„Som toho názoru, že návrh je účelový a spor o výklad ustanovení ústavy bol umelo vytvorený," zdôraznil Žilinka. Ide podľa neho o pokračovanie dlhodobého tlaku, spochybňovania a diskreditovania jeho osoby. Návrh prezidentky Zuzany Čaputovej je podľa Žilinku len „divadlo a hra“.
Od Čaputovej odpoveď nedostal
Prezidentka žiada Ústavný súd SR o výklad ústavy z dôvodu, že jej generálny prokurátor odmietol doručiť rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o návrhoch obvinených na konanie podľa ustanovenia paragrafu 363 trestného poriadku. Žilinka tvrdí, že prezidentku po jej žiadosti požiadal o osobné prijatie, ale odpoveď nedostal. Podotkol, že nikdy nerozhodoval na základe ustanovenia paragrafu 363 s ohľadom na meno, priezvisko a status stíhanej osoby.
Dodal, že v rámci primeranosti je pripravený poskytnúť prezidentke informácie, ktoré sú potrebné na výkon jej funkcie. Deklaroval, že rozhodnutie Ústavného súdu SR bude rešpektovať.
Prezidentka vo svojom minulotýždňovom podaní na Ústavný súd SR vyjadrila presvedčenie, že generálny prokurátor jej má povinnosť bez zbytočného odkladu poskytovať súčinnosť.
Podľa Juraja Šeligu (Demokrati) by sa mal Žilinka vzdať svojej funkcie. Kritizoval, že generálny prokurátor v pondelok neodpovedal na otázky novinárov. Šeliga na popoludňajšej tlačovej konferencii zdôraznil, že je škandalózne, keď generálny prokurátor odmieta dať podklady prezidentke, ktorá má právomoc na neho podať disciplinárny návrh.
Žilinka ešte predpoludním povedal, že Šeliga stratil svojimi vyjadreniami všetky zábrany. "Žiaľ, je to s jediným cieľom, upútavať verejnosť, stiahnuť na seba pozornosť za akúkoľvek cenu," doplnil. Odmietol tvrdenia o tom, že mal koordinovať činnosť inšpekčného vyšetrovacieho tímu Oblúk. "To sú absolútne nezmysly," podotkol generálny prokurátor.
Žilinka ohlásil zásadné rozhodnutie
Generálny prokurátor ohlásil na tlačovej konferencii „zásadné rozhodnutie“, zatiaľ však nie je jasné, čo tým myslel. „Chcem povedať, že moje vnútorné rozhodnutie som už prijal,“ povedal Žilinka a dodal, že svojich najbližších rodinných príslušníkov už informoval. „Samozrejme vo veľmi rozumnom a primeranom čase bude o mojich zámeroch informovaná aj verejnosť,“ oznámil.
„Útoky proti mojej osobe, prakticky denné, ma priviedli k tomu, aby som uvažoval o tom, o čom by som neuvažoval,“ vyjadril sa na brífingu po tlačovej konferencii.
Štýl jeho vyjadrenia viedol mnohých k domnienke, že generálny prokurátor hodlá oznámiť svoju prezidentskú kandidatúru. Funkčné obdobie na GP Žilinkovi končí v roku 2027, podľa Ústavy sa však funkcia generálneho prokurátora a prezidenta vzájomne vylučujú.
Takéto úvahy však šéf GP v pondelok večer dementoval. „Vzhľadom na šíriace sa špekulácie považujem za potrebné celkom jasne povedať, že moje osobné rozhodnutie, o ktorom som dnes hovoril na tlačovom vyhlásení, sa netýka mojej možnej kandidatúry na post prezidenta SR, ktorú som už v minulosti jasne odmietol,“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti.
Čaputová odmieta obvinenia Žilinku
Prezidentka Zuzana Čaputová odmieta obvinenia zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý dnes vyhlásil, že jej podanie na Ústavný súd SR je len divadlom s cieľom postupného spochybňovania krokov generálnej prokuratúry a diskreditovania jeho osoby.
„Za krokmi prezidentky smerom k Ústavnému súdu je presne opačný úmysel, než prezentuje generálny prokurátor – prezidentke ide o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora alebo osobu prezidentky, a teda o výklad ústavy, ktorý bude platný voči všetkým,“ uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Ako ďalej dodal, tento postup môže byť nápomocný aj pre samotnú činnosť generálneho prokurátora, a preto slová Maroša Žilinku o dlhodobom zneisťovaní verejnosti o zákonnosti jeho postupu zo strany prezidentky nemajú s realitou nič spoločné. Zároveň zdôraznil, že prezidentka sa k téme využívania paragrafu 363 vždy stavala vecne a odborne a k možnosti podania disciplinárneho návrhu na generálneho prokurátora sa vyjadrovala iba v spojitosti s otázkami novinárov.
V prípade aktuálneho podania na ústavný súd ide predovšetkým o vyriešenie spornej ústavnoprávnej otázky, či môže generálny prokurátor odmietnuť prezidentke poskytnúť svoje rozhodnutia pre výkon jej právomocí. „Napriek zjavne osobnej rovine zo strany generálneho prokurátora sa prezidentka k mnohým výzvam na podanie disciplinárneho návrhu stavia vecne a bez argumentov tomuto tlaku nepodľahla. Akýkoľvek záujem o živé kauzy prezidentka dôrazne odmieta,“ dodal Strižinec.
(tasr, sita, sab)
