Preskočiť na obsah
Minúta  |  

UNESCO podporilo projekt Bezpecna.Zurnalistika.SK

BRATISLAVA – Globálny fond na ochranu médií UNESCO finančne podporil projekt Bezpecna.Zurnalistika.SK, iniciatívu Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK). Ako informoval predseda ICJK Lukáš Diko, podpora pre mechanizmus bude trvať 12 mesiacov s cieľom posilniť ochranu slovenských novinárov a podporiť tak slobodu médií na Slovensku.

Pripomenul, že nezávislá iniciatíva Bezpecna.Zurnalistika.SK odštartovala v marci 2023 s cieľom prispieť k budovaniu komplexného systému ochrany novinárov na Slovensku. „Financovanie a podpora Globálneho fondu na ochranu médií UNESCO umožňuje ďalej rozvíjať činnosť platformy a podporovať novinárov, ktorí potrebujú právnu pomoc," upozornil Diko.

[link url = https://standard.sk/437552/tragicka-nehoda-na-dialnici-d1-hlasia-niekolko-mrtvych]

Vedúci sekcie UNESCO pre slobodu prejavu a bezpečnosť novinárov Guilherme Canela mieni, že podpora pre platformu je obzvlášť aktuálna v čase blížiacich sa volieb. „Ako ukázali dáta UNESCO Global, počas predvolebného obdobia sa počet útokov na novinárov vo všetkých regiónoch zvyšuje, čo prispieva k podkopávaniu práv občanov byť dobre informovaní v predvolebnom období, kritickom pre demokraciu," upozornil Canela.

[link url = https://standard.sk/438973/v-pripade-zmiznutej-studentky-zadrzali-podozriveho]

Diko v tejto súvislosti pripomenul nielen zistenia prieskumu pred vznikom projektu, podľa ktorého dve tretiny novinárov čelili hrozbe alebo útoku, ale aj najnovšie skúsenosti. „Počas prvých šiestich mesiacov fungovania mechanizmu sme zaregistrovali takmer 30 hlásení o incidentoch od novinárov," uviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Kim Čong-un sa stretol vo Vladivostoku s ministrom obrany Šojguom

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa v sobotu stretol vo Vladivostoku s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

"Severokórejský vodca Kim Čong-un priletel na letisko Kneviči vo Vladivostoku," uvádza sa v správe s tým, že Kima privítal Šojgu a čestná stráž.

Kimova prvá oficiálna zahraničná pracovná cesta z izolovanej Severnej Kórey od vypuknutia pandémie COVID-19 vyvolala medzi západnými krajinami obavy, že Moskva a Pchjongjang uzavrú dohodu o zbraniach.

Predpokladá sa, že Moskva má záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohla pokračovať v bojoch na Ukrajine, zatiaľ čo Pchjongjang chce od Ruska pomoc pri vývoji svojho raketového programu.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin po stretnutí s Kimom naznačil, že existujú "možnosti" vojenskej spolupráce, Kremeľ v piatok uviedol, že počas prebiehajúcej návštevy Kim Čong-una v Rusku nedošlo k podpisu žiadnej dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovateľ mal obviniť muža z prípadu nezvestnej študentky

BRATISLAVA – Vyšetrovateľ mal obviniť v súvislosti s prípadom 22-ročnej študentky, ktorá bola nezvestná, 54-ročného muža za zločin znásilnenia závažnejším spôsobom konania.

V prípade dokázania viny by mu hrozil až 15-ročný trest. Informoval o tom spravodajský portál tvnoviny.sk.

[https://standard.sk/440178/odisiel-spevak-znameho-hitu-kazdy-starsi-slovak-ho-pozna]

Študentka sa stratila v nedeľu (10. 9.) nadránom. Našli ju v pondelok v kríkoch pri nemocnici v Bratislave, mala byť omámená. V tom čase mal zadržaný muž v práci dovolenku.

(tasr)

Minúta  |  

USA chcú v roku 2025 vyrobiť 100 000 delostreleckých granátov mesačne

USA plánujú v nasledujúcich rokoch zvýšiť mesačnú produkciu delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov na 100 000 kusov v roku 2025, uviedol v piatok hlavný nákupca zbraní Pentagónu Bill LaPlante. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

"V roku 2025 budeme na 100.000 za mesiac. Pred šiestimi alebo ôsmimi mesiacmi sme boli na 14 000 za mesiac, dnes sme na 28 000 mesačne," LaPlante uviedol na piatkovej tlačovej konferencii.

Dopyt po delostreleckých granátoch kalibru 155 milimetrov prudko vzrástol po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Zásoby spojencov na vlastnú obranu však prudko klesli, pretože ich dodávajú Kyjevu, ktorý denne vypáli tisíce delostreleckých granátov.

(tasr)

Minúta  |  

Desiatky mŕtvych, stovky zranených. Belgický súd vyniesol rozsudky nad obžalovanými z teroristického útoku v Bruseli

Súdny proces v prípade útokov islamistov z roku 2016 v Bruseli, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a stovky zranených, sa v piatok skončil vynesením niekoľkých doživotných trestov pre viacerých páchateľov. Ďalší dostali 30 alebo 20 rokov väzenia. TASR prevzala správu z agentúr AFP a DPA.

Šesť mužov uznal súd v júli tohto roku za vinných z teroristickej vraždy a dvaja ďalší boli odsúdení za účasť na činnosti teroristickej skupiny.

Medzi odsúdenými je aj francúzsky občan Salah Abdeslam a Belgičan marockého pôvodu Mohamed Abrini, ktorí už boli odsúdení vo Francúzsku na doživotie za masaker v Paríži z roku 2015.

Abrini, ktorý bol jedným z plánovaných samovražedných atentátnikov, ale na poslednú chvíľu sa rozhodol nevyhodiť sa do vzduchu, dostal 30 rokov väzenia.

Súd rozhodol, že Abdeslam nedostane ďalší trest odňatia slobody, pretože v roku 2018 bol v Belgicku odsúdený na 20 rokov za streľbu na policajtov.

Súd taktiež rozhodol, že žiadnemu z odsúdených neodoberie belgickú štátnu príslušnosť.

Samovražedné bombové útoky na letisku v Bruseli a v tamojšom metre si 22. marca 2016 vyžiadali 32 obetí na životoch a 340 zranených. K útokom sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS).

K útokom v Bruseli prišlo niekoľko mesiacov po atentátoch džhádistov v Paríži z novembra 2015, pri ktorých zahynulo 130 ľudí. Vyšetrovatelia pritom predpokladajú, že bunky IS, ktoré stáli za týmito útokmi, boli prepojené.

Proces, ktorý sa začal koncom minulého roka, sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení v prerobených miestnostiach bývalého veliteľstva NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová: Migračný tlak na Taliansko je neúnosný, mala by zakročiť EÚ

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok uviedla, že tlak migrantov prichádzajúcich do krajiny je neúnosný. Vyzvala zároveň Európsku úniu, aby zasiahla. TASR informácie prevzala z agentúr AFP a ANSA.

"Migračný tlak, ktorý zažíva Taliansko od začiatku tohto roka, je neudržateľný," uviedla Meloniová vo videoposolstve, ktoré zverejnila jej kancelária. Dodala, že tento tlak vychádza z "náročnej medzinárodnej situácie" v Afrike.

Meloniová podľa zdrojov pozvala predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú na návštevu ostrova Lampedusa, kde už niekoľko dní panuje chaos vzhľadom na obrovskú vlnu migrantov prichádzajúcich po mori zo severnej Afriky.

Von der Leyenová pozvanie prijala a obe političky by mali ostrov navštíviť spoločne v blízkej budúcnosti, uviedli nemenované zdroje, ktoré citovala ANSA.

Hovorkyňa EK vo štvrtok uviedla, že Európska únia je pripravená pomôcť Taliansku vyrovnať sa s náporom migrantov a utečencov prichádzajúcich po mori na malý ostrov Lampedusa.

Taliansko zápasí s prudkým nárastom počtu migrantov. V hlavnom prijímacom centre na Lampeduse bolo vo štvrtok ráno zhruba 7 000 ľudí, hoci tam majú kapacity len pre 400 osôb. Z ostrova mali na Sicíliu previezť približne 5 000 ľudí.

Talianske ministerstvo vnútra zaznamenalo tento rok už takmer 124 000 migrantov, ktorí sa do krajiny dostali cez Stredozemné more. Vlani ich za rovnaké obdobie bolo 65 500. Tieto čísla ešte neprekonali údaje z roku 2016, keď do Talianska dorazilo vyše 181 00 migrantov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.