Preskočiť na obsah
  |  

Rumunsko: Po nálezoch trosiek dronov zaviedli dodatočné letové obmedzeniaRumunsko:

Rumunsko zaviedlo dodatočné letové obmedzenia pre vzdušný priestor pri hranici s Ukrajinou. Informuje o tom prostredníctvom svojej webstránky denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na rumunské ministerstvo obrany.

Krok prišiel po tom, čo v stredu na rumunskom území našli ďalšie trosky z dronov, ktoré boli pravdepodobne ruské.

Ukrajina uviedla, že Rusko v stredu ráno zaútočilo na jej prístavy Reni a Izmajil, ktoré sú na opačnom brehu Dunaja oproti Rumunsku. Poškodilo pritom sklady využívané pre náklady obilia, nádrže na ropu a adminsitratívne budovy.

Útoky na prístavy sa zintenzívnili od polovice júla. Vtedy Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala ukrajinský export obilia po mori. Zvýšili sa tak bezpečnostné riziká pre NATO, ktorého členom je aj Rumunsko a ktorého členovia majú záväzok vzájomnej obrany.

(sita)

  |  

Cez centrálne Stredomorie prišlo do EÚ najviac ilegálnych migrantov od roku 2016

Počet zistených prípadov nelegálneho prekročenia vonkajších hraníc Európskej únie stúpol za prvých osem mesiacov roka 2023 o 18 percent na vyše 232 350. Ide o najvyšší počet za obdobie od januára do augusta od roku 2016, ukazujú predbežné údaje, ktoré vo štvrtok zverejnila pohraničná agentúra EÚ Frontex.

Toto zvýšenie zapríčinil predovšetkým počet ľudí prichádzajúcich cez centrálnu oblasť Stredozemného mora, ktorá je stále hlavnou migračnou trasou do EÚ a pripadá na ňu jeden z dvoch zistených prípadov prekročenia hraníc Únie.

Počet nelegálnych prekročení hranice EÚ na tejto trase, 114 562, stúpol o 96 percent v porovnaní s prvými ôsmimi mesiacmi roka 2022, uviedol Frontex.

Pohraničná agentúra dodala, že "v najbližších mesiacoch by mohol zapôsobiť" tlak Tuniska a Líbye.

Taliansko znáša hlavnú ťarchu pri prijímaní prichádzajúcich migrantov a zaťažený je predovšetkým maličký sicílsky ostrov Lampedusa.

EÚ a Tunisko v júli podpísali memorandum o porozumení o strategickom a komplexnom partnerstve, ktoré má posilniť spoluprácu v oblasti migrácie. Výmenou za finančnú pomoc by Tunisko malo razantnejšie zasahovať proti prevádzačom a nelegálnej migrácii, aby sa znížili počty ľudí, ktorí sa z tejto krajiny vydávajú smerom do Európy.

(tasr)

  |  

Maľarová zmenila oznámenie o dobytí dediny Andrijivka pri Bachmute. Bolo predčasné

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová zmenila svoje štvrtkové vyhlásenie o tom, že ukrajinské sily opätovne dobyli dedinu Andrijivka neďaleko ťažko skúšaného mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Maľarová pôvodne oznámila, že dedina Andrijivka je "naša" a kyjevské sily sa posúvajú smerom k Bachmutu. Ukrajinskí vojaci v teréne však toto vyhlásenie odmietli.

"Vyhlásenie o získaní Andrijivky je predčasné," uviedla na sociálnej sieti útočná brigáda bojujúca v Doneckej oblasti. "V oblastiach Kliščivky a Andrijivky prebiehajú vážne boje," dodala brigáda. Maľarová následne zverejnila objasnenie situácie a uviedla, že pôvodné oznámenie bolo spôsobené pochybením v komunikácii.

V meste Bachmut pred vojnou žilo okolo 70-tisíc obyvateľov. Ruské sily ho dobyli v máji po jednej z najdlhších a najkrvavejších bitiek ruskej invázie na Ukrajine.

Ukrajinské sily však takmer okamžite začali protiútoky okolo severného a južného okraja mesta a dosahujú postupné čiastkové úspechy v dobýjaní tohto územia.

Andrijivka sa nachádza približne 14 kilometrov južne od Bachmutu a z predvojnového obyvateľstva tam zostalo menej než sto ľudí.

(tasr)

  |  

Správny súd uložil Rádiu Frontinus pokutu 15-tisíc eur za vyjadrenia poslanca Milana Mazureka

Správny súd v Bratislave dnes potvrdil rozhodnutie Rady pre mediálne služby, ktorým 25. apríla 2017 uložila vysielateľovi Rádia Frontinus pokutu 15-tisíc eur a upozornenie na porušenie zákona. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné, vysielateľ ho môže napadnúť kasačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd SR. Rádio pokutu dostalo za odvysielanie programu Debata na telefón z októbra 2016, ktorej jediným hosťom bol poslanec Národnej rady SR Milan Mazurek (Republika).

Rada je toho názoru, že v programe boli odvysielané vyhranené a výlučne jednostranné Mazurekove názory na témy týkajúce sa riešenia rómskej problematiky, väzenského systému, sociálneho systému, dôchodkov či prerozdeľovania verejných financií.

Jeho kritické vyjadrenia smerovali aj ku konaniu vlády, predstaviteľov koalície a opozície, výboru pre ľudské práva, bývalého riaditeľa RTVS Václava Miku, bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a mimovládnych organizácií.

Rada pre mediálne služby upozorňuje, že Mazurek názory prezentoval bez akejkoľvek názorovej oponentúry, a tým sa nezabezpečila objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu.

„Zároveň v tomto programe došlo v dôsledku stavania príslušníkov rómskeho etnika do kontrastu s majoritou a vyjadrení o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine," informovala vedúca komunikačného odboru Rady pre mediálne služby Lucia Michelčíková.

Taktiež ide o porušenie zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva v dôsledku vyjadrení o nebezpečenstve, ktoré „predstavuje skupina islamských migrantov".

(sita)

  |  

Meloniová: Budúcnosť národa závisí od demografie

Demografia nie je len jednou z veľkých otázok, je to otázka, od ktorej závisí budúcnosť národa. Zdôraznila to vo svojom prejave vo štvrtok v prvý deň dvojdňového demografického fóra v Budapešti predsedníčka talianskej vlády Giorgia Meloniová.

Podľa Meloniovej slov je hlavným cieľom talianskeho kabinetu iniciovať výraznú kultúrnu zmenu v myslení o rodine, pretože Taliansko – podobne ako celý západný svet – zasiahla vážna demografická kríza.

"Klesol počet pôrodov, v dôsledku čoho vznikla silná protirodinná atmosféra. Obraz rodiny sa v médiách postupne vytrácal, namiesto toho vystupujú jednotlivci, ale ako konzumenti," povedala Meloniová.

Podotkla, že mnohí tvrdia, že migrácia pomáha zabezpečiť prosperitu, čo však ona nemôže akceptovať, keďže národy musia prevziať zodpovednosť za zabezpečenie vlastnej budúcnosti.

Bulharský prezident Rumen Radev vo svojom prejave zdôraznil, že v digitálnom 21. storočí už rivalita medzi spoločnosťami nebude o územiach, ale o ľudskom kapitáli, pretože to je najdôležitejšia hodnota. Bulharská hlava štátu, ktorá zablahoželala maďarskej prezidentke Katalin Novákovej a maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za vytrvalosť a snahu vyvíjanú v záujme budúcnosti krajiny, zdôraznila, že zodpovednosťou rodín je vychovávať deti takým spôsobom, že sa stanú zodpovednými občanmi svojej spoločnosti.

Hostiteľkou piateho ročníka fóra je Nováková, ktorá vo svojom úvodom prejave vyhlásila, že ak sa bezdetnosť stane všeobecnou, ak nebudú deti, nebude budúcnosť. Avšak bez ohľadu na to, pod akým tlakom sú kresťanské hodnoty, rodiny si vezmú späť všetko, čo im patrí: kostoly, školy, hodnoty i sviatky, podčiarkla.

Takzvaný Budapeštiansky demografický samit sa prvýkrát konal v roku 2015 a odvtedy sa uskutočňuje každé dva roky. Účastníci fóra, medzi ktorými sú aj predstavitelia historických cirkví, spoločne uvažujú o riešení a o najdôležitejších otázkach, ktoré sa týkajú rodín.

(tasr)

  |  

Bohatí Rusi stále prevádzajú hotovosť na účty švajčiarskych bánk

Bohatí Rusi stále pokračujú v presunoch hotovosti cez švajčiarske bankové účty aj po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu. Ukázalo to vo štvrtok vyšetrovanie švajčiarskych médií.

Uniknuté dokumenty, ktoré analyzovala skupina Tamedia, ukázali, že aj rodinní príslušníci Alexandra Ponomarenka, šéfa moskovskej vodárenskej spoločnosti Mosvodokanal, ktorý verejne podporil vojnu, si uložili milióny vo Švajčiarsku aj po začiatku konfliktu.

Skupina spolu s medzinárodným mediálnym konzorciom strávila týždne analyzovaním dokumentov, ktoré unikli od správcu aktív so sídlom v Zürichu a boli krátko zverejnené na darknete ruskou hekerskou skupinou.

V júni 2022, keď Organizácia Spojených národov kritizovala zverstvá ruskej armády v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, si Ponomarenkova dcéra otvorila účet v Banque Reyl v Zürichu. Dokumenty odhalili, že tam vložila 9,5 milióna USD (8,85 miliardy eur).

Uniknuté dokumenty tiež ukázali, že v novembri 2022 mala Ponomarenkova priateľka takmer 26 miliónov USD v banke Julius Baer a 4,5 milióna USD vo finančnej spoločnosti Pictet.

Tradične neutrálne Švajčiarsko sa 24. februára 2022 pripojilo k sankciám susednej Európskej únie (EÚ) proti Moskve. Bohatá alpská krajina vlani zakázala bankám prijímať vklady od ruských občanov alebo osôb či subjektov so sídlom v Rusku vo výške viac ako 100-tisíc frankov (104 297,04 eura).

Niekoľko bánk vrátane Juliusa Baera oznámilo, že prerušia styky so svojimi ruskými klientmi. Obmedzenia sa však dajú ľahko obísť, okrem iného aj vďaka tomu, že bohatí Rusi dokážu jednoducho získať takzvaný zlatý pas.

Ponomarenkova priateľka a dcéra sú tiež držiteľmi pasu a povolenia na pobyt v jednej z krajín EÚ, čo im umožňuje, aby ich vo Švajčiarsku nepovažovali za ruských klientov, uviedla Tamedia. Napriek tomu by mali banky biť na poplach, domnieva sa mediálna skupina.

Švajčiarsko pravidelne čelí kritike zo strany Spojených štátov a iných za to, že nerobí dosť pre vypátranie ruských aktív.

Banka Julius Baer v tejto súvislosti uviedla, že postupuje v súlade so všetkými zákonmi a nariadeniami a nebude sa vyjadrovať k "údajným alebo skutočným vzťahom s klientmi".

Aj Banque Reyl argumentuje, že konala v súlade so zákonom, zatiaľ čo spoločnosť Pictet tvrdí, že jej zákon zakazuje vyjadrovať sa ku klientom.

(tasr)