Preskočiť na obsah
  |  

Európska únia nepredĺžila sankcie uvalené voči štyrom Rusom

EÚ zrušila sankcie uvalené na troch ruských podnikateľov za ich úlohu pri invázii ruskej armády na Ukrajinu. EÚ však zároveň o šesť mesiacov predĺžila platnosť sankcií voči ostatným takmer 1800 fyzickým a právnickým osobám "zodpovedným za podkopávanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny".

V dokumente sa spresňuje že v rámci "revízie sankcií" sa Rada EÚ rozhodla nepredĺžiť ich v prípade štyroch osôb. Ich mená sa vo vyhlásení neuvádzajú.

Deň predtým však agentúra Reuters s odvolaním sa na vlastné zdroje informovala, že EÚ sa rozhodla nepredĺžiť sankcie uvalené na investora a miliardára Farchada Achmedova, predsedu predstavenstva skupiny USS Grigorija Beriozkina, ako aj bývalého šéfa spoločnosti Ozon Alexandra Šuľgina. Zo sankčného zoznamu bol okrem nich 13. septembra vyradený aj plukovník ruskej armády Georgij Šuvajev, ktorý vlani v októbri padol na Ukrajine. Upravený zoznam mal byť zverejnený vo štvrtok v oficiálnom vestníku EÚ.

Vyškrtnutie troch ruských podnikateľov zo zoznamu sankcionovaných prichádza v čase, keď EÚ čelí množstvu právnych námietok zo strany ruských oligarchov v súvislosti s ich zaradením na sankčný zoznam.

EÚ označila Beriozkina, ktorý podniká v médiách a energetike, za človeka blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Uviedla tiež, že Beriozkinove firmy "materiálne podporujú" vládu Ruskej federácie.

V Azerbajdžane narodený miliardár Achmedov, ktorý pôsobí v ropnom a plynárenskom sektore, údajne tiež patril k spojencom Kremľa.

Šuľgin sa ako generálny riaditeľ platformy elektronického obchodu Ozon v druhý deň vojny proti Ukrajine zúčastnil v Kremli na významnom stretnutí ruských oligarchov s Putinom, ktorého cieľom bolo podporiť inváziu zo strany ruských firiem.

Niekoľko dní po uvalení sankcií sa Šuľgin svojich funkcií v spoločnosti Ozon vzdal. Následne podal žalobu, v ktorej požadoval zrušenie sankcií uvalených EÚ. V žalobe spochybnil stanovisko EÚ, že ho možno označiť za "vplyvného podnikateľa". Začiatkom septembra Európsky súd všeobecnej jurisdikcie v Luxemburgu rozhodol o zrušení sankcií voči Šuľginovi.

(tasr)

  |  

Putin prijal pozvanie Kim Čong-una na návštevu KĽDR

Severokórejský vodca Kim Čong-un pozval ruského prezidenta Vladimira Putina na návštevu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Ruský prezident jeho pozvanie prijal, informovala vo štvrtok juhokórejská agentúra Jonhap.

Kim Čong-un v stredu odcestoval z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, kde s ruským prezidentom Putinom absolvoval niekoľkohodinové stretnutie. Počas návratu do vlasti Kim zavíta aj do miest Komsomoľsk na Amure a Vladivostok.

Putin po schôdzke s Kimom povedal, že napriek medzinárodným sankciám existuje "možnosť" vojenskej spolupráce Ruska so Severnou Kóreou.

Kim informoval, že sa s Putinom dohodli na prehĺbení "strategickej a taktickej spolupráce". Severokórejský vodca tiež vyjadril presvedčenie, že Moskva dosiahne "veľké víťazstvo" v boji so svojimi nepriateľmi.

Spojené štáty v stredu upozornili, že nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie Putina a Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami.

Spolupráca Ruska a KĽDR oznámená počas Kimovej návštevy vo Vladivostoku je "dosť znepokojujúca" a mohla by porušiť viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Upozornil na Putinov prísľub spolupráce v oblasti satelitov s tým, že Pchjongjang používa svoje družice pri vývoji balistických rakiet.

Americkí predstavitelia predtým varovali, že Rusko a Severná Kórea napredujú v rokovaniach o možnej dohode, v ktorej rámci by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám uvaleným voči KĽDR.

(tasr)

  |  

V USA sa rieši regulácia umelej inteligencie. V Kongrese o tom diskutovali Musk či Zuckerberg

Elon Musk, Mark Zuckerberg a ďalšie osobnosti z oblasti technológií v stredu v americkom Kongrese diskutovali o plánoch v oblasti umelej inteligencie (artificial intelligence - AI). Spojené štáty pripravujú návrh legislatívy s cieľom lepšie tieto technológie kontrolovať. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP.

Vodca demokratickej väčšiny v americkom Senáte Chuck Schumer plánuje viacero tzv. fór o inováciách v oblasti umelej inteligencie, na ktorých zákonodarcovia môžu klásť otázky lídrom z oblasti technológií.

To, či sa Kongresu podarí schváliť legislatívu s jasnými pravidlami na obmedzenie AI, však nie je jasné pre názorové rozdiely a blížiace sa prezidentské voľby v novembri 2024.

Európa dosiahla pri regulácii využívania AI už značný pokrok, americkí zákonodarcovia sú preto vystavení tlaku, aby sa vyhli zaostávaniu a možným negatívnym následkom využívania AI, ako sú strata pracovných miest či dezinformácie, konštatovala AFP.

Schumer povedal, že predstavitelia oboch hlavných politických strán v USA v stredu začínajú debatovať o pravidlách v oblasti AI, ktoré by mal Kongres schváliť. "S AI nemôžeme by ako pštrosy strkajúce hlavy do piesku," zdôraznil.

Na fóre sa okrem zakladateľa spoločnosti Tesla Elona Muska či šéfa spoločnosti Meta Zuckerberga zúčastnil aj Sam Altman z vývojárskej spoločnosti OpenAI a zakladateľ Microsoftu Bill Gates. Účastníci fóra počas troch hodín rokovali o rôznych témach vrátane rizík a potenciálu AI. Médiá na podujatie prístup nemali, doplnila AFP.

(tasr)

  |  

USA uvalia sankcie v prípade presunu zbraní medzi KĽDR a Ruskom

Spojené štáty nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami. Uviedlo to v stredu ministerstvo zahraničných vecí USA, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu CNN.

"Už sme podnikli rad opatrení na sankcionovanie osôb, ktoré sprostredkovali predaj zbraní medzi Severnou Kóreou a Ruskom, a nebudeme váhať s prijatím ďalších opatrení, ak to bude potrebné," uviedol hovorca rezortu Matthew Miller.

Spolupráca Ruska a KĽDR oznámená počas Kimovej návštevy vo Vladivostoku je "dosť znepokojujúca" a mohla by porušiť viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, povedal Miller. Upozornil na Putinov prísľub spolupráce v oblasti satelitov s tým, že Pchjongjang používa svoje družice pri vývoji balistických rakiet.

Americkí predstavitelia predtým varovali, že Rusko a Severná Kórea napredujú v rokovaniach o možnej dohode, v ktorej rámci by Pchjongjang poskytol Moskve zbrane pre vojnu na Ukrajine výmenou za technológiu balistických rakiet. Tá podlieha sankciám uvaleným voči KĽDR.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v rozhovore odvysielanom v stredu povedal, že Rusko spoliehaním sa na Severnú Kóreu a Irán ukazuje svoje "zúfalstvo", informovala agentúra AFP.

(tasr)

  |  

Nemecko pozastavuje prijímanie azylantov z Talianska na základe mechanizmu EÚ

Nemecko pozastavuje prijímanie migrantov z Talianska, ktorí prichádzajú na základe mechanizmu solidarity EÚ. Oznámilo to v stredu nemecké ministerstvo vnútra. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Vzhľadom na súčasný vysoký migračný tlak na Nemecko, pokračujúce pozastavenie dublinských presunov niektorými členskými krajinami vrátane Talianska zosilňuje hlavnú výzvu, ktorej Nemecko v súčasnosti čelí v spojitosti so svojimi kapacitami na prijímanie migrantov a ich ubytovania," uviedol hovorca ministerstva.

Tzv. dublinské pravidlá určujú, že žiadatelia o azyl musia požiadať o štatút utečenca v prvej bezpečnej krajine EÚ, do ktorej sa dostanú. Žiadatelia, ktorí sa pokúsia takúto žiadosť podať v inej členskej krajine - často ide o bohatšie krajiny ako Nemecko - môžu byť poslaní naspäť.

Nemecká vláda podľa hovorcu vlády Rím informovala o pozastavení procesu, pretože Taliansko od konca augusta prijalo len 10 migrantov vrátených z Nemecka.

Nemecko pôvodne súhlasilo, že prijme 3500 žiadateľov o azyl z členských krajín EÚ na južnej vonkajšej hranici EÚ. Do týchto krajín prichádza najviac migrantov. Doteraz bolo prostredníctvom mechanizmus solidarity EÚ do Nemecka presunutých 1731 osôb, ktoré tam požiadali o azyl, z toho 1043 z Talianska, píše rozhlasová stanica Deutsche Welle.

EÚ tento systém spustila v roku 2022 v reakcii na zaťaženie krajín v oblasti Stredozemného mora ako Grécko či Taliansko, ktoré čelili vysokým počtom prichádzajúcich migrantov.

(tasr)

  |  

Babiš zažaloval Slovensko pre prieťahy v konaní v kauze evidencie v ŠtB. Kauza sa vlečie 11 rokov

Najvyšší súd (NS) SR potvrdil verdikt Krajského súdu (KS) v Bratislave v prípade dovolania českého expremiéra Andreja Babiša v kauze jeho evidencie vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Najvyšší súd o tom rozhodol koncom augusta, výsledok v stredu oznámil Babiš. Zároveň dodal, že jeho právnici pre prieťahy v súdnom konaní zažalovali Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Informuje o tom spravodajkyňa TASR podľa stanice ČT24.

Babiš podal dovolanie voči vlaňajšiemu rozhodnutiu KS v Bratislave, ktorý žalobu podanú voči Ústavu pamäti národa (ÚPN) zamietol. Tento rozsudok slovenský Najvyšší súd potvrdil.

Právnici českého expremiéra podľa ČT24 zažalovali Slovenskú republiku zastúpenú ministerstvom vnútra pre prieťahy v súdnom konaní. Babiš kritizoval, že ani po 11 rokoch neboli slovenské súdy schopné v kauze rozhodnúť. ESĽP žalobu prijal a bude o nej rozhodovať.

Český expremiér Babiš bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na ÚPN v roku 2012.

V kauze rozhodovali súdy už viackrát. Vo februári 2018 bratislavský krajský súd žalobu vtedajšieho českého premiéra zamietol a NS SR následne odmietol Babišom podané dovolanie. Vo veci sa opätovne muselo konať po tom, ako Ústavný súd SR v novembri 2018 zrušil rozhodnutia KS a NS SR. Bratislavský krajský súd žalobu vlani zamietol. Skonštatoval, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je Slovenská republika v zastúpení Ministerstva vnútra SR, nie žalovaný ÚPN.

(tasr)