Preskočiť na obsah
  |  

Rodičia novinára Gershkovicha väzneného v Rusku žiadajú o pomoc OSN

Rodičia v Rusku zadržiavaného amerického reportéra Evana Gershkovicha požiadali Organizáciu Spojených národov (OSN), aby pomohla vyvinúť tlak na Moskvu v záujme jeho prepustenia. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.

Gershkovicha zadržali koncom marca tohto roka v Jekaterinburgu a obvinili zo špionáže. Spojené štáty i Gershkovichov zamestnávateľ, denník Wall Street Journal (WSJ), tieto obvinenia rozhodne popierajú. V auguste mu vyšetrovaciu väzbu v Rusku predĺžili o ďalšie tri mesiace.

"Chceme, aby bol doma," povedal v stredu jeho otec Michail Gershkovich novinárom v sídle svetovej organizácie v New Yorku, kde sa o niekoľko dní začne zasadanie Valného zhromaždenia OSN.

"Budúci týždeň sa tu stretnú svetoví lídri, aby prediskutovali mnohé dôležité otázky. Vyzývame všetkých svetových lídrov, aby stáli za Evanom a tým, čo zastupuje – základným právom na slobodu tlače a slobodu prejavu," dodal Michail Gershkovich, ktorého sprevádzala manželka a dcéra.

O prepustenie Evana Gershkovicha i Paula Whelana - ďalšieho amerického občana zadržiavaného v Rusku - už požiadala veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomas-Greenfieldová, pripomína AFP. "Vyzývame medzinárodné spoločenstvo a Spojené národy, aby stáli pri nás. Aby stáli na strane spravodlivosti. A aby odsúdili flagrantné porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska," uviedla.

Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu prvým zahraničným novinárom, ktorého v Rusku zadržali a obvinili zo špionáže. Zadržiavaný je v moskovskej väznici Lefortovo. Na webovej stránke súdu sa uvádza, že obhajcovia sa proti predĺženiu väzby do 30. novembra "odvolali".

(tasr)

  |  

Rodina je šťastím bez seba, Radoslava vypátrali policajti

RAKOVÁ – Polícia a pohotovostný pátrací tím niekoľko dní hľadali nezvestného Radoslava Hajduka (44), ktorý pochádza z obce Raková v okrese Čadca. Nezvestný bol od 11. septembra.

Radoslav Hajduk sa však nakoniec našiel, konkrétne ho vypátrala policajná hliadka. Rodina je teda opäť pokope.

  |  

V Brazílii sa začali procesy s aktérmi násilností na podporu Bolsonara

Brazílsky Najvyšší súd v stredu otvoril prvý z viac ako 200 plánovaných procesov proti stúpencom bývalého prezidenta Jaira Bolsonara obvinených z vandalizmu, ktorého sa dopustili voči vládnym inštitúciám v hlavnom meste Brazília 8. januára tohto roku.

K týmto nepokojom došlo týždeň po inaugurácii ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý funkciu prezidenta zastával aj v rokoch 2003-2010.

Demonštranti 8. januára zaútočili na budovu Najvyššieho súdu, na prezidentský palác i parlament. Ich konanie nápadne pripomenulo útok na Kapitol vo Washingtone zo strany prívržencov prezidenta USA Donalda Trumpa, doplnila vo svojej agentúra AFP.

Obžaloba Spolkového najvyššieho súdu (STF) začala v stredu konanie proti 232 ľuďom obvineným z najzávažnejších trestných činov.

Ako prvý pred sudcov predstúpil 51-ročný Aecio Costa Pereira, bývalý zamestnanec štátnej spoločnosti na úpravu vody v Sao Paule, ktorému jeden z členov poroty navrhol trest 17 rokov väzenia. Iný sudca však pre obžalovaného žiadal len dva a polročný trest. Vyjadriť sa musia postupne ešte ďalší sudcovia.

Okrem 232 procesov s obvinenými z najzávažnejších trestných činov sa prokuratúra zaoberá aj prípadmi ďalších viac ako 1000 ľudí, ktorí by sa mohli vyhnúť trestnému stíhaniu a dostať len
pokuty alebo alternatívne tresty.

Vyšetrovatelia sa tiež snažia identifikovať údajných financovateľov týchto útokov, pričom skúmajú i zodpovednosť v rámci armády a polície.

AFP pripomenula, že v auguste bolo sedem členov najvyššieho velenia vojenskej polície v Brazílii zatknutých za "nedbanlivosť", pričom obžaloba tiež poukázala aj na "hlbokú ideologickú kontamináciu" v rámci polície.

Exprezident Jair Bolsonaro, nedávno odsúdený na osem rokov zákazu činnosti za šírenie nepravdivých informácií o volebnom systéme pred hlasovaním o hlave štátu, je tiež predmetom vyšetrovania, ktorého cieľom je zistiť, či zohral úlohu pri podnecovaní násilia.

V čase vyčíňania svojich prívržencov v Brazílii bol Bolsonaro v Spojených štátoch - aj preto popiera akýkoľvek podiel na nepokojoch a kritizuje "posadnutosť niektorých" ľudí, ktorí sa ho za to pokúšajú obviniť.

"Od chvíle, keď som sa stal prezidentom, ma neustále obviňovali, že chcem vyvolať štátny prevrat .... Ale ja som nikdy nekonal mimo rámca ústavy," povedal Bolsonaro v rozhovore, ktorý v stredu zverejnil denník Folha de S. Paulo.

Bolsonaro v ňom na margo Lulovej vlády uviedol, že 8. januára "prinajmenšom" nechala výtržníkov, "aby si robili, čo chceli".

(tasr)

  |  

Kollár: Potýčky členov OĽaNO a Smeru na mimoriadnej schôdzi NR SR nehrozia

Je pravdepodobné, že z iniciatívy poslancov za Smer alebo OĽaNO ešte do volieb prebehnú mimoriadne schôdze parlamentu, fyzické potýčky ich členov však v parlamente nehrozia. V TASR TV to povedal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).

Poznamenal, že legislatívna činnosť Národnej rady SR je dva týždne pred voľbami už neobvyklá, ale strany iniciujú mimoriadne zasadnutia z dôvodu mediálnej pozornosti. Fyzické incidenty, podobné tomu zo stredajšej (13.9.) tlačovej konferencie Smeru, Kollár neočakáva. "V pléne bude pokoj, tam je aj parlamentná stráž. Tam si nikto nedovolí niekoho fyzicky inzultovať," uviedol.

Konflikt lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru považuje za vážny problém. Pýta sa, či toto Slovensko potrebuje. Pokoj však podľa neho nebol ani vo vnútri vládnej koalície v priebehu volebného obdobia. "V kuse nenávistné statusy, jeden posielal kopať hroby a druhý na psychiatriu," poznamenal. Ak by po voľbách existovala možnosť zostaviť takú istú koalíciu, oveľa viac by zvažoval, či do nej vstúpiť.

Kritizuje aj vyjadrenie Progresívneho Slovenska nevstúpiť do vlády, ktorá bude proti manželstvám párov rovnakého pohlavia. Lídra PS Michala Šimečku považuje za neskúseného. "Nechápe, že politika funguje inak. Politika je o kompromisoch a keď chcete presadiť svoj program, musíte ich urobiť," tvrdí Kollár.

Aktuálne volebné obdobie bolo podľa neho neštandardné a výrazne ovplyvnené krízami od pandémie koronavírusu, cez infláciu až po vojnu na Ukrajine. "Keby som vstúpil do klasickej vlády, ktorá vydrží štyri roky s tou istou väčšinou, tak bežia zaužívané veci, s opozíciou sa nehlasuje a všetko prechádza," upozornil Kollár s tým, že pri presadzovaní svojho programu spolupracoval aj s opozíciou.

Pragmatický prístup hnutia Sme rodina podľa neho priniesol realizáciu takmer všetkých programových cieľov. Poukázal na štátne nájomné byty či zvýšenie prídavkov na deti. "Urobili sme náhradné výživné a zaviedli naspäť obedy na školách zadarmo. Z tohto pohľadu sme boli najúspešnejšia koaličná strana, ktorá si presadila prakticky celý svoj program," vyhlásil.

Aktuálny migračný problém podľa neho spôsobilo zlyhanie polície, ktorá neustrážila južnú hranicu. Myslí si, že ak by ostal ministrom vnútra Ivan Šimko, vedel by to rýchlo vyriešiť. "Ale prezidentka ustúpila podmienkam policajných úradníkov," tvrdí Kollár. Dodal, že členovia vlády odborníkov Ľudovíta Ódora sú často skôr teoretici a pri objavení sa konkrétnych problémov zlyhávajú.

(tasr)

  |  

Dúbravčania sa dočkali, Harmincovu ulicu rozšírili

BRATISLAVA – Zrekonštruovanú a rozšírenú Harmincovu ulicu v bratislavskej Dúbravke by mali odovzdať do predbežného užívania v najbližších dňoch. Ulicu síce čakajú ešte plánované dokončovacie práce, ktoré by mali trvať do novembra, tie by však nemali mať vplyv na jej priechodnosť pre autá a autobusy.

„Verím, že rozšírená Harmincova ulica už teraz výrazne zlepší každodenný komfort pre vodičov a cestujúcich. A po jej kompletnom dokončení získajú obyvatelia nielen Dúbravky, ale aj okolitých mestských častí modernú, ale najmä bezpečnú komunikáciu," skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Zásadnou časťou projektu je rozšírenie ulice o dva jazdné pruhy, teda na štvorprúdovú komunikáciu s dvoma buspruhmi, jeden v každom jazdnom smere. V plynulom prejazde bránili motoristom práve autobusy mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktoré zastavovali na zastávkach priamo v jazdných pruhoch.

Okrem rozšírenia počtu jazdných pruhov z dvoch na štyri je súčasťou projektu aj nový priechod pre chodcov a nové zastávky MHD. Nová svetelná signalizácia má zabezpečiť preferenciu MHD. Okrem toho sa pripravuje cyklotrasa aj cyklochodník.

Harmincova ulica bola postavená v 70. rokoch minulého storočia. Dlhé roky však už kapacitnými možnosťami ani technickou úrovňou zaostávala za nárokmi na modernú a bezpečnú cestu. Projekt bol v minulosti podľa samospráv označovaný za nezrealizovateľný. Problémom bolo vysporiadanie, kúpa alebo zámena pozemkov pod komunikáciou alebo v jej blízkosti.

„Nachádzali sa tu rôzne dvojité vlastníctva, dedičské konania, reštitúcie. Alebo veľa vlastníkov, ktorí už nežijú na Slovensku," poznamenal bratislavský mestský poslanec za Dúbravku Juraj Káčer.

Na rozšírenie Harmincovej ulice vydali územné rozhodnutie ešte v roku 2007. Projekt však brzdili roky nevysporiadané pozemky. Ich výkup prebiehal v etapách, zavŕšiť ho a nadobudnúť všetky potrebné pozemky (celkovo 14) sa hlavnému mestu podarilo v roku 2019, a to aj v spolupráci so súkromným sektorom. Následne sa vlani v lete začala premena pôvodnej dvojpruhovej komunikácie na štvorpruhovú. Realizátorom je spoločnosť Strabag. Celková cena diela dosiahla 3 611 500,52 eura s DPH.

(tasr)

  |  

Kórejský minister pre zjednotenie vyjadril obavy zo spolupráce Ruska a KĽDR. Vraj konajú bezohľadne

Juhokórejský minister pre zjednotenie Kim Jong-ho vo štvrtok vyjadril "hlboké" obavy z vojenskej spolupráce a možného obchodu so zbraňami medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorých lídri Kim Čong-un a Vladimir Putin sa v stredu zišli na rokovaniach na ruskom Ďalekom východe.

Juhokórejský minister podľa agentúry Jonhap uviedol, že Pchjongjang a Moskva zjavne naďalej tlačia na vojenskú spoluprácu. Podľa neho o tom svedčí aj Kimova návšteva muničných tovární a Putinova narážka na podporu severokórejskej technológie na vývoj a výrobu družíc.

Minister Kim Jong-ho dodal, že je nutné oboznámiť sa a do detailu porozumieť výsledkom summitu Kim-Putin. Zdôraznil však, že Južná Kórea je hlboko znepokojená vojenskou spoluprácou a transakciami so zbraňami medzi Ruskom a KĽDR.

"Opäť sme vyzvali Severnú Kóreu a Rusko, aby prestali s nezákonným a bezohľadným konaním, ktoré len prehlbuje ich vlastnú izoláciu, a aby dodržiavali medzinárodné normy vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN," spresnil Kim Jong-ho.

Kim Čong-un a Putin počas stretnutia na ruskom Ďalekom východe pravdepodobne diskutovali o tom, ako prehĺbiť vojenskú spoluprácu, keďže Rusko od Severnej Kórey zrejme potrebuje zásoby delostreleckých granátov a munície pre vojnu, ktorú rozpútalo voči Ukrajine, zatiaľ čo KĽDR chce od Ruska špičkové technológie v oblasti zbrojárstva.

(tasr)