Preskočiť na obsah
  |  

DPA: Rusko zrejme obnoví výrobu sovietskych tankov T-80

Rusko zvažuje obnovenie výroby tankov typu T-80, ktoré boli vyvinuté ešte za čias Sovietskeho zväzu. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú armádnu televíziu Zvezda.

Ruská spoločnosť vyrábajúca tanky Uralvagonzavod (UVZ) bola - podľa slov svojho šéfa Alexandra Potapova - poverená obnovením produkcie tankov T-80. "Takáto je naša úloha, respektíve stanovila nám ju armáda," uviedol Potapov v rozhovore pre propagandistickú stanicu Zvezda, ktorú prevádzkuje ruské ministerstvo obrany.

Z rozhovoru nebolo bezprostredne jasné, aký konkrétny model tanku T-80 sa bude vyrábať. Produkcia T-80 začala v Sovietskom zväze v roku 1976.

Časopis Forbes uviedol, že závod UVZ so sídlom v sibírskom meste Omsk naposledy vyrobil korbu tohto typu tanku v roku 1991. Podnik stále môže mať technické prostriedky na produkciu tohto bojového vozidla, ale problém by mohli predstavovať dodávatelia desaťtisícov súčiastok potrebných na jeho výrobu.

Podľa agentúry DPA sa celkovo vyrobilo približne 10.000 tankov T-80, ktoré boli v 90. rokoch nahradené novším modelom T-90. Ruská armáda v súčasnosti využíva aj zmodernizované modely T-80BVM prvýkrát predstavené v roku 2017.

O spomínanom zámere na obnovenie produkcie T-80 zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti. Uralvagonzavod podľa Potapova v súčasnosti rokuje s ruským ministerstvom priemyslu o vytvorení nových výrobných kapacít.

Tanky typu T-80 sa podľa Zvezdy osvedčili počas tzv. špeciálnej vojenskej operácie, čo je pojem, ktorým Moskva oficiálne označuje prebiehajúcu masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Rusko podľa investigatívnej skupiny Oryx stratilo za vyše 18 mesiacov od začiatku invázie na Ukrajine už vyše 2000 tankov.

(tasr)

  |  

Rusko a USA rokujú o výmene väzňov, zaznieva aj Navaľného meno, informuje Wall Street Journal

Rusko a Spojené štáty pokračujú v rokovaniach o výmene väzňov, v rámci ktorých sa spomínajú aj mená opozičných politikov odsúdených v Rusku vrátane Alexeja Navaľného.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to napísal denník Wall Street Journal (WSJ) v článku, ktorého autori sa odvolávajú na zdroje z radov nemenovaných predstaviteľov vlád západných krajín, informuje TASR.

V uvedenom článku sa píše, že Moskva trvá na prepustení Vadima Krasikova, údajného zamestnanca ruských tajných služieb odsúdeného v Nemecku za vraždu bývalého poľného veliteľa čečenských separatistov Zelimchana Changošviliho.

Na rokovaniach sa údajne spomínajú aj mená amerických občanov Paula Whelana, odsúdeného v Rusku za špionáž, a novinára WSJ Evana Gershkovicha, ktorý je od jari v moskovskej vyšetrovacej väznici pre rovnaké obvinenia.

Podľa citovaných zdrojov sa nedá vylúčiť ani zložitejšia výmenná schéma, v rámci ktorej budú do zoznamu zaradení aj ruskí opoziční politici uznaní na Západe za politických väzňov. Jedným z nich je aj Alexej Navaľnyj, ktorý bol nedávno odsúdený na 19 rokov odňatia slobody vo väzenskom tábore s osobitným režimom.

Moskva nateraz na zverejnenie týchto informácií nijako nereagovala.

V článku WSJ sa však uvádza, že príkaz dosiahnuť prepustenie Vadima Krasikova vydal osobne ruský prezident Vladimir Putin. Touto otázkou sa zaoberá tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.

WSJ podotýka, že na rozdiel od Viktora Buta, ktorý bol väznený v USA a vymenený za americkú basketbalistku Brittney Greinerovú odsúdenú v Rusku za prechovávanie drog, je Krasikov mimo dosahu americkej jurisdikcie, keďže je vo väzení v Nemecku. WSJ konštatuje, že tento fakt spôsobuje pri rokovaniach dodatočné komplikácie.

Krasikova, ktorý používal doklady na meno Vadim Sokolov, odsúdili v Berlíne v decembri 2021. Súd dospel k záveru, že Krasikov konal na príkaz z Moskvy. Vraždu Changošviliho súd v Berlíne už v roku 2019 označil za akt štátneho terorizmu.

Podľa zistení novinárov Krasikov by mohol byť veteránom špeciálnych jednotiek Vympel a vysokým dôstojníkom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Moskva účasť na Changošviliho vražde popiera.

Prezident USA Joe Biden v júli uviedol, že vážne uvažuje o tom, že sa bude usilovať o výmenu väzňa Evana Gershkovicha, ale neuviedol žiadne podrobnosti. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pred tým - v apríli - uviedol, že Rusko bude o výmene uvažovať až po vynesení rozsudku v Gershkovichovom prípade.

Berlín sa nevyjadril, či by uvažoval o výmene Krasikova. Takáto výmena by však v Nemecku mohla naraziť na prekážky, lebo tamojší právnici vydali vlani právne stanovisko, podľa ktorého odsúdeného vraha nemožno vymeniť.

(tasr)

  |  

Slovenskí motoristi by nemali so zlacňovaním na pumpách počítať

SLOVENSKO – Výrazné zlacňovanie na slovenských čerpacích staniciach nateraz nehrozí. Ako uviedla analytička 365.bank Jana Glasová, ropa sa bude aj v najbližšej dobe hýbať okolo 90 amerických dolárov za barel. To bude mať za následok, že ceny na slovenských pumpách zrejme ešte zamieria smerom nahor.

Prispievať k tomu bude podľa nej hlavne obmedzovanie ťažby a exportu ropy zo strany Saudskej Arábie a Ruska. „K istej korekcii smerom nadol by ale mohlo prípadne dôjsť po skončení dovolenkovej sezóny, aj to bude ale závisieť od toho, aké makro dáta budú na trhy prichádzať,“ pripustila Glasová.

Aj keď sa ceny ropy posunuli v minulom týždni ešte mierne nahor, nemuselo by sa to podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa premietnuť do zásadného zdražovania na našich čerpacích staniciach. Rast ceny suroviny by mal byť totiž v najbližšom čase kompenzovaný značným poklesom rafinérskych marží po konci leta. Špeciálne u benzínu, pri nábehu mnohých odstavených rafinérií po ukončení údržby a opráv. „Je možné, že ceny benzínu budú kulminovať a majú priestor sa posunúť pod 1 euro a 70 centov a cena nafty smerovať aspoň dočasne späť k 1 euru a 60 centom,“ dodal Pánis.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, za 35. týždeň 2023 sa ceny benzínu aj nafty opäť zvýšili, ale tentoraz len mierne. Liter 95-oktánového benzínu sa v sledovanom týždni predával za priemernú cenu 1,719 eura. V týždňovom porovnaní sa tak jeho cena zvýšila o 0,2 percenta. Liter 98-oktánového benzínu si tiež pripísal rast o 0,2 percenta a dosiahol úroveň 1,912 eura. Rovnako sa vyvíjali aj ceny nafty, ktoré sa pohybovali na úrovni 1,637 eura za liter. V medziročnom porovnaní sú pohonné látky už len mierne lacnejšie ako vlani v takomto období. Benzín 95 aj 98 si odpisuje 0,6 až 0,9 percenta a nafta zhruba 10 percent.

Zhruba od polovice júla sa ceny ropy Brent držia nad 80 dolárov za barel. A takmer od začiatku augusta sa hýbu okolo úrovne 85 dolárov za barel. Tento týždeň ceny ropy Brent vzrástli až do pásma 89 až 91 dolárov za barel a dostali sa tak na desaťmesačné maximum. „Vyššie ceny ropy sa samozrejme premietajú aj do zdražovania benzínu na našich čerpacích staniciach,“ podotkla Glasová.

Komoditu tlačili podľa Pánisa nahor predovšetkým ponukové faktory. Medzi trhovými hráčmi rastú obavy, že trh zostane aj po konci letnej motoristickej sezóny naďalej v deficite s previsom dopytu po tom, ako Saudská Arábia a Rusko prekvapujúco predĺžili dobrovoľné zníženie ťažby nad rámec škrtov OPECu+ v celkovom objeme 1,3 milióna barelov denne až do konca roka. Trh rátal, že sa tak stane len do konca októbra. „Obchodníci kalkulujú, že rast ťažby suroviny mimo kartelu nedokáže držať krok s rekordným dopytom, ktorého rast je ťahaný najmä Čínou a oživením sa leteckej dopravy,“ doplnil Pánis.

Rast cien ropy bol v ostatných dňoch podľa neho limitovaný obnovou nervozity z toho, že kľúčové centrálne banky Západu by mohli pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Americká ekonomika síce vykazuje signály spomaľovania, ale vo všeobecnosti je vnímaná ako pomerne robustná, čo by mohlo podľa Pánisa skomplikovať cestu k rýchlemu návratu inflácie na dvojpercentný cieľ Fedu a prinútiť ho doručiť do konca roka ďalšie sprísnenie menovej politiky.

„Výhľad ekonomiky eurozóny sa síce dynamicky zhoršuje a v hre je aj možnosť plytkej recesie, a to predovšetkým v kľúčovej nemeckej ekonomike, no jadrová inflácia ostáva nepríjemne vysoká. To by mohlo znamenať, že ECB sa rozhodne pre utiahnutie menovopolitických oprát aj napriek pochmúrnym ekonomickým prognózam,“ konštatoval Pánis.

(sita)

  |  

Na jarmoku predviedol svoje umenie i najmladší zvonolejár

BANSKÁ BYSTRICA – Na 365. Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici predviedli svoje umenie šikovní remeselníci. Medzi nimi aj 24-ročný zvonolejár Jakub Vorobeľ z východoslovenskej obce Chotča. Tomuto remeslu sa venuje zhruba 9 rokov. Jakub je pravdepodobne najmladší zvonolejár na Slovensku.

„Už ako malý chlapec som túžil chodiť do kostolných veží a ručne zvoniť. Lákalo ma to, bol som zvedavý, čo tam zvoní, no ako malého chlapca ma nechceli vpustiť. Preto som si odlial svoj prvý zvon, vtedy som mal asi 15 rokov,“ povedal Vorobeľ. O tomto remesle nevedel nič a nemal sa ani od koho učiť.

„Začínal som od úplného začiatku, všetko som si musel vyskúšať sám a učiť sa na svojich chybách. Najprv som skúšal zvony vyrábať z mosadze, ale prišiel som na to, že nie je vhodná. Vyrábam ich z bronzu,“ pokračoval mladý majster.

Ako Vorobeľ konštatoval, zákazky by mohol mať od cirkvi, ale tá vraj zvony radšej kúpi v Maďarsku alebo v Poľsku, kde sú drahšie a menej kvalitné. Drvivú väčšinu objednávok má od ľudí, ktorí si u neho objednajú originálny zvon aj s nápisom pri príležitosti životného jubilea, či ako svadobný dar. Niektorí si dajú zvon odliať s menom rodiny, aby sa dedil z generácie na generáciu a bol ich rodinným pokladom, ktorý nestratí hodnotu.

(tasr)

Jakub Vorobeľ z východoslovenskej obce Chotča sa tomuto remeslu sa venuje zhruba 9 rokov. Foto: TASR/Ján Krošlák
  |  

Kým budeme migrantom potvrdenie vydávať, dovtedy k nám budú chodiť, uviedol sklamaný Kollár po ďalšom neotvorení schôdze

Poslanci Národnej rady nebudú rokovať o vládnom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá mala riešiť zmeny pri vydávaní potvrdení pre cudzincov. Poslancom sa v pondelok ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali o zákone rokovať.

V rokovacej sále sa prezentovalo len 69 poslancov, čo nie je nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, NR SR preto nebola uznášaniaschopná. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) následne ukončil schôdzu.

Návrh novej legislatívy mal priniesť zmenu, podľa ktorej by už polícia nevydávala potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Z povinnosti sa mala stať iba možnosť. Dostávať potvrdenie by nemali najmä tí, ktorí cez Slovenskú republiku iba migrujú do iného štátu. Vláda návrhom reagovala na zvyšujúcu sa nelegálnu migráciu. Parlamentu navrhovala materiál prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Naď: Ak by sa odprezentovali poslanci za SaS, schôdza sa mohla otvoriť

Ak by sa odprezentovali poslanci za stranu SaS, mimoriadna schôdza NR SR k nelegálnej migrácii sa mohla otvoriť. Skonštatoval to poslanec Jaroslav Naď zo strany Demokrati.

"Čarovný papierik", ktorý láka cudzincov na Slovensko, je podľa Naďa "maslo na hlave" expremiérov Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas). "Samozrejme, že nebudú oni tí, ktorí spôsobili ten bordel, za to hlasovať. Ale že za to nehlasovali ani tí z demokratického spektra, tak to je už pre mňa veľké prekvapenie," skonštatoval.

Strana má podľa poslanca Juraja Šeligu záujem byť v tejto téme konštruktívnym partnerom. O situácii komunikujú aj s premiérom Ľudovítom Ódorom.

Kollár kritizuje poslancov, ktorí nepodporili otvorenie schôdze

Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) kritizoval poslancov, ktorí nepodporili otvorenie mimoriadnej schôdze. Plénum malo riešiť zmeny pri vydávaní potvrdení pre cudzincov. Kollár tvrdí, že migranti na Slovensko budú chodiť, kým sa nezmení prístup pri vydávaní potvrdení.

Kollár sa pýtal politikov, ako chcú vysvetliť svoj postoj občanom v prihraničných oblastiach, ktorí zažívajú strety s utečencami. "Toto bude pokračovať, kým toto uznesenie nebude zrušené. Kým im to budeme vydávať, dovtedy k nám sem budú chodiť," povedal Kollár na tlačovej konferencii. Upozornil tiež, že vydávanie potvrdení cudzincom sa zaviedlo za vlády Smeru a jeho poslanci schôdzu nepodporili.

Matovič: Špeciálna koalícia zakázala poslancom vyriešiť problém s migrantmi

Špeciálna koalícia zložená zo Smeru, SaS a SNS zakázala poslancom vyriešiť problém s migrantmi na Slovensku. Na tlačovej konferencii to uviedol líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

"Ak by dnes tieto tri strany, respektíve pár ich poslancov, dnes hlasovali, do dvoch dní by na Slovensko zbytočne nevstupoval žiaden nelegálny migrant. Vedeli by, že žiaden papierik na legálny pobyt by nedostali," skonštatoval Matovič.

Zástupcovia Smeru, SaS a SNS podľa neho za otvorenie mimoriadnej schôdze parlamentu nehlasovali preto, lebo nemajú inú tému do parlamentných volieb. "Je to pokrytectvo, cynizmus a chrapúnstvo zo strany týchto strán," povedal líder hnutia.

SaS považuje zasadanie parlamentu v súčasnej dobe za kontraproduktívne

Strana SaS považuje akékoľvek zasadanie parlamentu v súčasnej dobe za kontraproduktívne. Vzhľadom na predvolebnú kampaň by to podľa nej prinieslo chaos. V pondelok poslanci SaS nepodporili rokovanie o vládnom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov. SaS tvrdí, že pokiaľ sa povinnosť vydávania potvrdení pre cudzincov zdobrovoľní, počet prichádzajúcich migrantov bude vyšší a o cudzincoch nebude mať Slovensko žiadnu evidenciu.

"Treba chrániť vonkajšie hranice aj za prítomnosti ozbrojených síl a silových zložiek. Mimoriadna schôdza parlamentu by daný stav s nelegálnymi migrantmi nielenže neriešila, poskytovala by len ďalší priestor na šírenie strachu a nenávisti od Smeru či iných politikov," uviedol v stanovisku strany poslanec Juraj Krúpa (SaS). Strana tvrdí, že opakovane žiadali premiéra Ľudovíta Ódora, aby situáciu upokojoval.

Otvorenie schôdze pri aktuálnej predvolebnej kampani by podľa SaS prinieslo viac chaosu ako stability. Poslanci strany nepodporili v minulom týždni ani otvorenie schôdze, na ktorej sa mala riešiť situácia s pediatrami. SaS tvrdí, že tak zabránila kolapsu poskytovania detskej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach.

PS: Neotvorenie mimoriadnych schôdzí bolo nezodpovedné

Neotvorenie mimoriadnych schôdzí Národnej rady k situácii s migráciou či pediatrami je nezodpovedné. Vyhlásil to predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Tvrdí, že politici akoby stratili kompas a namiesto otvorenia krízových mimoriadnych schôdzí riešia zástupné témy.

Šimečka poukázal na to, že poslanec PS Tomáš Valášek sa na schôdzach prezentoval. "Je sklamaním, že sa nepodarilo nájsť dostatok poslancov. Chápem, že je predvolebná kampaň a poslanci sa už asi toľko nevenujú riešeniam reálnych problémov ľudí, ale myslím si, že by mali," skonštatoval v stanovisku PS.

Ódor: Zmena by bola jednoduchá. Stačilo prísť do parlamentu a otvoriť schôdzu

Premiér Ľudovít Ódor je sklamaný, že parlament nerokoval o novele zákona, ktorá mala priniesť zmeny vo vydávaní potvrdení pre cudzincov na území Slovenska. Tvrdí, že zákon sa nedá interpretovať inak a bolo potrebné ho zmeniť.

"Bolo úplne triviálne riešenie. Takmer všetky politické strany hovorili o tom, že sa vydáva papier, práve preto sem prichádzajú ľudia. Bolo to jednoduché, prísť do parlamentu otvoriť schôdzu," povedal premiér s tým, že zákon sa dal zmeniť rýchlo tak, že vydávať potvrdenia pre cudzincov by už nebolo nutné, ale len možné. Zdôraznil, že vláda musí konať v súlade so zákonom. "Som z tohto postupu veľmi sklamaný, samozrejme, česť výnimkám, mnohé politické strany to podporovali aj verejne, aj svojou prítomnosťou v parlamente, ale nenašla sa väčšina," skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii.

Ódor pripomenul, že nešlo o podporu vlády. "Ak im ide o občana alebo o to, aby sa riešila kríza, mali urobiť niečo v prospech občanov. Keď to neurobia, to už je aj ich zodpovednosť, nielen moja," doplnil.

(tasr)

  |  

Detva hľadá dodávateľa stavebných prác pre obnovu škôlky na Námestí SNP

DETVA – Mesto Detva pokračuje s prípravou obnovy a rozšírenia kapacity svojej materskej školy na Námestí SNP. V súčasnosti vyhlásilo zákazku na jej rekonštrukciu. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie s tým, že odhadovaná suma je 1 820 494 eur bez DPH.

Súčasťou zákazky sú napríklad stavebné zmeny budovy, elektroinštalácia, kanalizačná prípojka, požiarny vodovod i dažďová kanalizácia. Patria medzi ne aj parkovisko a areálová komunikácia. Počas stavebných prác budú škôlkari v dočasných priestoroch v školskom klube základnej školy v starej časti mesta.

Hovorca mesta Detva Milan Suja priblížil, že škôlku v minulosti budovali v dvoch etapách. V prvej vznikla predná časť z drevenej konštrukcie a v druhej etape zadná, murovaná časť. „V rámci rekonštrukcie zrútia prednú drevenú časť, ktorú nahradia murovanou dvojpodlažnou stavbou,“ vysvetlil s tým, že zadnú, súčasnú murovanú časť obnovia a bude mať nové dispozičné riešenie.

Primátor Branislav Baran na jar poznamenal, že plocha pre jedno dieťa by mala byť väčšia. „Naplní sa tak hygienická a aj priestorová norma, ktorú deti potrebujú," spresnil. Mrzí ho však, že pri projektovej príprave sa pozabudlo na vybudovanie detských jaslí. „Robíme s tým, čo sme zdedili a čo máme,“ podotkol Baran, ktorý je novým detvianskym primátorom od vlaňajších komunálnych volieb.

Mesto Detva je zriaďovateľom štyroch materských škôl. Okrem školského zariadenia na Námestí SNP v starej časti mesta navštevujú deti aj tri škôlky na sídlisku.

(tasr)