularita Fideszu podľa slov predsedu vlády v poslednom období síce klesla, no podľa jeho názoru nie až tak ako u iných európskych vládnych strán. Ako príklad uviedol Nemecko, kde je už teraz väčšia obľúbenosť opozičných strán ako vládnych. Za hlavný dôvod straty popularity Fideszu označil premiér ekonomické ťažkosti. "Naša spoločnosť nie je zvyknutá na toto, ale na neustály rast," podotkol Orbán.

Maďarský ministerský predseda varoval pred islamizáciou Európy, ktorú vníma ako vážnu hrozbu. Tá podľa jeho slov v dohľadnom čase spôsobí útek kresťanských komunít z krajín Západu do Maďarska.

Premiér prezentoval 15-bodový "veľký plán", ktorého cieľom je urobiť Maďarsko "veľkým, silným a bohatým", aby ho svet rešpektoval. Orbánov plán predpokladá demografický obrat, ráta okrem iného s vytvorením ekonomiky založenej na práci, s vybudovaním moderného priemyslu, ale aj s rozvojom armády.

Podľa jeho plánu by sa z Maďarska mal stať veriteľ namiesto dlžníka, krajina by mala byť energeticky sebestačná, v rámci čoho by atómová elektráreň v Paksi mala fungovať s francúzskym palivom namiesto ruského.

(tasr)