Preskočiť na obsah
  |  

Dúbravčania sa dočkali, Harmincovu ulicu rozšírili

BRATISLAVA – Zrekonštruovanú a rozšírenú Harmincovu ulicu v bratislavskej Dúbravke by mali odovzdať do predbežného užívania v najbližších dňoch. Ulicu síce čakajú ešte plánované dokončovacie práce, ktoré by mali trvať do novembra, tie by však nemali mať vplyv na jej priechodnosť pre autá a autobusy.

„Verím, že rozšírená Harmincova ulica už teraz výrazne zlepší každodenný komfort pre vodičov a cestujúcich. A po jej kompletnom dokončení získajú obyvatelia nielen Dúbravky, ale aj okolitých mestských častí modernú, ale najmä bezpečnú komunikáciu," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Zásadnou časťou projektu je rozšírenie ulice o dva jazdné pruhy, teda na štvorprúdovú komunikáciu s dvoma buspruhmi, jeden v každom jazdnom smere. V plynulom prejazde bránili motoristom práve autobusy mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktoré zastavovali na zastávkach priamo v jazdných pruhoch.

Okrem rozšírenia počtu jazdných pruhov z dvoch na štyri je súčasťou projektu aj nový priechod pre chodcov a nové zastávky MHD. Nová svetelná signalizácia má zabezpečiť preferenciu MHD. Okrem toho sa pripravuje cyklotrasa aj cyklochodník.

Harmincova ulica bola postavená v 70. rokoch minulého storočia. Dlhé roky však už kapacitnými možnosťami ani technickou úrovňou zaostávala za nárokmi na modernú a bezpečnú cestu. Projekt bol v minulosti podľa samospráv označovaný za nezrealizovateľný. Problémom bolo vysporiadanie, kúpa alebo zámena pozemkov pod komunikáciou alebo v jej blízkosti.

„Nachádzali sa tu rôzne dvojité vlastníctva, dedičské konania, reštitúcie. Alebo veľa vlastníkov, ktorí už nežijú na Slovensku," poznamenal bratislavský mestský poslanec za Dúbravku Juraj Káčer.

Na rozšírenie Harmincovej ulice vydali územné rozhodnutie ešte v roku 2007. Projekt však brzdili roky nevysporiadané pozemky. Ich výkup prebiehal v etapách, zavŕšiť ho a nadobudnúť všetky potrebné pozemky (celkovo 14) sa hlavnému mestu podarilo v roku 2019, a to aj v spolupráci so súkromným sektorom. Následne sa vlani v lete začala premena pôvodnej dvojpruhovej komunikácie na štvorpruhovú. Realizátorom je spoločnosť Strabag. Celková cena diela dosiahla 3 611 500,52 eura s DPH.

(tasr)

  |  

Kórejský minister pre zjednotenie vyjadril obavy zo spolupráce Ruska a KĽDR. Vraj konajú bezohľadne

Juhokórejský minister pre zjednotenie Kim Jong-ho vo štvrtok vyjadril "hlboké" obavy z vojenskej spolupráce a možného obchodu so zbraňami medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorých lídri Kim Čong-un a Vladimir Putin sa v stredu zišli na rokovaniach na ruskom Ďalekom východe.

Juhokórejský minister podľa agentúry Jonhap uviedol, že Pchjongjang a Moskva zjavne naďalej tlačia na vojenskú spoluprácu. Podľa neho o tom svedčí aj Kimova návšteva muničných tovární a Putinova narážka na podporu severokórejskej technológie na vývoj a výrobu družíc.

Minister Kim Jong-ho dodal, že je nutné oboznámiť sa a do detailu porozumieť výsledkom summitu Kim-Putin. Zdôraznil však, že Južná Kórea je hlboko znepokojená vojenskou spoluprácou a transakciami so zbraňami medzi Ruskom a KĽDR.

"Opäť sme vyzvali Severnú Kóreu a Rusko, aby prestali s nezákonným a bezohľadným konaním, ktoré len prehlbuje ich vlastnú izoláciu, a aby dodržiavali medzinárodné normy vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN," spresnil Kim Jong-ho.

Kim Čong-un a Putin počas stretnutia na ruskom Ďalekom východe pravdepodobne diskutovali o tom, ako prehĺbiť vojenskú spoluprácu, keďže Rusko od Severnej Kórey zrejme potrebuje zásoby delostreleckých granátov a munície pre vojnu, ktorú rozpútalo voči Ukrajine, zatiaľ čo KĽDR chce od Ruska špičkové technológie v oblasti zbrojárstva.

(tasr)

  |  

Neveril vlastným očiam: Do centra Trenčína zavítala nečakaná návšteva

TRENČÍN – V nedeľu večer sa do trenčianskeho átria vydali na výlet dve divé prasiatka. Keď však zistili, že kultúrne leto sa skončilo, vrátili sa naspäť do lesa.

V nedeľu 10. septembra 2023 krátko pred polnocou spozoroval cez kamerový systém operátor stálej služby v Átriu pod Mestskou vežou dve divé prasiatka, ktoré tam prišli od lesoparku Brezina.

„Skôr, ako na miesto vyslal hliadku, boli diviaky vyplašené prichádzajúcim občanom a odbehli späť do lesa,“ informovalo mesto na svojom webe.

Našťastie sa nikomu nič nestalo.

Zdroj: Mesto Trenčín

  |  

Európska únia nepredĺžila sankcie uvalené voči štyrom Rusom

EÚ zrušila sankcie uvalené na troch ruských podnikateľov za ich úlohu pri invázii ruskej armády na Ukrajinu. EÚ však zároveň o šesť mesiacov predĺžila platnosť sankcií voči ostatným takmer 1800 fyzickým a právnickým osobám "zodpovedným za podkopávanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny".

V dokumente sa spresňuje že v rámci "revízie sankcií" sa Rada EÚ rozhodla nepredĺžiť ich v prípade štyroch osôb. Ich mená sa vo vyhlásení neuvádzajú.

Deň predtým však agentúra Reuters s odvolaním sa na vlastné zdroje informovala, že EÚ sa rozhodla nepredĺžiť sankcie uvalené na investora a miliardára Farchada Achmedova, predsedu predstavenstva skupiny USS Grigorija Beriozkina, ako aj bývalého šéfa spoločnosti Ozon Alexandra Šuľgina. Zo sankčného zoznamu bol okrem nich 13. septembra vyradený aj plukovník ruskej armády Georgij Šuvajev, ktorý vlani v októbri padol na Ukrajine. Upravený zoznam mal byť zverejnený vo štvrtok v oficiálnom vestníku EÚ.

Vyškrtnutie troch ruských podnikateľov zo zoznamu sankcionovaných prichádza v čase, keď EÚ čelí množstvu právnych námietok zo strany ruských oligarchov v súvislosti s ich zaradením na sankčný zoznam.

EÚ označila Beriozkina, ktorý podniká v médiách a energetike, za človeka blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Uviedla tiež, že Beriozkinove firmy "materiálne podporujú" vládu Ruskej federácie.

V Azerbajdžane narodený miliardár Achmedov, ktorý pôsobí v ropnom a plynárenskom sektore, údajne tiež patril k spojencom Kremľa.

Šuľgin sa ako generálny riaditeľ platformy elektronického obchodu Ozon v druhý deň vojny proti Ukrajine zúčastnil v Kremli na významnom stretnutí ruských oligarchov s Putinom, ktorého cieľom bolo podporiť inváziu zo strany ruských firiem.

Niekoľko dní po uvalení sankcií sa Šuľgin svojich funkcií v spoločnosti Ozon vzdal. Následne podal žalobu, v ktorej požadoval zrušenie sankcií uvalených EÚ. V žalobe spochybnil stanovisko EÚ, že ho možno označiť za "vplyvného podnikateľa". Začiatkom septembra Európsky súd všeobecnej jurisdikcie v Luxemburgu rozhodol o zrušení sankcií voči Šuľginovi.

(tasr)

  |  

Putin prijal pozvanie Kim Čong-una na návštevu KĽDR

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval ruského prezidenta Vladimira Putina na návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Ruský prezident jeho pozvanie prijal, informovala vo štvrtok juhokórejská agentúra Jonhap.

Kim Čong-un v stredu odcestoval z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, kde s ruským prezidentom Putinom absolvoval niekoľkohodinové stretnutie. Počas návratu do vlasti Kim zavíta aj do miest Komsomoľsk na Amure a Vladivostok.

Putin po schôdzke s Kimom povedal, že napriek medzinárodným sankciám existuje "možnosť" vojenskej spolupráce Ruska so Severnou Kóreou.

Kim informoval, že sa s Putinom dohodli na prehĺbení "strategickej a taktickej spolupráce". Severokórejský vodca tiež vyjadril presvedčenie, že Moskva dosiahne "veľké víťazstvo" v boji so svojimi nepriateľmi.

Spojené štáty v stredu upozornili, že nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie Putina a Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami.

Spolupráca Ruska a KĽDR oznámená počas Kimovej návštevy vo Vladivostoku je "dosť znepokojujúca" a mohla by porušiť viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Upozornil na Putinov prísľub spolupráce v oblasti satelitov s tým, že Pchjongjang používa svoje družice pri vývoji balistických rakiet.

Americkí predstavitelia predtým varovali, že Rusko a Severná Kórea napredujú v rokovaniach o možnej dohode, v ktorej rámci by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám uvaleným voči KĽDR.

(tasr)

  |  

V USA sa rieši regulácia umelej inteligencie. V Kongrese o tom diskutovali Musk či Zuckerberg

Elon Musk, Mark Zuckerberg a ďalšie osobnosti z oblasti technológií v stredu v americkom Kongrese diskutovali o plánoch v oblasti umelej inteligencie (artificial intelligence - AI). Spojené štáty pripravujú návrh legislatívy s cieľom lepšie tieto technológie kontrolovať. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP.

Vodca demokratickej väčšiny v americkom Senáte Chuck Schumer plánuje viacero tzv. fór o inováciách v oblasti umelej inteligencie, na ktorých zákonodarcovia môžu klásť otázky lídrom z oblasti technológií.

To, či sa Kongresu podarí schváliť legislatívu s jasnými pravidlami na obmedzenie AI, však nie je jasné pre názorové rozdiely a blížiace sa prezidentské voľby v novembri 2024.

Európa dosiahla pri regulácii využívania AI už značný pokrok, americkí zákonodarcovia sú preto vystavení tlaku, aby sa vyhli zaostávaniu a možným negatívnym následkom využívania AI, ako sú strata pracovných miest či dezinformácie, konštatovala AFP.

Schumer povedal, že predstavitelia oboch hlavných politických strán v USA v stredu začínajú debatovať o pravidlách v oblasti AI, ktoré by mal Kongres schváliť. "S AI nemôžeme by ako pštrosy strkajúce hlavy do piesku," zdôraznil.

Na fóre sa okrem zakladateľa spoločnosti Tesla Elona Muska či šéfa spoločnosti Meta Zuckerberga zúčastnil aj Sam Altman z vývojárskej spoločnosti OpenAI a zakladateľ Microsoftu Bill Gates. Účastníci fóra počas troch hodín rokovali o rôznych témach vrátane rizík a potenciálu AI. Médiá na podujatie prístup nemali, doplnila AFP.

(tasr)